Jozefa Kronera v Martine.
Ráno 22. júna sa na cestu plnú nových zážitkov vypravili dva autobusy plné nedočkavých detí. Cesta všetkým rýchlo ubiehala a veselé pesničky skončili, až kým ich cestovanie neskončilo v krásnom prostredí pohoria Vtáčnik. Škola v prírode sa konečne stala skutočnosťou. Drevené chatky s farebnými strechami sa mali stať na päť dní domovom pre peknú kôpku nedočkavých Martinčanov. Hneď ako sa deti ubytovali, dostali svoju prvú úlohu, a to pomenovať každú chatku a jej obyvatelia si museli vymyslieť niečo netradičné, čo ich bude odlišovať od ostatných. Tak sa dostali na svetlo sveta obyvatelia Chaty 5 zázrakov, Chata 7 statočných, alebo Chata u 7 bukov a kopec ďalších. Decká vytvorili plagáty a vylepili ich ako menovku na každom správnom dome. Po krátkej chvíli oddychu sa všetci zhromaždili na mieste pred indiánskym vigvamom. Tam ich už čakali mladí animátori, ktorí sa im po celý pobyt vždy poobede venovali. Deti si posadali do kruhu a začalo sa zoznamovanie s indiánskymi tradíciami. Vegi, Domi, Beky, Afrodite boli od tej chvíle ich indiánskymi vodcami. Ako prvé sa, samozrejme, museli naučiť správne po indiánsky pozdraviť. Potom si vodcovia rozdelili svojich malých „bielych bratov„ a vybrali sa s nimi do prírody urobiť z nich pravých Indiánov. A to sa dá jedine tak ,že museli splniť tie najrôznejšie „bojové“ úlohy. Po takom náročnom dni sa deckám už ani vystrájať nechcelo a po večeri sa všetci uložili na svoju prvú noc v malých drevených chatkách.
Prvé ráno nás privítalo krásne slniečko. Učiteľky ako prvé skontrolovali, či malí Indiáni po sebe vo svojich nových príbytkoch náležite upratali. Malí neporiadnici tak prišli o body a tí poriadni sa mohli tešiť z plného počtu bodov. Po raňajkách si trošku zopakovali svoje vedomosti, ale kedže tu neboli žiadne lavice, učilo sa príjemne pod veľkým altánkom. Ako správni príslušníci indiánskeho kmeňa si vlastnoručne vyrobili indiánske čelenky a hrdo ich potom celý deň nosili. Po indiánskom tábore už nebehal Miško, Tomáš alebo Martinka, ale Malý orol, Veľký medveď a Ribana. Poobede si pre nich ich Vodcovia prichystali zase plno veselých úloh. Po celodennom pobyte v prírode sa ešte po večeri zhromaždili všetci pred vigvamom a tam sa naučili pesničku, ktorú si každý deň potom spievali.
Ani druhé ráno nebolo škaredšie. Slniečko sa isto tešilo z malých Indiánov, ktorí si tu už celkom privykli. Aj tento deň bol pre deti zaujímavý. Dnes sa zahrali na detektívov. Dostali za úlohu vypátrať nebezpečného zločinca. Na základe opisu ho museli usvedčiť a podať presvedčivé dôkazy. Potom dostali osvedčenie na detektíva. Poobede už na deti čakal bazén a súťaž o najrýchlejšieho plavca. V noci bol napínavý nočný pochod. Všetci ho zvládli ako praví odvážni detektívi. Aj tretí deň sa vydaril. Po námorníckom dni plnom pesničiek a hier deti večer čakal táborák a opekanie klobások. Pri ohni sa ešte každá skupinka detí predviedla s vopred pripravenou scénkou, ktorú si sami museli vymyslieť, nacvičiť a potom aj predviesť. To bol aj záver ich pobytu v indiánskej osade Bombovo.
V piatok ráno si už deti posadali do autobusov a rozlúčili sa s krásnym prostredím Vtáčnika. Tu však ešte cesta neskončila. Prestávka bola v Bojniciach a tamojšej zoologickej záhrade. Po prehliadke sa unavené, ale šťastné, vracali opäť domov. Tam ich už čakali rodičia a určite si toho museli veľa vypočuť, lebo toľko zážitkov len tak hocikedy nebýva.
Autor: Gabriela Kováčiková
