Turčania chcú na salaše prilákať viac turistov
Turčianske Kľačany - V sobotu 10. júna sa v Turčianskych Kľačanoch uskutočnilo podujatie, ktoré organizátori – Cech výrobcov ovčieho syra v Turci, - nazvali Stretnutie s tradíciami. Zamerali sa na propagáciu ovčiarstva a na spoluprácu Turčianskych Kľačian s českou obcou Větřkovice v rámci programu Interreg III A. Na futbalovom štadióne sa uskutočnila hasičská súťaž, turnaj v minufutbale a na svahu pod ním premiérový Ovčiarsky deň. Cech v rámci neho usporiadal výstavu oviec a plemenných baranov od dvanástich chovateľov z Turca a okresu Považská Bystrica.
Chov oviec patrí neodmysliteľne k Turcu a jeho podhorským oblastiam aj historicky. Ovčiarom ide ale o to, aby nezostal iba folklórom.Vôňa žinčice, oštiepkov a čerstvého ovčieho syra na salaši obklopeného horskými pasienkami a lesmi je lákadlom pre domácich turistov a exotikou pre cudzincov. Salašníctvo akosi ustupuje do úzadia, ale na vine určite nie je chuť tradičného syra vyrobeného na salaši, ale skôr ekonomické kritériá. Vysoké vstupné náklady a nízke ceny, za ktoré predávajú výrobcovia ovčí syr, ovplyvňujú aj trh so syrom. V osemdesiatych rokoch sa v Turci chovalo približne 10 tisíc bahníc a
5 tisíc ostatných oviec. V súčasnosti je to o tretinu menej. V tom čase ľudí zo salašov skôr posielali preč, ale v súčasnosti je trend opačný.
„Na salaši radi privítame každého návštevníka. Pracujeme zároveň na tom, aby syr vyrobený z nepasterizovaného mlieka bol zaradený medzi tradičné špeciality, ktoré budeme môcť predávať z dvora, čiže priamo na salaši. Tam dostane návštevník zaručene vždy iba čerstvý syr. Bude si môcť overiť, či sa vyrába v hygienicky čistých podmienkach, či je kvalitný. Ak je to tak, rád si ho kúpi. Chceme dostať ovčiarstvo na vyššiu úroveň. Signály z Ministerstva pôdohospodárstva naznačujú, že minimálne na úroveň roku 1989. Syr sme prihlásili ako tradičný výrobok v rámci EÚ,“ dodal Pavol Vargaeštók. Pravdou je aj to, že chovatelia oviec môžu na ňom zarobiť viac, lebo odpadne jeden medzičlánok v reťazci od výrobcovi ku konečnému spotrebiteľovi. Zaujímavé je, že žinčica ale nepatrí k certifikovaným výrobkom, ale je odpadovým produktom popri výrobe syra, aj keď veľmi chutným.
Július Šutý zo Zväzu chovateľov oviec, ktorý prišiel na Ovčiarsky deň z Banskej Bystrice, nám povedal, že na Slovensku existuje nielen mliekový, ale aj mäsový program chovu oviec. Vy-
užívajú sa domáce plemená oviec krížené so zahraničnými. Severoslovenský chov oviec je zameraný najmä na chov domácich plemien valaška a cigája, ktoré môže byť aj krížené s francúzskym plemenom lacon. Šlachtiteľskému chovu cigáje kríženej s laconom sa venuje PD Sklabiňa. Jeho cieľom je dosiahnuť vyššiu úžitkovosť. V sklabinskom družstve dosiahli produkciu na jednu bahnicu 30 kilogramov, ale podľa predsedu družstva Jána Jesenského sa stále sa nedá hovoriť o rentabilite. Mimochodom, strihanie ovce, ktoré treba robiť dva razy ročne, je drahšie ako nákupná cena vlny. Tú sa viac vyplatí dovážať z Austrálie, ako produkovať na Slovensku.
Súčasťou Ovčiarskeho dňa bola výstava oviec a plemenných baranov, vyhodnotenie najkvalitnejšieho čerstvého hrudkového ovčieho syra a pre návštevníkov pripravili súťaže v jedení ovčieho syra a v pití žinčice na rýchlosť, raritou bolo aj zápasenie s baranom. Ako najkvalitnejší ohodnotila odborná porota čerstvý ovčí hrudkový syr z pružinského salaša v okrese Považská Bystrica. Na druhom mieste skončil výrobok domáceho salaša. Najkvalitnejší údený ovčí syr doviezli z folkušovského salaša a najchutnejšia žinčica je zo salaša sučianskeho Agromajetku. „Misskou“ medzi ovcami bola kľačianska bahnica plemena cigája a najkrajšieho plemenného barana (cigája) priviezli zo salaša sklabinského družstva. Laická porota ale vyhodnotila za „missáka“ Ovčiarskeho dňa plemenného barana (plemeno racka) zo salaša v lokalite Kostolište.
Zaujímavosťou ovčiarskeho dňa bola aj ukážka strihania oviec a vystúpenia fujaristov, ktorí dotvárali ovčiarsku atmosféru.
