Názor nášho čitateľa
tomu sa rozhodol napísať svoje stanovisko. Z jeho obsiahleho príspevku vyberáme: „Je mi veľmi smutno, že to, čo bolo pýchou mesta, a celej športovej verejnosti, dostáva sa do polohy „horúceho zemiaka„, ktorý si prehadzujú určité skupiny, aby z neho vyťažili čo najviac. V máji 2005 bol v týchto novinách (NŽT – pozn. red.) uverejnený článok, v ktorom sa píše, že spoločnosť Lyžiarske stredisko Martinské hole, a.s. (LSMH), vzniklo preto, aby sa mohlo rýchlejšie a efektívnejšie vybudovať a zmodernizovať zimné stredisko, pričom sa nenašlo dostatok finančných prostriedkov na výstavbu, spoločnosť nezískala úver ani strategického partnera, a tak celý projekt zostal iba na papieri. To nie je celkom pravda. Banky boli ochotné poskytnúť potrebný úver, ale za predpokladu, že klient, teda LSMH, dá hodnovernú záruku. Z tohto dôvodu bolo zvolané dňa 16. decembra 1995 mimoriadne Valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré malo prerokovať návrh na zvýšenie základného imania spoločnosti, ktorým by bolo možné ručiť za bankový úver. Vladimír Franko predložil akcionárom návrh na zvýšenie základného imania a tento návrh zdôvodnil. Uviedol, že spomenuté zvýšenie sa vykoná upísaním nových akcií v celkovej výške 347 700 000 Sk. Všetko podľa ocenenia D.I.S., s.r.o., a ďalší akcionári - štyria páni, vystupujúci ako fyzické osoby, vložia do tohto navýšenia, formou know – how 38 400 000 korún. Ja sa ale pýtam, prečo do tohto procesu nemohol vstúpiť aj niekto iný ako fyzická osoba, veď takouto formou by pomohli ďalší členovia lyžiarskeho klubu v požadovanej odbornej hodnote. Nazdávam sa, že už v tejto fáze sa úmyselne budovala určitá nepriehľadnosť.
Navýšenie základného imania bolo však vykonané v súlade s Obchodným zákonníkom a aj zapísané v Obchodnom registri v Žiline vl. 223/L odd. Sa, dňa 25.3.1996. Údaje boli uverejnené aj na internete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Pretože išlo o prevod nehnuteľného majetku, bol potrebný zápis vkladu vlastníctva do Katastra nehnuteľností v prospech LSMH, a.s., Martin. Návrh bol síce podaný, ale konanie o povolení vkladu bolo prerušené, pretože k návrhu nebolo priložené uznesenie valného zhromaždenia Lyžiarskeho klubu v Martine, ktorým VZ súhlasí, aby celý nehnuteľný majetok bol vložený do LSMH. Pretože navrhovateľ takýto doklad nepredložil, návrh na vklad vlastníctva v prospech LSMH bol zamietnutý. Táto skutočnosť je dôležitá pre ďalší vývoj presunu majetku Lyžiarskeho klubu. Výsledok je však taký, že k dnešnému dňu lyžiarsky klub už nevlastní nič a vôbec neviem, či lyžiarsky klub ešte existuje ako občianske združenie.
Som presvedčený, že mesto Martin malo vážny záujem, aby sa zrealizoval projekt vybudovania kabínkovej lanovky z Ostredku na Martinské hole. Veď to už dávnejšie bolo častým bodom programu na výborových schôdzach na Lyžiarskeho klubu, len sme nemali dostatok podpory, aby sme sa do takéhoto projektu pustili. Aby sa mohlo začať s takouto stavbou, bolo v prvom rade potrebné vysporiadať pozemky na Ostredku, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre vybudovanie energetickej prípojky, vody, kanalizácie atď. Vlastník pozemkov však odmietol predať pozemok za cenu, ktorú navrhovala spoločnosť. Z toho dôvodu bolo zvolané rokovanie, na ktorom vlastník pozemkov znovu odmietol predať pozemky za ponúkanú cenu. Na spomínanom rokovaní bol aj istý podnikateľ z Martina, ktorý využil túto skutočnosť, že on tie pozemky odkúpi a ponúkol 80 korún za štvorcový meter, s čím vlastník súhlasil. Aby sa tomuto zabránilo, tak mesto ponúklo vyššiu cenu, a preto podnikateľ od svojho návrhu odstúpil. Mesto takto odkúpilo 8,5 ha pozemkov za 8,5 mil. korún, a takto mohlo vytvoriť základné predpoklady pre realizáciu projektu. Ak čitateľ pozorne sleduje tento vývoj, tak aj v tejto fáze sa uskutočňovali závažné pokusy o privlastňovanie si určitých právomocí v riešení danej situácie. V tomto čase LSMH, a.s., nemala žiadne finančné zdroje, ktorými by svoje budovateľské zámery realizovala. Preto som presvedčený, že spomínaný počin mesta bol jediným možným riešením. Mnohí ľudia, ktorí nepoznajú detaily tohto vývoja, rozširujú nepravdivosti o odkupovaní pozemkov určitými vplyvnými osobami mesta pre súkromné účely...„
V ďalšej časti svojho stanoviska jeho autor spomína záležitosti údajného uzavretia záložnej zmluvy vtedajším riaditeľom lyžiarskeho klubu s jeho vlastnou firmou. „Ohromne jednoduchý proces: Sám sebe. Neviem, či z tejto skutočnosti existuje nejaký záznam z dozornej rady LK Martin, ale neodškriepiteľná pravda je aj tá, že o tomto zámere nemala žiadnu informáciu členská základňa. Pri tom ešte chcem spomenúť, že ide o ten istý nehnuteľný majetok, ktorým Lyžiarsky klub Martin navŕšil základné imanie spoločnosti LSMH, a.s., a ktorý je do dnešného dňa zapísaný v Obchodnom registri. Preto si myslím, a logika mi hovorí, že mesto Martin, ako ďalší akcionár, sa muselo rozhodnúť ako toto riešiť. Lyžiarsky klub bol a aj v súčasnosti je v tomto pohľade nefunkčný. Súbežne treba uviesť, že Predstavenstvo LSMH vlastnilo vyhlásenie mesta Martin, že súhlasí s vkladom hotela Turiec a chaty Magistrát na Martinských holiach s priľahlými pozemkami v prospech tejto spoločnosti. Takto vznikla možnosť, že Predstavenstvo LSMH podá čiastkový návrh na vklad majetku mesta do katastra nehnuteľnosti v prospech LSMH. A aby mesto takúto možnosť vylúčilo, vytvorilo novú akciovú spoločnosť Turiec, v ktorej je jediným zakladateľom aj akcionárom, a do tejto spoločnosti vložilo ako základné imanie hotel Turiec a chatu Magistrát na MH. Či táto postupnosť, ktorú urobilo mesto, je prospešná, alebo nie, neviem dokonale a odborne posúdiť, ale isto viem, že ten pôvodný zámer – pomôcť vybudovať na MH nové, moderné stredisko pre zimné aj letné využívanie sa posúva zase o niekoľko rokov ďalej. V tom čase LSMH už nevyvíjalo žiadnu činnosť, zostali len vysoké dlhy za vypracované projekty. Ak tieto opísané skutočnosti zhrniem, vychádza mi fakt, že len mesto navŕšilo základné imanie hodnotným majetkom (2x hotely) a naviac ochranný les, pastviny a preluky, ktorými vstúpili do akciovej spoločnosti lyžiarsky klub a klub slovenských turistov sú v podstate nepredajné, okrem starej chaty. Uvádzaná hodnota know-how, je hodnota len na papieri.
Opísaný prípad sa však neskončil. Viem, že sú podané určité žaloby v súvislosti z nezaplatenými financiami za projekty a že LSMH podalo žalobu na mesto Martin, aby uhradilo hodnotu nepeňažného vkladu vo výške 103 miliónov korún... Na nedávnom súdnom pojednávaní bol však tento návrh zamietnutý, ale navrhovateľ sa odvolal. Uvidíme, čo bude ďalej.
Chcem ešte doplniť tieto moje spomienky o ďalšiu pikantnosť. Určitá časť navŕšeného základného imania zo strany lyžiarskeho klubu, mala svoj ďalší zaujímavý osud...„
Podľa pisateľa mala údajne firma vtedajšieho šéfa lyžiarskeho klubu odpredať polovicu tohto majetku ďalšej spoločnosti, pričom tá odpredala tento majetok spoločnosti LSMH. „Spomenutá pikantnosť je aj v tom, že LSMH, a.s., vstúpila do LSMH, s.r.o., nepeňažným vkladom vo výške 103 mil. korún – viď obchodný register Žilina vložka vl. 12243/L,„ dodáva autor stanoviska.
Toto je podľa neho len veľmi stručná história o tom, ako to v snahe o vybudovanie prosperujúceho, moderného zimného lyžiarskeho strediska na Martinských holiach bolo. „Iste by stálo za zmienku zviditeľniť firmu Pro-Ski a.s., ale nielen jej predsedom predstavenstva a konateľom, ale verejnosť by privítala, keby sa aj jej ďalší predstavili konkrétnymi menami akcionárov. Dúfam, že takéto zverejnenie nie je tajné a protizákonné. Spomenutá spoločnosť chce investovať veľkú sumu, ale ak za tým stojí, pre mňa a isto aj pre mnohých občanov tohto mesta, nedôveryhodná osobnosť, ktorá je vo vedúcej funkcií spomenutej spoločnosti, mám obavu, aby to neskončilo tak, ako napríklad s majetkom Lyžiarskeho klubu Martin,„ píše autor v závere svojho stanoviska.
