Pohov, voľno, prázdniny...
Kto by sa na ne netešil? Ktorý žiak nepočíta dni do posledného zvonenia? Detváky majú radosť z prázdnin, rodičia trochu menej. Prečo? Nuž, nie každý z nás má v peňaženke toľko peňazí, aby mohol dožičiť svojim deťom jazykové kurzy v zahraničí alebo leňošenie pri mori či poznávacie zájazdy na iných kontinentoch. Sú rodiny, a je ich veľa, v ktorých sú deťúrence rady, keď si tatko či mamka vezmú deň-dva dovolenky a vyberú sa na výlet. Tipy na takéto nenáročné výlety v regióne Žilinského kraja vám ponúkame v tejto prílohe. Máte na výber – pltníkov na Orave, cyklistiku na Kysuciach, hrady a zámky v okolí Žiliny, turistiku v Turci, kúpanie na Liptove... Ak dávate prednosť rekreačnému športu, zorientujeme vás v ponuke cyklotrás, náučných chodníkov, turistických trás. Ak dávate prednosť kultúrnemu vyžitiu, nájdete si na nasledujúcich stránkach termíny festivalov, výstavy v galériách a múzeách. Ak chcete ísť na výlet, je tu plná noša turistických zaujímavostí a pozvánok, ktoré otvárajú cesty k novým objavom. Veď aj počas prázdnin platí, že doma je najlepšie a že nie vždy je nevyhnutné vyťahovať pasy, ak chceme stráviť voľno v atraktívnom prostredí.
Prílohu týždenníkov MY Žilinského kraja sme pripravovali s cieľom pomôcť vám pri rozhodovaní o tom, kam a kedy zoberiete svoje deti na rodinný výlet. Veríme, že sa nám to aspoň sčasti podarilo. Prajeme vám krásne leto....
Redakcia
Leto na hrade Strečno
Na ceste medzi Martinom a Žilinou sa na ľavej strane nad Váhom na skale hrdo vypína stredoveký hrad Strečno. Opradený legendami i dnes prináša svojim náv-števníkom neobyčajné chví-
le. Zaujímavé tu budú i prázdniny. Do konca júla je na hrade otvorená výstava sochára Gustáva Švábika-Macejdu Moje príbehy. Už 11. augusta tu Považské múzeum otvorí výstavu fotografií Flóra hradného brala. Nedeľa 13. augusta bude už tradične patriť najznámejšej obyvateľke hradu Žofii Bošňákovej a 9. ročníku jej hradných hier. Od 1. júla do 31. augusta je hrad Strečno otvorený od pondelka do nedele, vždy od 9. h, posledný vstup je o 17. h. Deti môžu pri návšteve využiť aj kultúrne preukazy.
Chodníčkami za poznaním
Zástranie – Dubeň - Žilina Budatín (Budatínsky zámok) Pešia túra stredne náročná dĺžka 7 km, prevýšenie 100 m mapa Malá Fatra - Vrátna, č. 110, mierka 1:50 000.
Výhľady z vrcholu Dubňa sú najkrajšie na jar a v jeseni, keď je na stromoch málo lístia. Časť trasy vedie lesnými chodníčkami, ktoré sú zamokra blatisté a ťažšie schodné. Budatínsky zámok je celoročne otvorený, vyhľadávaný aj zahraničnými turistami s ojedinelou expozíciou drotárstva. Zo Žiliny sa môžeme dostať do obce Zástranie autobusom MHD č. 27. Vystúpime na zastávke pred obcou Zástranie pri salaši. Pokračujeme po červenej turistickej značke krajom hory ponad cestu, ktorou sme sa doviezli. Asi po 1 km značka zabočí vľavo a po ďalších asi 200 m sa vráti do pôvodného smeru na západ. Zatiaľ sme šliapali do mierneho kopca s krátkymi zostupmi. V nasledujúcej časti túry dávame pozor na turistickú značku, ktorá začne pri turistickom odpočinku so zakrytou lavičkou krátko, ale strmo stúpať v miernom odbočení doľava. Po tomto výšvihu sa dostaneme na chodník vedúci hrebeňom, z ktorého sa otvárajú veľmi pekné výhľady na Žilinu. Asi po 1 km dosiahneme nevýrazný vrchol Dubňa. V blízkosti vrcholu sa nachádza ďalší turistický odpočinok s lavičkami.
Ďalšia časť vedie v miernom klesaní okolo vysielača zalesnenou krajinou s kríkmi a občasnými výhľadmi. Po chvíli sa dostaneme na miesto, kde sa obvykle zapaľujú „Vatry zvrchovanosti“. Záverečná časť zostupu je v strmom klesaní, náročná zamokra. Okolo bývalého bunkra, pozostatku z 2. svetovej vojny (vľavo od chodníka, asi 5 m
v kríkoch), zídeme na asfaltovú cestu v Budatíne. Odbočíme doľava a zídeme ku kaplnke, kde prudko zabočíme doprava a strmou, ale schodnou cestou zídeme na Námestie hrdinov. Z tohto námestia, priamo oproti nám, sa týči Budatínsky zámok so svojou stálou expozíciou drotárstva. Na železničnú stanicu v Žiline (asi 2,5 km mestom) sa dostaneme peši cez most ponad rieku Váh, zabočíme doľava, asi po 1 km prejdeme popod železničnú trať a pozdĺž nej prídeme napokon na železničnú stanicu a autobusové nástupište v Žiline.
Ak nechceme ísť mestom peši, môžeme využiť MHD. Na opačnej strane cesty je autobusová zastávka, z ktorej sa môžeme doviezť do centra Žiliny. Do Budatínskeho zámku sa dostaneme tak, že prejdeme na opačnú stranu cesty, zabočíme doprava a po asi 100 m, tesne pred stúpaním hlavnej cesty, zabočíme do druhej uličky doľava. Starou zámockou cestou prejdeme cez železničnú trať (smer Čadca) a druhá ulička nás dovedie priamo k vstupu do zámku. Po prehliadke sa na opačnom konci zámockej záhrady pozrieme na sútok riek Váh a Kysuca. Po návrate na Námestie hrdinov sa dostaneme späť do centra mesta.
Zdroj: www.viator.sk
Šliapnime do pedálov
Žilina - Višňové - Javorina - Polom - Strečno - Žilina
Cyklotúra pre MTB (horské bicykle)
Dĺžka 34 km, prevýšenie 700 m
Mapa Malá Fatra - Vrátna, č. 110, mierka 1:50 000
Malá Fatra - Martinské hole, č. 120, mierka 1:50 000
Zo Žiliny sa môžeme dostať na horný koniec obce Višňové buď asfaltkou cez obec Rosina alebo súbežnou poľnou cestou (stále vľavo od spomenutej asfaltky). Pred koncom Višňového (asi 80 m) odbočíme do uličky vľavo a kamenistou cestou sa dovezieme ku krížu pod lipami (sem asi 8 km). Pokračujeme poľnou cestou mierne do vŕšku severným úpätím vrchu Hoblík. O chvíľu vojdeme do smrečín a húpačikmi sa dovezieme nad ústie Stráňavskej doliny. Dávame pozor, aby sme nespadli na dno tejto krasovej doliny. Potok Hýrov v nej vymodeloval tiesňavu so skalným oknom (vľavo od chodníka)
a skrytými jaskyňami. Les sa zmenil na bukový a teraz už aj tento pomaly končí (občas trochu blata) a my na malej lúčke zabočíme cez potok vľavo. Cestička nás privedie na asfaltovú cestu so zelenou turistickou značkou. Ňou už bez orientačných problémov dorazíme zákrutami a stálym stúpaním (s občasnými výhľadmi) do sedla Javorina (967 m n. m.). V sedle je turistický smerovník a partizánsky hrob. Odporúčame pokračovať asfaltkou k pamätníku. Je to zároveň vynikajúce vyhliadkové miesto. Tou istou cestou sa vrátime na križovatku turistických značiek do sedla Javorina. Nasleduje dlhý zjazd cez sedlo Rakytie, teraz už horšou lesnou cestou, až do doliny pod hrad Strečno. Podjazdom popod hlavnú cestu E50 sa zvezieme do obce Strečno a na jej severozápadnom okraji sa cestičkou dostaneme na upravený južný breh vodného diela Žilina. Odtiaľto už v diaľke vidíme Žilinu, kam nás pohodlne dovedie upravená cyklomagistrála.Zdroj: www.viator.sk
Šarkania diera
Súľov
60 metrová puklinová jaskyňa
Prístup z parkoviska v Súľovskej tiesňave po červenej turistickej značke. Na rázcestí Lúka pri kamennom hríbe pokračujete po žltej značke popod skaly až na lúku pod Roháč. Je tu vyhradené ohnisko a prameň pitnej vody. V hornej časti lúky odbočíte vpravo a po trochu náročnejšom 10 minútovom výstupe si môžete pozrieť jaskyňu Šarkania diera. Trasa z lúky pokračuje stúpaním na hrebeň po žltej turistickej značke trochu náročnejším terénom. Budete prechádzať okolo Obrovskej brány a prídete do sedla Roháč Čiakov (718 m.n.m.). Zo sedla pokračujte po hrebeni po zelenej turistickej značke cez skalnatý Roháč (790 m.n.m.) až do Roháčskeho sedla (692 m.n.m.). Z hrebeňa Roháčskeho sedla potom zostúpite po modrej značke až do obce Súľov a potom po hlavnej ceste až do východiska túry do Súľovskej tiesňavy.
Dĺžka trasy je 8 km, prevýšenie 430 m, približný čas na absolvovanie 3 hodiny 30 minút.
Zdroj: www.viator.sk
Čo nájdete v Blatnici
Gaderská a Blatnická dolina - Len 17 kilometrov od Martina sa nachádza rodisko prvého filmového Jánošíka – Blatnica. V roku 1921 sa tu rodáci Jaroslav a Daniel Siakeľovci vrátili z Ameriky, aby natočili prvý hraný film. Do prekrásnych hôr Gaderskej a Blatnickej doliny po nich svoje postavy „vložili“ viacerí filmári. Okolité vysoké skalité vrchy, útesy, zurčiaci potok, legendárnu Čertovu bránu možno poznáte aj z paródie na Jánošíka Pacho, hybský zbojník alebo vojnovej drámy Dolina.
Najkrajšie doliny Národného parku Veľká Fatra sú vyhľadávané predovšetkým turistami, tými pešími alebo cyklistickými a dokonca aj horolezcami. Trasy turistických chodníčkov vedú až na hlavný hrebeň Veľkej Fatry – Ostredok, Kráľova studňa, prípadne pokračujú cez vrcholy Tlstá, Ostrá, Drienok. Pre vyznávačov horskej cyklistiky je tu trasa oboma dolinami, okruh popod Blatnický hrad, prípadne ďalej starou vozovou cestou v podhorí do obce Necpaly. Taktiež cestné trasy kopcovitým terénom podhoria Veľkej Fatry – Cestou Hrdinov SNP alebo smer Mošovce – Čremošné. Pre tých, čo sa chcú na doliny pozerať zhora, sa tu nachádza skalolezecký terén na Kaškovej veži v Blatnickej doline asi kilometer od ústia na ľavej strane.
Blatnický hrad - Pri potulkách po hore možno natrafiť na ruiny jedného z troch turčianskych hradov - Blatnického hradu. Prvá zmienka pochádza z roku 1300. Hrad slúžil na ochranu cesty vedúcej z Nitry, no po vybudovaní novej komunikácie dôležitosť hradu upadla. V 16. storočí ho zveľadili Révaiovci, v 17. a 18. storočí sa dostal do rúk povstalcov Imricha Tőkőlyho a Rákócziho II. Naposledy bol hrad obývaný v roku 1790. Odvtedy pustne, no výhľad z jeho zachovalých vežičiek a múrov je očarujúci.
Hrad sa nachádza asi 2 km od obce, na chrbte Plešovice.
Zaujímavosti - Blatnica je rodiskom a pôsobiskom mnohých známych osobností. Narodila sa tu poetka Maša Haľamová. Dom, v ktorom trávila starobu, ešte stojí. Neďaleko od neho v strede dediny stojí domček, v ktorom žila prvá slovenská botanička Izabela Textorisová so sestrou – učiteľkou Oľgou. V Blatnici sa tiež narodil politik Matúš Dulla. V obci sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ z prvej polovice 18. storočia, neskoro barokový kaštieľ z 18. storočia, múzeum fotografa Karola Plicku a malé pracovisko botanickej záhrady Univerzity Komenského.
A ešte niečo:
Obec je významnou archeologickou lokalitou. V jaskyni Mažarná sa našli doklady pravekého a starovekého osídlenia. V oboch dolinách sa nachádza dovedna 6 až 7 menších jaskýň, z nich Mažarná je prístupná, no na vlastné riziko. Nebezpečenstvo však v nej vôbec vraj nečíha. Dostanete sa k nej po modrej značke z Gadera do Vápennej doliny.
V obci sa tiež nachádzajú murované domy s bránami, kachle, pece, murované sypárne a humná, ktoré sú vystavané z kameňa treťohorných usadenín mora. Doposiaľ sú na nich viditeľné početné odtlačky ulitníkov alebo celých žraločích zubov.
Minulý rok sa odborníkom zo Slovenského národného múzea – Múzea Andreja Kmeťa v spolupráci so Správou NP Veľká Fatra a botanickou záhradou UK v Blatnici podarilo z fosílnych zvyškov jaskynného medveďa zostaviť jeho skoro úplnú kostru dlhú až tri metre, uloženú v Múzeu A. Kmeťa.
Turistický kalendár
Kysucké Nové Mesto 2006 24.6. Moravsko-Sliezke Beskydy: Malý a Veľký Polom, 1.-2.7.
Vysoké Tatry: zraz VHT, Tatranská Lomnica, 7-9.7.
Pieniny a Spišská Magura: Letný zraz turistov, Stará Ľubovňa – Haligovce, 15.7.
Sliezke Beskydy: Lysá hora, 23.7.
Nízke Tatry: Prašivá a Korytnica, 29.7.
Malá Fatra: Osnica, 5.-6.8.
Zywiecke Beskydy: Babia hora, Polica a Jalowiec, 18.8.
Kysucká vrchovina: spomienkový „lunochodecký“ výstup na Veľký Vreteň, 20.8.
Kysucké Beskydy: Javorské, 26.-28.8.
Poľské Pieniny a Sandecké Beskydy: Tri koruny, Sokolica, zámok Niedzice, 3.9.
Kysucká vrchovina: letný prechod, 29. ročník, 9.9.
Malá Fatra: Skalky, dievčenský výstup, Martinské hole, 17.9.
Západné Tatry: Bobrovec, Juráňová tiesňava a Oravice, 23.-24.9.
Vysoké Tatry: Kozie vrchy, Granáty, Bučinové veže, V. Mengusovký štít, 30.9.
Javorníky: Straník, deň športu, 14.10.
Vysoké Tatry: Furkotský štít, 21.10.
Nízke Tatry: Bôry a Chabenec, 11.11.
Veká Fatra: Martinský výstup na Šíp, 21. roník, 17.11.
Kysucká vrchovina: Brodnianka, zamykanie Kysuckej brány, 5. ročník, 2. 12.
Javorníky: Mikulášsky „lunochodecký“ výstup na Tábor, 9. 12.
Kysucká vrchovina: výstup s Luciou na Obelec, záver sezóny ch. Hájnice, 26.12., Štefanský výstup na Veľ. Vreteň, lyžiarsky prechod, 31.12.
Malá Fatra: Silvestrovký výstup na Stoh, 31.12.
Kysucká vrchovina: Silvestrovký výstup na Ľadonhoru.
Drotária láka zoširoka - ďaleka
V meste Turzovka sa uskutoční v dňoch 21 a 22. júla 2006 druhý ročník festivalu dobrej hudby - najmä folkovej, country a trampskej - „DROTÁRIA 2006“. Festival sa uskutoční na dvoch scénach. Hlavný program bude v amfiteátri, pozvánky na hlavný program sa počas dňa uskutočnia v Šarkparku. Medzi účinkujúcimi môžeme nájsť mená Honza Nedvěd (CZ), Nerež (CZ), Mloci (SK), Soňa Horňáková (SK), Fleret s Jarmilou Šulákovou (CZ), Rawa Country (PL), Celtik Cross (CZ), Poutníci (CZ), Divozel (SK) a ďalší interpreti. Súčasťou programu je aj súťaž amatérskych skupín a sólistov „O drotársku krošňu“ Sprievodným programom bude samozrejme drotársky jarmok v amfiteátri, ako aj rezbárske sympózium v meste Turzovka.
Šliapnime do pedálov
Vážsko-hornokysucká: Kotešová - Veľké Rovné – Semeteš – Vysoká nad Kysucou – Nižný Kelčov – Horný Kelčov – Korňa – Turzovka – Klokočov – Hrubý Buk – Olešná – Staškov;
Makovská: Nižný Kelčov – Makov – Makov-Kopanice – Kasárne – Veľké Karlovice (ČR)
Skalicko-poľská: Skalité (poľana, odbočka do Vreščovky) – Serafínov – Mýto (clo, Poľsko) – Bialozytowka;
Prostrednou časťou Kysúc: Staškov (žel. st.) – Raková – Čadca – Čadečka – Čierne – Skalité – Oščadnica – Krásno nad Kysucou;
Bystricko-oravská: Krásno nad Kysucou – Zborov nad Bystricou – Klubina – Stará Bystrica – Nová Bystrica – Vychylovka – Múzeum kysuckej dediny – Oravská Lesná;
Čadčiansko-oščadnická: Čadca-Podzávoz (nadjazd žel. trate) – Drahošanka – pod Javorským – Kubušovci – Oščadnica – Dedovka – Príslop – Oščadnica (ústav soc. starostlivosti) – Závozy – Tichá dolina – Moravské-Vreščovské sedlo – Skalité-Serafínov;
Kysucko-česká: Klokočov – Konečná (clo, ČR) – Bíla – Staré Hamry – Jamník – Ostravica – Frýdlant nad Ostravicí – Hukvaldy – Horný Sklenov;
Hrebeňom Javorníkov: Semeteš – Bielovci – Bachroňovci – Kamenité – Pod Grapou – Jakuboský vrch – Vrchrikea nad Petránkami – Grešovia – Husárik – Čadca (žel. zast.);
Z Klokočovského skália popod Veľký Polom: Klokočov-Hlavice (Klokočovské skálie) – Čierny potok – pod Muřínkových vrchom – Raková (Korcháň) – Vyšné Megoňky – Milošová – Čadca-Podzávoz;
Cestou Vila Galvánka: Raková-Zákopčie - U Rulcov – Vrchrienka nad Petránkami – Mičekovci – sedlo nad Klinkovcami – Majtánky – Nesluša – Kysucké Nové Mesto;
Na Lieskovú: Skalité – Tri kopce – Liesková – Beskydok – Oščadnica-Rovne
Dolnokysucká: Krásno nad Kysucou – Dunajov – Ochodnica – Kysucký Lieskovec – Povina – K. N. Mesto – Rudina – Vranie – Považský Chlmec
Kysucko-terchovská: Stará Bystrica – Radôstka – Lutiše – Kubínková – Belá – Stráža – Krasňany – Varín – Gbeľany – Nededza – Kotričina Lúčka – Dolný Vadičov – Lopušné Pažitie – Radoľa – K. N. Mesto;
Na Ostré a okolo Ľadonhory: Radoľa – chata Ostré – Klin – Dolný Vadičov – chata Ľadonhora – Horný Vadičov (Kubaščíci) - Povina.
Aj malé mesto má čo ukázať
V mestečku s čarokrásnou prírodou pri sútoku Belej s Váhom, v Liptovskom Hrádku, stojí za pozornosť okrem Hradu a kaštieľa aj prvá lesnícka škola v Uhorsku, arborétum (na leteckej fotografii uprostred mesta), budova Soľného úradu, vážnica a zvonica - zvyšky pôvodnej vysokej pece - maše. Príjemná je aj prechádzka po židovskom cintoríne, chránenej lipovej aleji Pod lipami s kaplnkou so sochou Piety blahoslavenej Panny Márie a klasicistickým rímskokatolíckym kostolom.
Liptovský Hrádok, to je však aj katolícky a evanjelický kostol v prímestskej časti Dovalovo, unikátne stavby a stavebné prvky liptovských murárov v Dovalove, železné kríže na cintoríne, remeselná zručnosť obyvateľov, prezentovaná v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku a Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Hotel Liptovský Dvor****
Šliapnime do pedálov
Popri prameňoch
Jedinečný All inclusive Apartment hotel Liptovský Dvor**** sa nachádza uprostred malebnej prírody v Jánskej doline v obci Liptovský Ján. Hotel pozostáva z 15 komfortných, samostatných apartmánových domčekov, ktoré vytvárajú rozprávkovú dedinku spolu s reštauráciou, recepciou, lobby barom a relax centrom. Komfort apartmánov, špičková gastronómia, príjemná a pozorná obsluha sa postará o vytvorenie neopakovateľnej atmosféry a rodinnej pohody.
Minerálne pramene v Liptovskom Jáne boli známe a využívali ich už veľmi dávno. Ako liečivé boli už známe v 14. storočí, sú vhodné aj na pitie. Najobľúbenejší je prameň Teplica pri dedine, ktorý v roku 1986 premiestnili od cesty a postavili mu obyvatelia obce dôstojný stánok, ktorý ľudia bažiaci po minerálke radi vyhľadávajú. Hneď vedľa neho sa nachádza Kúpeľný prameň, ktorý sa využíva na prírodné kúpanie.
Pobyt v Liptovskom Jáne však okrem osvieženia sa dobrou minerálnou vodou, či už v pohári alebo v bazéne, môžete využiť aj na aktívnu dovolenku. Stačí využiť možnosti, ktoré poskytuje príroda. Napríklad aj na bicykli po týchto cyklotrasách:
• L. Ján - Jánska dolina - horáreň Pred Bystrou - Púchalky - Svidovské sedlo - Malužiná - K.Lehota - Lipt.Porúbka - L.Hrádok - L.Ján (asfalt, šotolina, lesné cesty).
• L. Ján - hotel Máj - zjazdovka - kopec Rakytovica - chata Jaslovských Bohuníc - okolo vrchu Hrádok - termálne kúpalisko - L. Ján (asfalt, lesná cesta, horský chodník, zjazdovka).
• L. Ján - kyslá voda - Borová Sihoť - L. Hrádok - Podtureň - L. Ján (asfalt, turistický chodník).
• L. Ján - Jánska dolina - horáreň pred Bystrou - dolina Štiavnice a späť (asfalt, šotolina).
• L. Ján - Jánska dolina - horáreň pred Bystrou - dolina Javorie a späť (asfalt, šotolina).
Révaiovské skvosty čakajú na oživenie
Révaiovský kaštieľ z polovice 16. storočia v Turčianskej Štiavničke a anglický park s vzácnymi drevinami a jazierkami patrili v minulosti medzi perly Turca. Posledný gróf Ladislav Révai svoj majetok opustil v roku 1944. Pred koncom 2. svetovej vojny kaštieľ slúžil ako vojenská nemocnica a do značnej miery ho zničili. Odvtedy už iba chátral, hoci bolo niekoľko neúspešných pokusov obnoviť ho. V súčasnosti má kaštieľ v Turčianskej Štiavničke zahraničného majiteľa a verejnosť ho môže vidieť iba spoza plota. Táto stavba si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu a veľké investície. Pred šesťdesiatimi rokmi sa do tohto kaštieľa zo severnej strany vstupovalo cez dve umelecky vyrezávané brány z tvrdého dreva. Prvú z nich zdobil aj révaiovský rodový erb. Ladislav Révai si potrpel na pekné a udržiavané prostredie, na trávnaté plochy, lesy a na starostlivosť o zver. Bol milovníkom poľovačiek, na ktoré pozýval svojich známych a priateľov. Révaiovci mali na každé odvetvie hospodárenia svojich odborníkov.
V súčasnosti je najzachovalejšou časťou grófskeho majetku park, o ktorý sa aspoň čiastočne stará obec. Serpentínovitý pramienok Teplica je jediným miestom, ktoré sa takmer po šiestich desaťročiach podarilo obnoviť vďaka starostovi Petrovi Očkovi a skupinke nadšencov takmer do pôvodnej podoby. Žiaľ, voda už nemôže tiecť korytom v takom množstve ako kedysi, lebo väčšia časť z nej sa odvádza do vodovodu.
Traja zamestnanci grófa sa zameriavali špeciálne na údržbu kaštieľa. Starali sa o to, aby bola okamžite opravená opadaná omietka. Aj teraz ešte vidieť body ukotvenia nosníkov na miestach, kde bola kedysi terasa. Panstvo na nej v lete oddychovalo a zabávalo sa. Básnik Ján Kostra, rodák z Turčianskej Štiavničky, v jednej zo svojich básní opisoval, ako sa v detstve na nich pozeral spoza plota zo dvora svojho rodného domu a počul cvendžať strieborné príbory.
Celá kotlina ako na dlani
Znievsky hrad je najvyšie položeným hradom na Slovensku. Leží v nadmorskej výške 988 metrov. Obdobie jeho vzniku je nejasné. Založili ho údajne ešte v časoch rímskej ríše, ale prvý raz sa spomína v roku 1243 v darovacej listene uhorského kráľa Bela IV. Ondrejovi Forgáčovi. V období tatárskych vpádov prichýlil časť obyvateľstva z podhradia a azda aj samotného uhorského kráľa. Údajne sa tu v roku 1244 narodila jeho dcéra Margita. V roku 1253 začali na pokyn Bela IV. budovať na najvyššom mieste kamenný hrad so štvorhrannou útočiskovou vežou, ku ktorej pripojili poschodovú gotickú budovu so strielňami. Nazýval sa Turčiansky hrad a od druhej polovice 14. storočia bol sídlom župy. Po prenesení župného sídla do Sklabine sa spomínal ako Znievsky hrad. V roku 1681 ho dobylo a podpálilo 500 povstalcov Tökölyho vojska. Potom už len chátral a v súčasnosti je vhodným miestom pre túry. Zo Znieva je vynikajúci výhľad na celú turčiansku kotlinu. Práve preto stavali hrad na tomto mieste. Väčšie vojsko sa dalo pri vstupe do Turčianskej kotliny dobre spozorovať. Zachovali sa povesti, že Znievsky hrad dobýjali Tatári a že ho neskôr spojili s Blatnickým hradom podzemnou chodbou. Tieto informácie ale nemajú žiadnu historickú hodnotu. Túra na Zniev ale stojí za to. Je tu prekrásna príroda, pod vrcholom začínajú pribúdať skaly a terén je čoraz strmší. Väčšina trasy sa dá vyjsť aj na horskom bicykli, ale na vrchol vedie len turistický chodník. Z vrcholu Znieva, kde nájdeme už iba zvyšky zrúcanín hradu, je za priaznivého počas nádherný pohľad celú Turčiansku kotlinu. Vidno nielen Martin a Vrútky na severe, ale aj Turčianske Teplice a Hornú Štubňu na severe. Zniev je vhodným cieľom trasy pre turistov, ktorí nevyhľadávajú hojne navštevované miesta, ale skôr tiché zákutia prírody.
Históriou dýchajúce mesto
Centrum dolného Liptova, mesto Ružomberok, je bohaté na národné i kultúrne pamiatky. Za najstaršiu pamiatku mesta možno považovať Námestie Andreja Hlinku – bývalý Rínok. Na námestí je súbor kultúrnych pamiatok s priamym vzťahom k osobnosti Andreja Hlinku, ktorý bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku v roku 1994. Medzi ne patrí: rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja, pamätník Andreja Hlinku, budova mestského úradu, Mariánsky stĺp, Kláštor sv. Kríža, Ružomberské piaristické gymnázium, ktoré založil gróf Ján Jakub Lowenburg a začalo sa v ňom učiť v roku 1729, pričom v tom čase bolo jediným gymnáziom pre Liptov, Oravu a Turiec.
Dievčenská meštianska škola pôvodne slúžila rehoľným milosrdným sestrám sv. Vincenta – satmárkam, v jej priečelí sa nachádza pôvodná socha sv. Vincenta. Rímsko katolícka ľudová škola je tiež zaujímavá budova s arkádami, nad ktorými je súsošie Krista – učiteľa. Okrem históriou dýchajúceho Námestia A. Hlinku sú v meste ďalšie zaujímavé pamiatky a stavby.
Nepochybne rovnako zaujímavú históriu ako Ružomberok majú aj jeho mestské časti. V Černovej netreba obísť súbor pamiatok černovskej masakry z roku 1907: rímsko–katolíckeho kostola Ružencovej Panny Márie, pamätné miesto černovskej masakry a pamätník obetiam tragédie na miestnom cintoríne. Ružomberskú mestskú časť Vlkolínec netreba zvlášť predstavovať. Známe je najmä prírodnou rezerváciou ľudovej architektúry, ktorá v roku 1993 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Živá obec s tridsiatimi piatimi drevenicami má dvadsaťšesť obyvateľov.
Ukryté perly Sebeslaviec
Územie Sebeslaviec pri Blatnici bolo obývané už od doby bronzovej. O ich ranom slovanskom osídlení svedčí aj jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov na Slovensku. V Sebeslavciach našiel v 19. storočí jeden z poddaných na vtedajšom panstve meč slovanského veľmoža z 9. storočia. Zaniesol ho grófovi Révaiovi, ktorý ho odovzdal do Uhorského národného múzea v Budapešti. Slovenský prezident Ivan Gašparovič daroval vlani kópiu tohto meča prezidentovi USA Georgovi Bushovi.
Sebeslavce boli pôvodne zemianskou obcou, ktorá sa v 19. storočí pripojila k Blatnici. Zaujímavosťou Sebeslaviec je kostolík sv. Ondreja zo 14. storočia, ktorý sa nachádza na kopčeku v malebnom prostredí pod Veľkou Fatrou. Je ukrytý v hustom lesíku, a tak ho nie je vidno ani z cesty. Kostolík patrí pod mošovskú rímskokatolícku farnosť a nekonajú sa v ňom pravidelné bohoslužby. Svoj význam stratil v čase, keď sa zemania sťahovali zo Sebeslaviec do Folkušovej. Naposledy ho prestavali v 16. storočí.
V roku 2002, keď sa v Blatnici uskutočnila súťaž v ryžovaní zlata, si pripomenuli účastníci tohto podujatia v kostolíku sv. Ondreja pamiatku Mira Pulca, dlhoročného pracovníka Štátneho geologického ústavu v Bratislave. Podľa neho nazvali súťaž Memoriálom Mira Pulca. Kostolík vtedy videli aj zvnútra. Je v ňom vzácny oltár a pekné drevené vyrezávané schodište.
Kostolík v Sebeslavciach.
Výzdoba nad oltárom v kostolíku sv. Ondreja.
Námestovo – Slanický ostrov umenia
V originálnom, romantickom pro-
stredí Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady je umiestnená v chrámovom priestore kolekcia ľudového umenia pod názvom „Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba“. Súčasťou expozície je aj lapidárium kamennej plastiky v exteriéri ostrova „Oravská kamenárska tvorba 18. a 19. storočia“. Kostol, bývalá dominanta zatopenej dediny, postavený pôvodne ako baroková kaplnka (1769 až 1776), v roku 1843 klasicisticky stavebne upravený, s torzom kalváriových kaplniek, bol v rokoch 1968–1971 adaptovaný na výstavnú sieň. Doprava loďou Oravskej galérie na ostrov je zabezpečená z prístavu v Slanickej Osade, alebo loďou z prístavu pri hoteli Goral.
Zuberec
Múzeum oravskej dediny Brestová
Múzeum oravskej dediny sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti horstva Roháčov. Základný kameň bol položený 24. 9. 1967, v roku 1975 bolo sprístupnené verejnosti. Pôvodne na mieste dnešného múzea nestál žiaden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. V múzeu sú objekty z celého regiónu Oravy. Areál je rozčlenený na niekoľko častí: Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, salaš ai.), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15.storočia.
Mlyny Oblazy - Kvačianska dolina
Oblazy se nacházajú v malebnej Kvaianskej doline pri sútoku Borovianky, Hutianky a Ráztočianky. Mlyny postupne chradli a tesne pred ich úplným zničením ich pamiatkari zachránili. Dnes sú už úplne zrekonštruované, a tak si môžu návštevníci na vlastné oči pozrieť mlynské zariadenie, pílu, ale aj napríklad technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa tu každoročne striedajú. Obidva objekty – horný aj dolný mlyn – sú otvorené a návštevník si ich môže prezrieť aj zvnútra. Mlyny sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Oblazy sú kľúčovým miestom, akousi križovatkou a zároveň spájajúcim prvkom tohto územia. Východisko – prístup: obce Prosiek, Veľké Borové, Huty alebo Kvačany.
Za humnami stred Európy
Krása turčianskej prírody je čarovná. Ľudia ju preto nazývajú turčianska záhradka alebo stratený raj. Veľká Fatra s Blatnickou, Jasenskou a Gaderskou dolinou ponúka príťažlivé turistické trasy s množstvom nádherných panorám. Malá Fatra s najväčším vrcholom Kriváň, Vrátnou dolinou, Šútovským vodopádom a Martinskými hoľami zasa poskytuje priestor pre množstvo nezabudnuteľných vychádzok. Ale aj neďaleko, za humnami Turca, sú skvosty. Len niekoľko kilometrov za najjužnejšou dedinou Turca s príznačným názvom Turček, blízko Kremnických baní, sa nachádza geografický stred Európy so symbolickým pamätníkom. Pokiaľ idete po ceste Martin - Turčianske Teplice - Kremnica - Žiar nad Hronom, stačí blízko Kremnických baní pri informačnej tabuli odbočiť. Až k pamätníku sa dá dostať autom. Ten sa nachádza približne kilometer od spomínanej hlavnej cesty. Stred Európy je pri kostole sv. Jána zo 14. storoia. Hne veda neho je Kláštor malých kapucínov. Najkrajšou trasou Kremnických vrchov vedie chodník cez geografický stred Európy až do historického mesta Kremnica. Ak natrafíte na pekné počasie, uchváti vás výhľad z kopca na panorámu prekrásnej prírody. Len niekoľko stoviek metrov vzdušnou čiarou sa naskytá pohľad na majestátnu stavbu - turčeckú vodnú nádrž. Kto sa neponáhľa a zastaví, určite sa pokochá pohľadom z kopca nevšednou krásou navôkol.
