Necpaly – oka. Jeden z mlynov stál neďaleko budovy obecného úradu, ktorú postavili v roku 1935. Koleso sa využívalo na mletie múky a výrobu elektriny, druhé – tzv. mlynica, slúžila na pílenie dreva, mletie šrotu a rezanie slamy. V prevádzke boli do päťdesiatych rokov minulého storočia. Vodu na tieto mlynské kolesá privádzal drevený žľab. Myšlienka obnovy necpalského mlyna sa zrodila približne pred ôsmimi rokmi. Starosta Necpál Peter Majko bol jedným zo zakladateľov celoslovenského občianskeho združenia Ekonomický program samospráv, ktorého jedným z cieľov je efektívne využitie malých vodných zdrojov.
Mlynský náhon, ktorý v Necpaloch obnovia, prinesie aj nemalý finančný úžitok. Vodu z potoka privedie k vodnému kolesovému motoru 166 metrov dlhý a 125 cm široký akvadukt – drevený žľab, ktorý už vybudovali na oceľových pilieroch. Výška hladiny vody v žľabe bude dosahovať 55 cm, čo zabezpečí maximálny prietok 700 litrov vody za sekundu. Mechanická energia sa premení na elektrickú v malej vodnej elektrárni s výkonom 2 x 18,5 kW. Počíta sa s tým, že elektrárnička bude v prevádzke 290 dní v roku a vyrobí približne 110-tisíc kilowathodín elektrickej energie.
Prúd vody neroztočí drevené mlynské kolesá ale vodný kolesový motor so špeciálne tvarovanými oceľovými lopatkami. Tento motor je chránený patentom. Podarilo sa nám telefonicky skontaktovať sa s jedným z dvoch autorov tohto patentu, Martinčanom Vladislavom Krížikom. Povedal nám, že koleso pracuje už pri prevýšeniach od 1,5 metra a dosahuje pri ňom vysokú účinnosť.
Minulý týždeň v utorok sme pri žľabe našli pracovať Františka Rakovského, člena spomínaného občianskeho združenia a miestneho brigádnika Martina Vrábeľa.. Utesňovali žľab. „V Necpaloch ešte žijú dvaja pamätníci, ktorí vedia, ako starý žľab a mlyn fungoval. Dozvedeli sme sa, že štrbiny v žľabe utesňovali sučianskou hlinou, z ktorej sa pálili tehly. My to robíme tým istým spôsobom. Ide nám to pomaly, ale výsledky sú dobré. Hlina upcháva štrbiny v žľabe, ale problémy máme s vysušovaním dreva, preto sa štrbiny na okrajoch žľabu zväčšili a jeho bočné steny treba dotláčať k stredu drevenými klinmi. Kedysi voda dopadala na drevené lopatky zhora a zamŕzala. Ľad museli obíjať. Teraz bude prúdiť spodným výtokovým otvorom 41 cm x 41 cm, čo by malo zamedziť jej zamŕzanie,„ povedal nám František Rakovský. Necpalčania si kupujú podiely na vodnej elektrárničke, a tým ju financujú. Zámerom občianskeho združenia je, aby ľudia v obci vlastnili čo najviac podielov a mali pocit, že elektrárnička je ich,„ povedal nám František Rakovský.
