Majiteľ nechal bezdomovcov bývať vo svojej pivnici, oni mu ju dvakrát podpálili
Martin - O svoje dočasné ubytovanie prídu bezdomovci – muž so ženou, ktorí prespávali v zadnej pivnici obchodu s obuvou v centre mesta. Rozhodol sa tak majiteľ budovy, ktorého pohár trpezlivosti pretiekol. O ich pobyte vedel. Počas zimy sa nad nimi zľutoval a nechal ich v nej prespávať. Skláňať hlavu by tu mohli i naďalej, keby nemuseli martinskí hasiči tento rok už dvakrát zasahovať pre ich nezodpovednosť. Naposledy sa ich sirény ozývali minulý pondelok napoludnie. Minútu pred jednou hodinou poobede zavolal na tiesňovú linku 112 niektorý z majiteľov susediacich budov v pasáži na Ulici M. R. Štefánika a nahlásil požiar v pivničných priestoroch. Do siedmich minút prišli dve hasičské autá. Z malého prízemného okna a z otvoru bez dvier nešľahali žiadne plamene, len štipľavý, riedky dym. Zásah trval krátko. „Požiar pravdepodobne vznikol zo sviečok, ktorými si tu prespávajúci bezdomovci svietia, alebo z cigarety. Chytili sa iba prikrývky a matrace, ktoré sme okamžite vyniesli von, čím sme zabránili vypuknutiu ohňa a jeho šíreniu. Našťastie, spôsobili len zadymenie,„ informoval nás na mieste požiaru veliteľ zásahu Ján Noga z Hasičského a záchranného zboru v Martine.
Z opisu zasahujúceho hasiča, ktorý mapoval situáciu v podzemí a zachraňoval ho pred vyhorením, sa v pivnici nachádzali prázdne fľašky od piva a veľa sviečok. Žiadna z nich však nehorela. Jedna z nich bola aj pri posteli, ktorá sa stala ohniskom.
Bývali tam grátis
„Domáci„ v čase zásahu vo svojom príbytku neboli. V tretí januárový deň bola pre nich situácia ale oveľa nebezpečnejšia. Tri autá s ôsmimi hasičmi prišli krátko po ôsmej hodine večer a s hasením skončili po vyše dvoch hodinách. „Išlo o rozsiahlejší oheň. Plamene šľahali, zostali po nich iba čierne múry. Na mieste sme našli troch pridusených bezdomovcov. Rýchla zdravotnícka pomoc odviezla dvoch mužov a jednu ženu do nemocnice,„ povedal J. Noga. Ako sa zdá, „domáci„ sa nepoučili.
O ich osude môže rozhodnúť iba majiteľ budovy. V ústrety im už vychádzať nebude. „Prednú časť budovy sme prenajali na obchodné účely. Aj pivnicu sme chceli nejako využiť, no napokon sme ju nechali tak. Že v nej bývajú bezdomovci, som si všimol asi pred piatimi rokmi. Od susedov prišli sťažnosti, že chodia špiniť okolo domov. Bol som za nimi a povedal im, že môžu ostať, ak nebudú robiť problémy,„ hovorí nám majiteľ, ktorý chce ostať v anonymite. Z jeho slov bolo jasné, že s týmito ľuďmi súcití, preto ich nechal bývať v pivnici, ktorú nevyužíva. „Na jar pred štyrmi rokmi som vchod zamuroval. V jeseni toho istého ruku som našiel vchod vybúraný a moja pivnica mala znova nájomníkov. Nikdy tam nebývali tí istí. Iba jeden starší Róm sa tu zdržiava trvale, okrem dva a pol roka, ktoré, ako mi povedal, strávil vo väzení. Ten tam prespáva doposiaľ s jednou z dvoch priateliek,„ vysvetlil majiteľ. Ide o toho istého muža, o ktorom sme písali v októbrovom čísle NŽT. Vtedy žil 49- ročný Jozef B. s 36-ročnou družkou Darinou M. a jej 4-ročným synom Jankom. Trojicu objavila pri pochôdzke mestská policajtka. Videla oboch dospelých pod vplyvom alkoholu a pri nich vystrašené dieťa. Prípad prevzal odbor sociálnej starostlivosti a zdravotníctva Mestského úradu v Martine, ktorý malého Janka umiestnil do detského domova. Po čase sa zrejme Jozef B. s Darinou M. rozišiel. Pri prvom požiari 3. januára už v pivnici nebola.
Priviedol si novú frajerku
Majiteľ budovy prichádzal s nájomníkmi do styku len príležitostne. S „trvalým„ obyvateľom - Jozefom B. sa aj porozprával. „Neviem o ňom toho veľa. Hovoril mi, že je z Turčianskych Teplíc a 2. januára mal 49 rokov. Je celkom možné, že v deň požiaru oslavovali jeho narodeniny. Na túto príležitosť si pozval hostí – muža s priateľkou, údajne z Považskej Bystrice. Policajti im v krvi namerali jedno promile alkoholu,„ spomenul si na požiar z januára, po ktorom išiel na policajný zbor v Martine podať stručnú informáciu o svojich „kvartieľnikoch„. O úhrade za prípadnú škodu neuvažoval. „Načo, veď je to stará pivnica a takmer žiadna škoda mi nevznikla. Iba neporiadok, a ten si bezdomovci po sebe upratali,„ mávol rukou. Aj vtedy sa nad Jozefom B. zľutoval. Veď, kde by sa v tých mrazoch podel? Na oplátku majiteľovi pomohol pri uprataní snehu zo strechy alebo chodníka.
Keď tam prišiel pár dní pred druhým požiarom, Jozef B. ho pozval dnu, aby mu ukázal, ako si všetko nanovo zariadil. Zoznámil ho aj so svojou novou družkou. Vlastne staronovou. „S asi 50-ročnou blondínou tu žil už pred piatimi rokmi. Nerozprával som sa s ňou. Na bezdomovkyňu je však upravená, udržiavaná,„ pripomenul. S touto ženou vídajú Jozefa B. aj ľudia z okolia. „Stále kdesi odchádzajú a počas dňa zas prichádzajú. Viditeľne sú opití,„ povedal muž zo susedného domu.
Majite im už viac neprepái
Alkohol možno zaúradoval aj v prípade druhého požiaru. Ten bol pre majiteľa nehnuteľnosti poslednou kvapkou. „Hneď po požiari som podal na mestskej polícii žiadosť, aby chodili pivnicu pravidelne kontrolovať a bezdomovcom oznámiť, že ich pobyt sa v objekte končí. Z mojej strany to je také avízo, že jar prichádza a ich pobyt sa končí. Keď sa počasie zlepší, dám vchod znova zamurovať. Dozvedel som sa, že mesto pre bezdomovcov zriadilo útulky. Môžu byť tam! Sám som sa presvedčil, že nie všetkých bezdomovcov treba ľutovať. Pomôžete im, a oni si to ani nevážia,„ skonštatoval majiteľ.
O dvojicu sa začal zaujímať aj odbor sociálnej starostlivosti a zdravotníctva MsÚ v Martine. Spolu so sociálnou referentkou Dankou Struhárovou, ktorá vyhľadáva bezdomovcov, aby im následne pomohla, sme sa s fotoaparátom vybrali na návštevu do domu, ktorý je prakticky v susedstve redakcie. Domácich sme však v tmavej pivnici nenašli. Blesk fotoaparátu odhalil, že príbytok si už vyriadili. Po poslednom požiari nebolo ani stopy. Iba z toho prvého ostali čierne steny... Podzemie bolo plné prikrývok, nadonášaných handier, starého nábytku, kobercov. Po stoloch boli naukladané sviečky z cintorína a prázdne fľaše, ktorých obsah obyvateľov zahrieva.
Pre bezdomovca, takpovediac luxus, z ktorého sa bude ťažko odchádzať. Už čoskoro si bude musieť dvojica svoj majetok zbaliť a odsťahovať sa. Do charity s ním asi sotva pôjdu. Sloboda v pivnici ich nenaučila pravidlám, ktoré by museli dodržiavať v týchto alebo podobných zariadeniach. Vždy však majú možnosť výberu. Niet pochýb, že si znova vyberú ulicu. A možno nájdu ďalšieho dobráka, ktorý ich prichýli vo svojej pivnici. Tomu potom ostáva iba dúfať, že sa mu nezavďačia podobne ako tomuto terajšiemu.
