Turčečania sa obávajú, že im novodobí zlatokopi môžu kontaminovať zdroj pitnej vody
a (1 trójska unca je 31,1 g) a 6,7 milióna uncí striebra. V roku 1992 sa v Kremnici pre nízke ceny zlata zastavila aj jeho povrchová ťažba. Ťažiari z kanadskej firmy Tournigan Gold Corporation (TGC) a jej dcérskou spoločnosťou Kremnica Gold dnes odhadujú, že ložisko v Šturci pri Kremnici obsahuje približne jeden milión uncí zlata a sedem miliónov uncí striebra. Cena za trójsku uncu zlata sa za posledných päť rokov pohybovala od 250 do 560 amerických dolárov (v súčasnosti má jeden americký dolár hodnotu približne 31 korún). Znamená to, že ceny zlata veľmi kolísajú a aké budú na prelome rokov 2008 a 2009, keď sa plánuje začiatok ťažby v Kremnici, to nikto nevie. Plánované prevádzkové náklady by podľa odborníkov dosahovali 170 miliónov dolárov a investície počas výstavby a prevádzky 80 miliónov dolárov. TGC sľubuje vytvoriť vyše 120 pracovných miest priamo a ďalších štyristo nepriamo.
A čo ľudia?
Toľko fakty. No sú tu ešte ľudia a ich záujmy. Tí, čo broja proti ťažbe zlata v Kremnici, majú obavy z použitia jedovatého kyanidu sodného, ktorý sa má používať na odlučovanie zlata. Nedôverujú vyhláseniam odborníkov, že kyanidové odlučovanie je v porovnaní so získavaním zlata pomocou ortuti či amalgamáciou menej nebezpečné. Hoci sa v projekte uvádza, že kyanid je recyklovateľný, mnohí vedia, že jeho zvyšky ostanú v kale a ten nám zostane ležať na odkalisku. Riziko havárie je preto stále možné. To potvrdzuje aj havária v rumunskej bani Baia Mare z roku 2000. Vtedy vytieklo do prítokov Tisy 100-tisíc kubických metrov vody s prímesou odpadovej horniny, kyanidov a ťažkých kovov. Podobné tragédie sa odohrali aj v Guayane, USA, Južnej Afrike či Kirgizsku.
Turček bude proti
Hoci hovoríme stále o Kremnici, tento problém súvisí aj s Turcom. Ložiská zlata a striebra zasahujú až do katastra Turčeka, kde sa ale zhromažďuje aj iné „zlato„ – pitná voda. Vodná nádrž v Turčeku vyprodukuje ročne takmer 4 milióny kubických metrov pitnej vody, ktorú dodáva Stredoslovenská vodárenská spoločnosť najmä do okresov Žiar nad Hronom a Prievidza. Obyvateľ bytovky na Slovensku spotrebuje denne priemerne 145 litrov pitnej a úžitkovej vody, a tak turčecká vodná nádrž je schopná zásobiť pitnou a úžitkovou vodou 72 000 obyvateľov. Pripomíname, že kubický meter upravenej pitnej vody stojí v Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti 26,9 koruny bez dane z pridanej hodnoty. Z Turčeka teda ročne prúdi do vodovodov pitná voda za viac ako 100 miliónov korún. Ak sa nič v kvalite prítokov do vodnej nádrže nezmení, môže turčecká voda zásobovať desaťtisíce domácností desiatky alebo stovky rokov. No dnes nikto nemôže vylúčiť, že kyanid sodný by mohol kontaminovať vodné toky, ktoré vtekajú do vodnej nádrže. Naviac Červená voda a Krahulský potok, ktoré pramenia pri Kremnici, sa vlievajú do Turca v Turčeku.
Najjužnejšie položenú turčiansku obec, nad ktorou sa týči jedna z najvyšších priehradných hrádzí na Slovensku, sme navštívili a starostky Oľgy Wagnerovej sme sa opýtali, ako je do projektu kanadskej firmy zainteresovaná samospráva v Turčeku. „Nikto nás neoslovil. Viem, že niečo také ako odškodné za ťažbu zlata ponúka nejaká firma, ale my sme sa dostali k týmto informáciám prostredníctvom nadácií a environmentálnych organizácií, ktoré sú proti ťažbe zlata a striebra. Od nich máme informácie, že sa tu majú tieto kovy ťažiť kyanidovou metódou. Žijeme v prostredí území, kde je zdroj kvalitnej pitnej vody, ktorý sa môže používať bez drahej úpravy a neradi by sme boli, keby ho niekto kontaminoval. V Turčeku je „pôda„ zložená z vody, kameňa a lopúchov. Stačí kopať do hĺbky 50 cm pod povrch zeme a narazíme na pitnú vodu. Myslím si, že zlato nie je pre život až také dôležité ako pitná voda. Tomu, čo hovoria laboratórne výsledky, koľko by sa tu mohlo ťažiť zlata a striebra a aká by bola ekonomická výnosnosť ložísk, nerozumiem, preto to nemôžem ani posudzovať. Zaujímavé ale je, že oslovili Kremnicu a všetky obce v jej okolí - Kunešov, Kremnické Bane, Krahule, ale zlato sa má ťažiť práve v katastri Turčeka a nás obišli. Predpokladám, Kanaďania ani nevedia, že existuje Turček a ako je tu rozmiestnená samospráva, preto sa orientuje na Kremnicu ako centrum ťažby. Také maličkosti a detaily, že zlato sa nachádza aj v Turčianskej kotline, sa nevysvetľujú. Z geologických prieskumov je ale známe, že zlato a striebro sa ťažilo aj v minulosti v horách a údoliach v okolí horného Turčeka,„ povedala nám Oľga Wagnerová.
Ministerstvo bude opatrné
Pred tromi týždňami navštívil Turčianske Teplice slovenský minister životného prostredia László Miklós, ktorého sme sa nezabudli opýtať na aktuálne stanovisko ministerstva k ťažbe zlata pri Kremnici. „Myslím si, že problém kyanidovej technológie ťažby zlata v Kremnici mnohí prehnali. Dostal som stovky listov, dokonca aj z Maďarska, ako keby sa už zajtra pri Kremnici mala pretrhnúť hrádza s kyanidovým odpadom. Ministerstvo životného prostredia SR požiadalo investora o navrhnutie ďalších technológií na ťažbu zlata. Stanovisko mesta a obcí sa v žiadnom prípade nedá obísť, lebo stavebným úradom je obec. Ministerstvo životného prostredia bude pri vyslovení stanoviska v tomto prípade určite opatrné. Len posudzovanie projektu bude trvať minimálne rok a kým sa vôbec začne ťažiť, prejde niekoľko rokov. Kyanidová technológia ťažby zlata je štandardná na celom svete. Ostatné technológie existujú iba v poloprevádzkach alebo laboratóriách,„ povedal nám na tlačovom brífingu László Miklós.
Do problému ťažby zlata pri Kremnici je zainteresovaných množstvo nevládnych organizácií, odborníkov zo štátnej správy a dostatok informácií má aj verejnosť. Preto sa dá predpokladať, že verejnosť nedovolí, aby sme si kvôli ziskom kanadskej firmy a vytvoreniu niekoľkých stoviek pracovných miest nechali zdevastovať krásny kus neporušenej prírody, ktorý je nepochybne aj v okolí Kremnice a Turčeka a najmä zdroje pitnej vody. Záujemca o ťažbu zlata bude musieť mnohých presvedčiť veľmi pádnymi argumentmi, že dokáže zabezpečiť ekologicky neškodné prevádzky. Uvidíme, či sa mu to podarí.
