vých rastlín pod pazuchou. Lenže nevinná túžba po autograme autora knihy – doktora Fedora Thurzu skončila vášnivou láskou k bylinám. Rozhovor s Fedorom Thurzom mu učaroval. V Trebostove mu škola s dvojtriedkou poskytovala dosť času na prechádzky po lúkach a poliach, kde sa zoznamoval so známymi bylinami. Po ukončení štúdia prírodopisu a zemepisu sa usadil v roku 1969 v Kláštore pod Znievom, kde si postavili s manželkou dom. Za ním vybudoval záhradu, v ktorej so svojimi žiakmi pestoval rôzne druhy bylín. V roku 1993 si založil skromnú rodinnú spoločnosť, ktorá sa aj v 21. storočí snaží udržovať tradíciu ľudového liečiteľstva. Vo svojej záhrade získava okolo 60 semien liečivým rastlín, ktorých pestovanie cez zásielkovú službu rozširuje po celom Slovensku. O ľudové liečiteľstvo na Slovensku pretrváva stále veľký záujem. Ozývajú sa mu ľudia, ktorí mu opisujú svoje zdravotné problémy, pýtajú si radu, recept, alebo mu pošlú semienka. Takto sa čoraz užší okruh rastlín, ktoré sa v Kláštore pod Znievom objavujú, rozširuje.
Na Slovensku celkovo prichádzajú nové druhy z ďalekých krajín. Napríklad echinacea pochádza zo zeme amerických Indiánov a k nám sa dostala cez Nemecko a Čechy. Na Slovensku zatiaľ nie je veľmi známa. „Zaujala ma natoľko, že som sa s ňou zoznámil hlbšie. Viem z nej pripraviť tinktúru a čaj. Echinacea purpurová slúži na posilnenie imunity. Recept na tinktúru je taký jednoduchý, že si ho ľudia pripravujú doma sami,„ povedal Pavol Mazúr, ktorý pestovanie a recepty liečivých čajov netají. Je autorom viacerých článkov a publikácií s účinkami a receptami na čaje, tinktúru. Obe pripravuje doma. Jednotlivé bylinky však suší v špeciálnej sušiarni na dvore. „Sám som prišiel na to, že držať byliny priamo v dome, je hlúposť. Nechal som si ich raz na zimu v izbe a nasťahovali sa mi tu lúčne koníky. Neverili by ste, ako je ťažké sa ich zbaviť. Na sušenie v byte však môžu mať neblahý vplyv aj iné veci.„
Rád si prezerá aj dennú tlač, odkiaľ získava cenné informácie. „Teraz som našiel článok o bylinkovej aviváži. Získať sa dá aj tak, že sa namočí rozmarín do pol litra vínneho octu. Je to síce lacnejší spôsob, ale zdĺhavejší, pracný. Preto ľudia uprednostňujú hotové výrobky s chémiou pred prírodnými,„ tvrdí Pavol Mazúr, podľa ktorého je druhý spôsob náročnejší práve v zbere. „V prvom rade musíte vedieť, kde zbierať a kedy. Niektoré byliny sa zbierajú pred dažďom, iné po ňom, niektoré dopoludnia, za vidna, v určitom mesiaci a podobne. No a potom to sušenie, príprava... To je veda sama o sebe.„ Už ani on sám nevládze. Vyberá si na pomoc zo školy takých žiakov, u ktorých badať záujem.
Na Pavla Mazúra sa často obracajú ľudia s problémami priedušiek, na ktoré im spomedzi 22 čajov s trvalou receptúrou vyberie ten najvhodnejší. „Ľudia sa radi liečia domácimi čajmi, avšak tu zabúdajú na jednu zásadu. Ak by sme čaj z jednej byliny pravidelne pili, telo by si naň zvyklo a vyhlo by sa liečivým účinkom. Odporúčam vyrobiť si základ - jeden diel z listov maliny, jahody lesnej kvitnúcej a černice. Toto sú tri základné komponenty, ku ktorým môžete pridať hocičo - citrón, šupky z jabĺk, materinu dúšku, medovku...„odporúča bylinkár.
Pavol Mazúr nechodieva často k lekárke. Ráno pije čaj z echinacey a všetky čaje, ktoré vyrába, musí ochutnať. Je zdravý takmer ako repa, i keď roky prinášajú so sebou aj nejaké ťažkosti... Ak už nebude vládať, vybrať mu správny liečivý prípravok môže aj vnučka, ktorá ide cestou farmácie a možno potom aj tou jeho. „Zatiaľ ju motivujem, aby pomáhala ľuďom. Zároveň jej pripomínam, že ľudové liečiteľstvo je namáhavé zamestnanie a vyžaduje si široké vedomosti. Lekárnik totiž musí vedieť viac ako lekár,„ dodal ľudový lekár Pavol Mazúr.
