jú, sa na pracovníkov centra obracajú s rôznymi problémami a starosťami, ktoré im život priniesol. Pracovníci centra, ktoré nájdete v budove mestského úradu v Martine na siedmom poschodí, sa snažia ľuďom predovšetkým poradiť, na čo majú v súvislosti so svojou sociálnou situáciou nárok a kde sa majú o svoje dávky uchádzať. Nie je to však zďaleka všetko. Centrum napríklad v prípade potreby vybaví za klienta osobitné označenie vozidiel prepravujúcich zdravotne ťažko postihnutých občanov, poskytne komplexné informácie o systéme zariadení sociálnych služieb v rámci Žilinského kraja, podmienok prijatia a výšky úhrady. V centre vám radi ďalej podajú informácie týkajúce sa poradenstva pri zabezpečovaní zdravotných a rehabilitačných pomôcok, pomôžu vám zorientovať sa v zložitom systéme sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a pomoci, či v otázkach zamestnanosti.
„Poradenstvo sa klientom poskytuje bezplatne a je určené pre všetkých občanov,„ hovorí sociálna pracovníčka Alena Matejová. „Naša činnosť však nespočíva len v tom, že podávame informácie, ale snažíme sa pomôcť aj v iných oblastiach. V súčasnosti napríklad organizujeme verejnú zbierku nepotrebného a obnoseného šatstva, ale aj hračiek pre deti, ktoré sa v domácnostiach už nevyužívajú, resp. nepoužívajú. Tieto veci
chceme poskytnúť sociálne slabým rodinám, bezdomovcom, skrátka ľuďom, ktorí nemajú toľko šťastia, aby mohli žiť plnohodnotným životom.„
Zbierka sa začala 1. apríla a potrvá až do konca júna tohto roku. Centrum sociálnej pomoci a so-
ciálnych služieb podľa slov Aleny Matejovej ponúka pod dohľadom odborného koordinátora aj servis bezplatnej starostlivosti, o ktoré je značný záujem. Využívajú ho najmä ľudia, ktorí sú zdravotne postihnutí, sociálne slabí, možno povedať, že určitým spôsobom znevýhodnení. „Pri tejto náročnej činnosti nám pomáhajú ľudia, ktorí sú momentálne bez práce. Ocitli sa v hmotnej núdzi a v rámci aktivačnej činnosti si aspoň malou mierou „vylepšujú“ svoju neľahkú situáciu,„ konštatuje koordinátorka Alena Matejová a dodáva: „Naša pomoc spočíva v tom, že pomáhame klientom pri rôznych hygienických úkonoch, ako je napríklad umývanie, kúpanie alebo česanie. Naši aktivační pracovníci často v domácnostiach pomôžu upratať, chodia na nákupy a ak treba, tak aj navaria. Samozrejme to nie je všetko. Sprevádzame ľudí k lekárom, vyzdvihujeme lieky, asistujeme pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí.„
O tom, že takáto činnosť vôbec nie je jednoduchá, sme sa sami presvedčili, keď sme minulý týždeň v stredu navštívili jednu martinskú domácnosť, ktorá služby centra sociálnej pomoci a sociálnych služieb využíva. Lýdia Fapšová má 70 rokov, žije so svojím manželom Ivanom Fapšom, ktorý trpí Alz-
haimerovou chorobou, čo vyžaduje každodennú starostlivosť. „Môj muž je chorý už niekoľko rokov. Najprv začal strácať pamäť, neskôr aj reč a orientáciu. Pribudli problémy s chôdzou, veľmi toho sám neprejde, je odkázaný na invalidný vozík. Dlhé obdobie som sa oňho starala sama, ale aj ja som postupne strácala silu, začala som pociťovať zdravotné problémy.„ Lýdia Fapšová požiadala príslušné úrady o pomoc. Tie by jej zrejme vyhoveli, ale podľa jej slov za predpokladu, že si za starostlivosť o chorého muža bude musieť priplácať. „S mužom nemáme najhoršie dôchodky, hoci ani zďaleka ich nemôžme zaradiť medzi tie najlepšie. Žiaľ, podstatnú časť našich príjmom dáme na lieky, musíme platiť byt a tiež potrebujeme niečo jesť,„ s povzdychom hovorí pani Fapšová. Jedného dňa sa dopočula o možnosti bezplatnej starostlivosti, ktorú poskytuje Centrum sociálnej pomoci a so-
ciálnej starostlivosti. „Požiadala som o pomoc a vyhoveli nám,„ pokračuje vo svojom rozprávaní Lýdia Fapšová a už s radosťou dodáva: „Dievčatá z centra k nám chodia už viac ako polroka, stali sa súčasťou našej rodiny, veľmi nám pomáhajú. Chodia prakticky denne, štyri hodiny sa nám aj s mužom venujú, niekedy aj viac. Manželov zdravotný stav sa už asi nezlepší, ale veľkým pričinením dievčat, ich každodennou opaterou, sa aspoň nezhoršuje„.
Anna Podúšelová chodí k Fapšovcom od septembra minulého roku. Kedysi pracovala v reštauračných službách. Z práce však musela odísť, jej matka, ktorej amputovali nohu, potrebovala pomoc. Starala sa o ňu štyri roky, vie, čo takáto starostlivosť obnáša. Anna Podúšelová má 55 rokov, zamestnať sa jej nedarí, žiaľ ako viacerým ženám v tomto veku. Žije zo sociálnej podpory, ktorú si vylepšuje aktivačnou činnosťou. Dostáva za ňu 1 700 korún.
„K Fapšovcom chodím od septembra minulého roka. Pomáham im s domácimi prácami, chodíme spolu po doktoroch, keď treba aj po úradoch. Starého pána občas premasírujem, aby nemal preležaniny, pomáham pri osobnej hygiene, často ho kŕmim. Niekedy sa spolu poprechádzame po byte, ak sa zlepší počasie, pôjdeme asi aj von,„ približuje nám Anna Po-dúšelová účel jej častej „návštevy„ u Fapšovcov. Domáca pani Lýdia by dievčatám, ktoré k nej chodia pomáhať, rada dopriala prácu, o ktorú by mali záujem. „Som s nimi veľmi, veľmi spokojná. Prirástli mi k srdcu, neviem, čo by som bez ich pomoci robila,„ zdôrazňuje nám Lýdia Fapšová a pri našom odchode s úsmevom dodáva: „Nezabudnite o tom napísať.„
Nezabudli sme. A urobili sme tak radi.
