Hovoríme s riaditeľkou Turčianskej galérie v Martine Jarmilou Kováčovou
priškrtený tok peňazí od štátu, ktorý by mal byť hlavným „sponzorom„ rozvoja kultúry v tejto krajine, však napriek tomu funguje. A jedným dychom treba dodať, že funguje preto, lebo ešte stále žijú okolo nás ľudia, ktorí dokážu to málo z rozpočtu vyčleneného pre „vidiek„ premeniť na zmysluplné aktivity. Aj o tom je náš rozhovor s riaditeľkou Turčianskej galérie v Martine Jarmilou Kováčovou.
Napriek tomu, že február sa už nakláňa k svojmu finále, predsa len sme stále na začiatku roka. Aký bude v galérii?
- Finančné a ekonomické ukazovatele nepustia. Práve preto sme v dramaturgii výstavných plánov siahli predovšetkým do našich zbierkových fondov a pokračujeme v tom, čo sme si predsavzali už v minulom roku – v orientácii na Turiec, na mladých umelcov, na edukatívne projekty pre školákov a stredoškolákov, ale aj na nestorov výtvarného umenia a na prezentáciu toho, čo urobilo z Turca a Martina v istom období jedno zo stredísk slovenského výtvarného umenia.
Môžeme byť konkrétnejší?
- Pravdaže. Teraz žijeme prípravou na sprístupnenie stálej expozície - Slovenské moderné umenie 20. storočia v Turci a tiež prípravou na výstavu predstavujúcu nastupujúcu generáciu autorov pochádzajúcich z Turca – Yvonu Žirkovú a Mareka Kianičku. A samozrejme, keďže sa blíži osemdesiatpäťka martinského umelca Ladislava Záborského, pripravujeme mu retrospektívnu výstavu. Z práve prebiehajúcich je pre návštevníkov pripravená výstava Jana Hendrycha (Socha) a Františka Hodonského (Maľba, Grafika). Obaja umelci sú výraznými osobnosťami súčasnej výtvarnej scény druhej polovice 20. storočia v Čechách, ich prezentácia v Turci je významná aj tým, že otvorila v poradí už svoju jedenástu sezónu, v ktorej predstavuje tvorbu českých výtvarníkov. Keďže obaja zároveň pôsobia ako profesori na Výtvarnej fakulte Akadémie umenia v Banskej Bystrici, pripravuje galéria pri príležitosti derniéry výstavy diskusiu o súčasných trendoch vo výtvarnom umení a vysokoškolského smerovania v tejto oblasti. Zúčastnia sa na nej obaja autori a kurátorka výstavy Elena Porubänová. Podujatie je naplánované na stredu 15. marca.
Galéria ale v týchto dňoch ponúka aj ďalší zaujímavý výtvarný projekt...
- Je to edukatívna výstava určená školákom a študentom stredných škôl, ktorú môžu po jej zhliadnutí istým spôsobom dotvoriť. Nazvali sme ju Zátišie – Nature morte vo výtvarnom umení a pokúša sa manifestačným i teoretickým spôsobom vysvetliť, čo je zátišie a predstaviť ho na pozadí diel slovenských autorov a výberu reprodukcií slávnych zátiší z tvorby svetových, predovšetkým francúzskych a holandských, maliarov, a to všetko s cieľom pomôcť mladým návštevníkom galérie dospieť k poznaniu, aké miesto má zátišie v modernom umení. Deti a mládež tu prichádzajú na hodiny výtvarnej (alebo aj inej) výchovy, môžu tu priamo maľovať zátišia, ktoré sme im naaranžovali zo skla, kvetov a iných materiálov. Je o ňu záujem a návštevníci môžu v priestoroch pre ňu vyčlenených prežiť pekné chvíle s výtvarným umením do konca marca.
Pre každú galériu je vecou prestíže, ale aj istej povinnosti, ponúkať to najlepšie zo zbierkového fondu. Ako ste už spomínali, túto úlohu má v ponuke galérie v tomto roku napĺňať novozrekonštruovaná stála expozícia. Prečo ju bolo treba „oprášiť„ a čo nové ponúkne návštevníkom galérie?
- Rekonštrukcia stálej expozície slovenského moderného umenia s dôrazom na Turiec bola nevyhnutná. Predošlá výstava ponúkala túto tému zúžene, len prostredníctvom známych mien: Benka, Fulla, Alexy, Bazovský, Galanda a galandovci. Teraz sme sa rozhodli pre širšie spektrum výtvarníkov a pre výtvarné umenie dvadsiatych až po ranné šesťdesiate roky 20. storočia. Výstava je koncipovaná tak, aby poskytla prehľad o tom, čo v Martine v týchto rokoch existovalo a čo sa v moderných dejinách výtvarného umenia nazýva ako nacionálna alebo národná výtvarná moderna. Martin sa práve v spomínaných rokoch stal mestom výraznej koncentrácie výtvarných umelcov, čo súviselo predovšetkým so zbierkovým programom viacerých martinských inštitúcií. Vytvorili tak vhodnú klímu pre kumuláciu diel a tvorbu výtvarne cenných osobností, ktoré sa stali konceptormi modernej podoby výtvarného umenia na Slovensku. V novorekonštruovanej stálej expozícii preto návštevníkom ponúkame diela širšieho spektra výtvarníkov. Okrem spomínaných to budú diela Milana Thomku-Mitrovského, Želmíry Duchajovej-Švehlovej, Arnolda Weisza-Kubínčana, Karola Ondreičku, Ladislava Čemického, v expozícii sa predstaví Lea Mrázová, František Kudláč, Fraňo Štefunka, Vincent Hložník, Viliam Chmel. Galandovcov predstaví stála expozícia v inovovanom výbere diel... Nespomenula som ešte mená - Miroslav Marček a Ivan Štubňa... Tí všetci budú mať miesto v stálej expozícii, ktorú ideme sprístupniť návštevníkom v týchto dňoch.
Len širšia paleta mien je novinkou v stálej expozícii?
- Nie, nielen to. Zvolili sme aj netradičný spôsob prezentácie. Celú expozíciu sprevádzajú jednak autentické dokumenty, ale aj memorabílie – drobné predmety, ktoré používali výtvarní umelci, sú tam listy, drobné literárne dielka, ktoré dosvedčujú, že viacerí z nich boli aj dobrými literátmi, ďalej sú tam fotografie z rodinných albumov, archívov a sú tam texty – príbehy umelcov a ich obrazov. Výstava teda získala oveľa príťažlivejší šat.
V galérii si vybudoval už pevnú pozíciu ateliér Kocúr. Zainteresovaní vedia, že ide o ateliér pre deti, ktoré chcú tráviť voľný čas v atraktívnom prostredí a ktoré majú záujem o vyskúšanie si rôznych výtvarných techník. Je to unikátny projekt v rámci slovenských galérií a rovnako unikátnym je aj Bienále fantázie Martin, ktoré v tomto roku vstúpilo do svojho sedemnásteho ročníka. Ste kurátorkou výstavy tejto medzinárodnej súťaže. V akej fáze sú prípravy na ňu?
- Dnes už naisto vieme, že jej vernisáž sa uskutoční 17. mája o 15. hodine. Dovtedy nás ale čaká množstvo práve. Propozície sme už poslali, výtvarné práce detí očakávame do konca marca. Potom na dva dni zasadne medzinárodná porota, ktorá zhodnotí práce detí a určí v jednotlivých kategóriách víťazov. Aj v tomto ročníku je základnou témou bienále typická ľudová slovesnosť, rozprávky, bájky, riekanky, zvyky a podobne, ktoré majú deti stvárniť. My v Martine sme si určili pre prezentáciu výtvarných prác detí sťaby ďalší podtitul. Je ním heslo: Moja prvá galéria. Ním sa budeme riadiť pri koncipovaní a inštalovaní výstavy a k tejto práci chceme pozvať viacerých turčianskych výtvarných umelcov. Aký bude výsledok, to už necháme na posúdenie návštevníkom Bienále fantázie. Každopádne platí, že opäť sa budeme usilovať o nový, moderný a atraktívny pohľad na práce detí z celého sveta.
