Nie sme Daily Planet! Škoda... Stále mladneme. Redakcia NŽT prežíva v poslednom odbobí obrovský záujem o spoluprácu z radov mladých a nádejných redaktorov. Obyčajne sa to začína tak, že najprv sa nesmelo ozvú cez e-mail, potom sa objavia s článkom (aj) na titulke a po našom pozvaní sa u nás napokon i ukážu. Nedávno nás prišiel navštíviť dvadsaťročný @dam, ktorý týždenník zásobuje správami z koncertov. Z historicky prvej návštevy redakcie však ostal trochu sklamaný. Prekvapilo ho, v akých malých priestoroch vzniká NŽT. „Asi som priveľa pozeral Supermana, keď som bol malý. V hlave sa mi zaryl obrázok Daily Planet...,“ napísal nám o pár dní do mailu. Pravdupovediac, aj my by sme boli nadšení podmienkami, aké mali v Daily Planet, lenže, a to je naše šťastie, kvalita novín nezávisí od výzoru priestorov. I keď v nich pracoval Superman! Diera v stene a hluk Posledné tri týždne pracujeme v sťažených podmienkach. Osadenstvo redakcie je pod silným vplyvom nesústredenosti. Myšlienky do článkov naháňame ťažšie než zvyčajne. Hneď ako ich dolapíme, rýchlo zas uniknú... A to už nehovoríme o hučaní a bolestiach v hlave! Celú neblahú situáciu má na svedomí prestavba priestorov vedľa síd-la redakcie, z ktorej sa počas celého dňa ozývajú neznesiteľné zvuky vŕtačky, búchanie, trieskanie, plieskanie... A čo je horšie, čím dravosť pracovníkov stavebnej firmy do práce narastá, tým viac sa naša míňa. Svoju silu a húževnatosť nám potvrdili, keď sa jedno poludnie prebúrali vŕtačkou priamo k nám – do redakcie. V stene nám po ich aktivite ostala diera. Našťastie, už o pár hodín nám ju veselí chlapci od vedľa prišli zamurovať a vrátili nám naše súkromie. Hluk ale ostal. Menej intenzívny, lebo o deň na to sa s vŕtačkou presťahovali o čosi ďalej. Máme kontrolu O tom, že sme pod kontrolou, sme sa presvedčili minulý týždeň, keď nám viacerí tipujúci vo VTL volali, že sa musel stať veľký omyl, lebo na jej čele je hráč, ktorý v predchádzajúcom kole „prepadol“. Bol to ale len administratívny prepad, zapríčinený zlým prepísaním tipov v predchádzajúcom kole. Keď nám M. Horváth z Blažoviec zatelefonoval, že sme, pravdepodobne, urobili chybu, začali sme to preverovať. Nebolo až také ťažké zistiť, že sme ju pri prepise ozaj urobili, a tým sme tipujúceho obrali o body. Preto sme ako jednu z mála reklamácií, ktoré sme v uplynulom týždni mali, museli uznať a chybu napraviť. Bolo by nespravodlivé, keby sme pod ťarchou dôkazov (odložené tikety), neboli vykonali dodatočnú opravu. No a po zadaní nových tipov to počítač opravil určite správne, a tak sa M. Horváth dostal do čela VTL. Žiaľ, urobili sme ďalšiu chybu, že sme o tom neinformovali. Pravdou ale je, keď sme robili opravu minulého kola, ani sme netušili, že ju robíme budúcemu vedúcemu hráčovi. Na chvíu ako zlodej Náš kolega Braňo odšoféroval predminulý týždeň kvôli príprave dvojstrany o Žabokrekoch nášho Matiza do tejto obce. Spolu s ním cestovala aj Mirka. Keď si rozdelili úlohy, Braňo odparkoval auto pri základnej škole, kľúče ale nechal v ňom a nedopatrením si ich zamkol cez zadné dvere. Zistil to až o niekoľko minút, keď nahrával rozhovor s riaditeľom školy a vedúcim žabokreckých divadelníkov Miroslavom Poloncom. Vďaka nemu získal Braňo nástroj na otvorenie automobilu. Auto takto ešte nikdy neotváral, iba videl, ako sa to robí. Musel si užiť aj trocha hanby, pretože vyzeral ako zlodej. Matiza otvoril. Inak by musel cestovať do Martina autobusom a potom späť k autu aj s náhradnými kľúčami. KIA už pracuje Nie, tentoraz nejde o známu automobilku, hoci aj tá ohlásila v minulom týždni štart skúšobnej prevádzky, ale našu Kia Rio. Po dvoch „ťuknutiach“ ešte koncom zimy, keď nás strašili ľady a snehovo-mydlové cesty, sme sa konečne dočkali jej opravy a dopravili ju zo servisu v Žiline do Martina. Takže sme po dvoch týždňoch provizória technicky kompletní a organizačne svižnejší.
