Po stopách sťažnosti nášho čitateľa
atiť správny poplatok 200 korún. Domnieva sa, že v tomto prípade ide o verejný záujem, preto je nelogické, aby za výrub vlastných stromov platil správny poplatok. Svoju sťažnosť nám zdokumentoval aj písomnou agendou, vzťahujúcou sa k tomuto prípadu.
Na začiatku bol list, ktorý dostal v druhej polovici mája od Stredoslovenskej energetiky, v ktorom sa okrem iného píše. „Počas pochôdzkovej kontroly vonkajšieho vedenia nízkeho napätia bola našimi pracovníkmi zistená nebezpečná vzdialenosť porastu od vodičov vedenia na vašom pozemku. V zmysle Zákona 665/2004 Z.z., si vás dovoľujeme vyzvať k orezaniu konárov porastu pod vedením minimálne na vzdialenosť dvoch metrov, ako to ukladá norma.„ Viliam Haluška na túto žiadosť energetikov reagoval okamžite a napísal žiadosť na martinský Mestský úrad – odbor životného prostredia, v ktorej žiada o výrub dvoch tují a jedného smreku – drevín, ktoré už dosahujú výšku elektrického vedenia. Vo svojej žiadosti vyslovil názor, že výrub stromov je vo verejnom záujme. V žiadosti okrem iného uviedol: „Okresná drevina má aj estetické poslanie, a to, čo pred piatimi rokmi, bez môjho súhlasu energetici urobili, keď stromom zrezali vrch a z jednej strany aj konáre, bol výsmech estetike...„ Práve preto, aby sa problémy neopakovali a neostali mu len osekané pahýle, rozhodol sa situáciu riešiť radikálne a stromy vyrúbať.
Asi o tri dni po tejto žiadosti dostal odpoveď z mestského úradu. V odpovedi na jeho žiadosť sa okrem iného píše: „Zákon č. 534/2002 Z.z., o ochrane prírody a krajiny v paragrafe 47 odsek 4, písmeno a a g, presne definuje, kedy sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje. Pokiaľ sa na vaše dreviny tieto paragrafy nevzťahujú, musíte si podať žiadosť na ich výrub...„ Ako sa ďalej v tejto odpovedi píše, k žiadosti má občan doložiť doklady. Majú nimi byť výpis z listu vlastníctva, alebo iný doklad preukazujúci vlastnícke právo k pozemku, na ktorom drevina rastie, snímka z katastrálnej mapy, resp. geometrický plán, do ktorého treba zakresliť dreviny, ktoré sú predmetom výrubu, pričom v teréne musí byť zrejmá ich identifikácia podľa týchto predložených dokladov. No a navyše má žiadateľ, ako je v odpovedi na jeho žiadosť uvedené, v zmysle položky 160, odstavca 1 zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, zaplatiť správny poplatok 200 korún.
A v tom je problém, lebo Viliam Haluška, ako nám pri svojej návšteve v redakcii povedal, neodmieta urobiť „so stromami poriadok„, ale pokladá za smiešne, aby za to, že vo verejnom záujme odstráni (vyrúbe) vlastné dreviny, musel platiť. Informovali sme sa na Mestskom úrade v Martine na oddelení životného prostredia, či skutočne v jeho prípade, keď chce vyhovieť žiadosti energetických závodov musí platiť, či sa na jeho prípad nevzťahuje výnimka. Pracovník oddelenia životného prostredia Emil Hanzel nám k tomuto problému povedal: „Energetické závody postupovali podľa zákona tak, ako som to uviedol žiadateľovi o výrub drevín vo svojom odôvodnení. Bezplatné povolenie na výrub mu odbor životného prostredia a ochrany prírody nemôže vydať, pretože zákon 145 z roku 1995 o správnych poplatkoch hovorí, že fyzická osoba za podanie žiadosti o vydanie, zmenu, alebo zrušenie súhlasu, musí zaplatiť 200 korún a právnická osoba 2000 korún. Ak chce pán Haluška bezplatne vyrúbať stromy na vlastnej záhradke, takéto rozhodnutie mu orgán ochrany prírody mesta Martin vydať nemôže. Osobne som sťažovateľa informoval, že energetici podľa zákona nemusia mať súhlas od neho, môžu vstúpiť na jeho pozemok a urobiť zásahy, ako im to zákon prikazuje. Oni, na rozdiel od neho, súhlas od nás nepotrebujú.„
Netušíme, ako sa po tejto odpovedi zariadi náš čitateľ. Každopádne, je asi na ňom, či bude skúšať trpezlivosť energetikov a vystaví svoje stromy neprirodzenému očesaniu, alebo zaplatí správny poplatok a stromy nechá vyrúbať s povolením úradu. Keď bol v redakcii, vyhlásil, že už z princípu tak neurobí. Nesúhlasí s tým, že má znášať náklady za to, čo je verejným záujmom. A hoci zákon tentoraz nie je na jeho strane, logika áno. Môžete si dať sami odpoveď na otázku, čo je viac.
