Na zelenom ostrove majú cudzinci zelenú

Írsko je krásne pre turistov a prívetivé pre ľudí, ktorí sem prichádzajú pracovať
školu a má ušetrených zopár korún z letných brigád? Určite má so svojím vzdelaním oveľa väčšiu šancu získať pracovné miesto v zahraničí. Môže si tak začať postupne budovať kariéru. Na druhej strane musí však rátať i s obrovskými finančnými nákladmi, ak tá ponuka príde zďaleka, zrazu stojí na ďalšej dôležitej križovatke a rozmýšľa, kam má vykročiť. Minulý rok som sa v podobnej situácii ocitla i ja, no priznám sa, že prácu som nehľadala doma v Dubovom, ani na Slovensku a vôbec som nerozmýšľala dlho o svojom ďalšom smerovaní, lebo už tri dni po záverečných štátniciach som odlietala pracovať do zahraničia.
Studené privítanie
Na svoj odchod do Írska som mala viacero dôvodov. Medzi najdôležitejšie patrila moja neustála túžba spoznávať nové krajiny, ako aj práca v cestovnom ruchu a v neposlednom rade i finančná motivácia. Prácu v štvorhviezdičkovom hoteli na severozápade Írska sa mi prostredníctvom internetu podarilo získať najmä vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam. Robila som v podobných zariadeniach v USA. Bolo to ešte počas môjho štúdia. A aj vďaka plynulej angličtine, ktorú som študovala päť rokov na vysokej škole. Keďže sa všetko zbehlo tak rýchlo, nemala som čas čakať do promócií a koncom mája minulého roka som už sedela v lietadle a študovala som si mapu severozápadného Írska. Môj prvý týždeň na tomto ostrove potvrdil všetky fámy o írskom „nádhernom“ počasí. Celý čas výdatne pršalo a bolo veľmi chladno. Moje sklamanie z počasia však rýchlo opadlo potom, čo som začala spoznávať prekrásnu okolitú krajinu, uprostred ktorej stál hotel. V ňom som pracovala. Postavili ho vysoko na kopci nad nekonečne modrým jazerom Lough Arrow. Pozorovať sa tu dal každý východ a západ slnka. Príjemným prekvapením bolo nakoniec pomerne teplé a občas i slnečné leto, spojené s mnohými neopakovateľnými zážitkami.
Dobrá práca, solídny zárobok
Výhodou pre mňa bolo, že môj zamestnávateľ mne, aj ďalším štyrom Taliankam a Francúzkam, hradil ubytovanie, pričom my sme ako jeho zamestnanci platili len veľmi symbolickú sumu za vodu a teplo a prispievali sme na stravu. Odpadli nám tak najväčšie výdavky, ktoré by sme museli platiť z vlastného vrecka, ak by sme pracovali v podobnom hoteli vo väčšom meste. Vzhľadom na to, že som pracovala v štvorhviezdičkovej reštaurácii ako servírka a neskôr „supervízor“ a recepčná, mala som možnosť komunikovať s mnohými hosťami. Ak boli spokojní, neraz mi dávali štedré prepitné a moja mesačná mzda sa mohla vyšplhať až na
1 800 eur. V porovnaní so slovenskými hotelmi som si v Írsku nielen celkom slušne zarobila, ale veľa peňazí som aj ušetrila. Zárobok v Írsku závisí od podmienok určených zamestnávateľom a od toho, aký má zamestnanec prístup k práci, ako prezentuje jej výsledky a komunikuje so zákazníkmi.
Jedinou nevýhodou, ktorú som si v Írsku všimla, bola verejná doprava. Na veľkom, zelenom ostrove sú len 4 veľké mestá: Dublin, Cork, Limerik a Galway, zvyšok osídlenia tvoria menšie mestečká a dedinky a na rozdiel od Slovenska aj nespočetne veľa rodinných fariem a domčekov roztrúsených osamote po celej krajine. V Írsku sú veľmi kvalitné cesty, všetci zamestnanci sektora služieb sú známi svojou ochotou a prívetivosťou. Írska verejná doprava spája predovšetkým najdôležitejšie oblasti, najmä všetky mestá a väčšie obce. V redšie osídlených, ale turisticky atraktívnych oblastiach je doprava veľmi riedka. Niet sa však čomu čudovať, pretože v súčasnosti už každý írsky farmár vlastní minimálne jeden automobil, niekoľko moderných poľnohospodárskych zariadení a preto nemá žiadny problém s dopravou. Takmer všetci turisti si na spoznávanie prekrásnej írskej krajiny väčšinou prenajmú automobil. Našťastie si však auto onedlho kúpila aj jedna z mojich spolubývajúcich,a potom nám cesta do neďalekých pobrežných miest Sliga a Strandhillu trvala iba polhodinu.
Nebezpečné útesy
Strandhill je pomerne malé a tiché pobrežné mestečko, ktoré leží priamo na pobreží Atlantického oceánu a je známe svojimi krásnymi, ale nebezpečnými piesočnými plážami. Od plávania však turistov v lete odrádza nielen rýchlo meniaca sa a prevažne zatiahnutá obloha, ale najmä výstražné tabule. Tie zakazujú ľuďom plávať v mori kvôli nebezpečným pohyblivým pieskom a spodným vírom, ktoré usmrtili niekoľko ľudí.
Ako všade inde, aj tu sa napriek zákazom stále nájdu odvážlivci, ktorých láka ich neskrotná vášeň a šum oceánu a vôbec nie je zriedkavé vidieť, ako na hladine brázdia neskrotné vlny na surfovacích doskách. Denne sem však prichádza množstvo turistov, ale aj miestnych obyvateľov, ktorým úplne stačí pokojná prechádzka pozdĺž lákavého pobrežia. Vďaka tomu, že som mala každý týždeň dva dni voľna, veľmi často som k nim patrila.
Počas môjho polročného pracovného pobytu na zelenom ostrove som sa dôverne spoznala s viacerými Írmi. Zistila som, že sú veľmi podobní Slovákom. S istou nadľahčenosťou sa dá hovoriť aj o írskej nadmernej konzumácii alkoholu. Podobu Írov so Slovákmi treba v prvom rade hľadať v ich prívetivosti a otvorenosti. Sú ochotní pomáhať si v pravej chvíli. Samozrejme, že to neplatí vždy a všade. Život vo väčších mestách je oveľa rýchlejší a uzavretejší a aj ľudia v nich sú rezervovanejší. Pracovala som i v Corku, ktorý je druhým najväčším mestom v krajine. Mala som možnosť stretnúť sa s rôznymi ľuďmi, ale život v tomto meste má stále svoje zvláštne čaro a nie je až taký uponáhľaný, ako napríklad v Dubline. Íri sú majstrami v rečníctve, pretože mnohí z nich vedia veľmi prirodzene a pútavo rozprávať nielen najrozličnejšie príbehy, ale dokážu veľmi zaujímavo hovoriť aj o úplne bežných záležitostiach. Ich typickou črtou je teda vynikajúca komunikácia a zvedavosť.
Práce je dosť
Do Írska prúdia každoročne tisíce ľudí za prácou a v súčasnosti je úplne bežné počuť na uliciach írskych miest poľštinu, češtinu či slovenčinu. Prichádza sem aj veľa turistov z Európy a celého sveta. Írsko má čo ponúknuť všetkým. V tejto krajine je stále viac pracovných príležitostí a mnoho turistických lákadiel, z ktorých prvým je krásna príroda. Tá je dostupná pre každého a ponúka množstvo nádherných zákutí, z ktorých sa do každého človeka vlieva životodarná energia. Svetoznáme Moherove útesy sa nachádzajú na západnom pobreží, neďaleko obce Doolin. Pohľad z nich na nekonečný Atlantik doslova vyráža dych. Vtedy má človek pocit, že príslovie, ktoré som spomenula v úvode, platí neraz len do prvej polovice...