Ťažko povedať, podľa čoho dostávajú ulice meno. Po zberateľovi rozprávok Pavlovi Dobšinskom to na Podháji určite nebolo zaslúžene. Iba ak ironické. Prechádzka po tejto ulici sa vôbec nezdá byť rozprávkovou. A sústavne na to už niekoľko rokov martinskú radnicu upozorňujú aj jej obyvatelia.
Ošarpané domy sú vizitkou mesta
Asi štyridsať Martinčanov si tu pred niekoľkými rokmi odkúpilo od mesta staršie byty. Vraj, odstrašujúci výzor mali už pri predaji. Ošarpané, neupravené, bez farby. Vyzerajú ako tie z Bambusiek... Presne to isté hovoria domácim aj roznášači letákov. Do tejto časti Dobšinského ulice pre podobu s Bambuskami sa neodvážia ani vkročiť. „Nie sme rómska štvrť, žijú tu slušní ľudia. To, čo tu vidíte, je len vizitkou mesta. Takto sa o byty staralo. My sa ich snažíme renovovať. Osobne tu s rodinou žijem 12 rokov a vzali sme si úver na okná, zatepľovanie. Bývanie je tu vynikajúce, to vám povie každý,„ vstúpil do prehliadky obytnej časti aspoň niečím pozitívnym Vladimír Frkáň, ktorý nás však oslovil pre niečo iné. V samotných domoch problém nie je. Že poskytujú na-
ozaj dobré podmienky pre bývanie, potvrdzuje aj nový šat niektorých z budov. Majú vonkajšiu farebnú omietku, plot, okná, strechu a čisté prostredie. Pred nimi parkujú autá, ktoré majú od starých lacných škodoviek ďaleko... Ľudia sú tu asi naozaj šťastní. Prečo teda mestu vypisujú petície?
Smeti im odvezú, ke budú ma cestu
Každý, kto v usmoklenom počasí vkročí na túto ulicu, pochopí, prečo. Čistý sa z nej rozhodne nevráti. Obyvateľov z ošarpaných alebo aj upravených domov s hladkou omietkou totiž spája jedna cesta. Plná kaluží a blata. Protestov vzniesli domáci už dosť. Aby mesto v minulosti obyvateľov upokojilo, naviezlo každý rok na cestu tri autá škvary. Tá na chvíľu zapchala diery, no blato neodstránila. Ba čo viac – postarala sa v lete o nepríjemné výpary. Dnes sa nestará mesto ani takto. „Spísali sme minulý rok petíciu a obrátili sa na radnicu, poslancov, aby nám pomohli. Poslanci sľúbili riešenie a mesto nám zas odpovedalo, že pozemok s cestou mu nepatrí,„ spomenul snahu problém vyriešiť V. Frkáň. Oproti minulosti však predsa len pokročili. Poznajú dôvod, prečo sa záležitosť nepohla dopredu už dávno. A zrejme sa dlhšie ani nepohne. Pozemok, na ktorom sa cesta nachádza, nie je majetkoprávne vysporiadaný. Mesto obyvateľov v odpovedi na petíciu upozornilo, že pôjde o dlhodobejšiu záležitosť.
Odpoveď si obyvatelia preložili do planého sľubu. Neveria, že sa cesty dočkajú. Starajú sa o ňu zatiaľ z vlastnej iniciatívy. Hlavnú starosť si vzal na seba Vladimír Frkáň. Nedávno na ňu naviezol 24 ton makadamu, preto je niekoľkometrový úsek na ceste suchší. Z plných síl sa snaží, aby im cesta už nekomplikovala život. Vďaka nej napríklad smetiari ignorujú ich smetiaky. „V zime tu zapadli s autom. Vyťahovali ho tri a pol hodiny dva traktory a veľký mercedes. Odvtedy nám smetiari po smeti nechodia. Vraj ich odnesú až vtedy, keď budeme mať cestu v poriadku,„ rozhorčil sa V. Frkáň a ukázal na miesto, kde auto zapadlo. Je plné búraniska z domu, ktoré tam nanosil sused, aby sa v hlbokých ryhách od kolies netvorili kaluže.
Prezúvajú sa do gumákov
Počas zimy je príjazdová cesta aspoň na chvíľu biela, ale to neznamená, že aj bez problémov. Mesto pri odhŕňaní snehu z cesty tú ich akosi obchádza. „Keď som videl traktor, z vlastného vrecka som mu dal sto korún, aby nám to aspoň dvakrát prešiel. Alebo nám odhrnuli cestu autá, ktoré prišli na pomoc smetiarom, ak zapadli. Ale inak to robíme ručne, ako to robili ľudia aj v minulosti,„ opísal nám ďalšiu zo situácií, ktoré pripomínajú predminulé storočie. O to viac sú k nemu bližšie, ak si nechcú cestu predĺžiť obchádzkou cez okolité ulice, ale rozhodnú sa prejsť cez blato. Ak sa chcú dostať skratkou k autobusovej zastávke a do práce alebo blízkej ambulancie, berú si so sebou gumáky. Na konci ulice sa potom prezúvajú do niečoho kultúrnejšieho...
Obyvatelia sú už z cesty plnej blata unavení a rozčúlení. „Aby sme sa brodili v 21. storočí blatom, to je neúnosné. Však platíme dane ako každý iný občan, tak si hádam zaslúžime aj poriadnu cestu!„ povedala si svoje aj Tatiana Šedíková, ktorá na Dobšinského býva šesť rokov. „Každé leto bielime stĺpik na bráne. Zakaždým je oddola hore zastriekaný blatom. To ale nie je to najhoršie. V lete nemôžem otvoriť okná od cesty, lebo z tej škvary sa parí a keď navyše okolo prefrčí auto šesťdesiatkou, nechcite vedieť, ako to vyzerá,„ mávla rukou. Každý z jej susedov sa s cestou nejako pasuje. Neďaleko nej býva podnikateľ, ktorý hromží, že si tu nemôže pozvať známych zo zahraničia. Veď by sa zhrozili! Cesty bez asfaltu – takto si Slovensko v 21. storočí určite nepredstavujú.
„Choďte sa pozrieť hore na Stráne na Korunovo. Mesto tu minulý rok vybudovalo novú asfaltku s odtokom vody, lebo vraj je to obytná zóna. Tie domy by som vám vedel spočítať na prstoch jednej ruky. Všetko ostatné sú záhradky. Zato my tu bývame štyridsiati a brodíme sa blatom,„ poukázal na nespravodlivosť V. Frkáň, ktorý spolu so susedmi už ani neverí, že sa civilizovanej cesty niekedy dožijú. Dožadujú sa jej už tak dlho. A hlavne bezvýsledne...
Na ahu sú poslanci
Predstava, že sa po ceste vracajú zo školy deti, že sa matky musia cez blato trmácať s kočíkmi, starí ľudia vyhýbať kalužiam s nákupmi, je nepredstaviteľná. Dokedy budú Martinčania z Podhája nosiť najzablatenejšie topánky? Po odpoveď sme si išli k poslancovi mestského zastupiteľstva v Martine a predsedovi mestskej časti Podháj-Stráne Rudolfovi Kollárovi. „Tento problém sme prerokovali ešte v novembri minulého roku, keď nás oslovil Vladimír Frkáň. Začiatkom decembra sme mali verejnú schôdzu občanov mestskej časti, na ktorej tiež vystúpil s týmto problémom. My sme ho potom aj písomne „naniesli„ na mestský úrad. Požadovali sme v rámci rozpočtu mesta, aby sa situácia riešila. Keďže rozpočet mestskej časti predstavuje len niečo málo cez milión korún a niektoré akcie už boli plánované z predchádzajúcich období, sami nie sme schopní prefinancovať rekonštrukciu tejto ulice. Hoci už bol rozpočet na rok 2006 bol schválený, v orgánoch mesta určili spôsob, ako postupovať pri rekonštrukcii, alebo výstavbe komunikácie v tomto a budúcich rokoch. Tieto aktivity už majú zelenú a mali by sa projekčne pripravovať a prefinancovávať priebežne v tomto roku. Na spomínanej verejnej občianskej schôdzi bol prítomný aj Vladimír Povoda, vedúci odboru komunálnych služieb, ktorému to prináleží. Aj on sľúbil, že sa tomu budú v roku 2006 prioritne venovať.„
Jeho slová nám potvrdil sám. V. Povoda zdôraznil, že všetko závisí od schválenia peňazí poslancami mestského zastupiteľstva na príslušné akcie. „Máme to v pláne, ale musí to prejsť cez mestské zastupiteľstvo, kde to poslanci musia prerokovať. Keď to prejde, sme pripravení začať,„ dodal.
Veríme, že ulica si potom už zaslúži niesť meno zberateľa rozprávok Pavla Dobšinského. Aj tie jeho sa končia dobre...
Autor: jk
