Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Učiteľ rekordéra

Cyril Rumpel je povolaním konzervátor a reštaurátor v Slovenskom národnom múzeu-Etnografickom ústave v Martine. Zručnosť, ktorú si vyžaduje jeho povolanie, rozvíja aj pri svojom koníčku, ktorým sú ľudové remeslá.

„Vo voľnom čase sa zapodievam výrobou črpákov, píšťal, fujár a rôznych iných ľudových výrobkov,“ povedal nám, keď sme ho sme ho minulý týždeň navštívili v Slovenskom Pravne. Na ulici, kde má postavený dom, mu bol susedom dnes už nebohý Jozef Pšenčík, ktorý sa rovnako ako on zaoberal ľudovými remeslami. Bol známy tým, že vyrobil najdlhšiu fujaru, ktorá bola zapísaná do Guinnessovej knihy rekordov. Len málokto ale vie, že práve Cyril Rumpel zaučil svojho suseda do tajov výroby fujár. „Jozef ako dobrý sused mi pomohol pri zváraní prvého vrtáka, ktorý sa mi zlomil pri vŕtaní diery do tvrdého agátového dreva. Bol zvedavý, na čo ho vlastne potrebujem. Prezradil som mu, že vyrábam fujaru. Jeho to tak nadchlo, že sme to potom začali robiť spolu. Bol lepšie vybavený, mal lepšiu dielňu a navyše bol „motorizovaný“, takže sme obehli skoro celý Turiec. Pozvláčali sme bazy, jasene, javory – materiál, z ktorého sa robia fujary. Pamätám si, že sme v žabokreckých hájoch našli veľkú bazu a on hneď povedal, že, vraj, či by sme z nej nemohli urobiť fujaru. Povedal som mu, že bude nádherne veľká. Bez dvadsiatich centimetrov mala tri metre. V múzeu u nás som videl fujaru vyrobenú od pána Koblička, tá mala o štyridsať centimetrov menej. Dohodli sme sa, že spravíme z nej fujaru. A nakoniec sa s ňou zapísal do knihy rekordov,“ dozvedáme sa príbeh fujary rekordérky.
Hoci k fujare akosi neodmysliteľne patrí detviansky kroj, čo aj naznačuje, že by mal mať tento osobitý hudobný nástroj svoje domovské právo najmä na Horehroní, práve Turiec je známy viacerými skvelými výrobcami týchto skvostov. Cyril Rumpel patrí k nim. Do tajov umenia sa začal zaúčať v roku 1976. „Mal som to šťastie, že mojím spolupracovníkom bol L. Staňo zo Sučian, ktorý zanedlho odišiel vyrábať tieto predmety pre UĽUV. V kúte zostala fujara – prevŕtaná baza, ale nevyzdobená. Veľmi ma interesovalo, či tento nástroj vôbec hrá. Hral. Na fujare bol vyrezaný len motív konvalinky, ktorý dodnes používam ako znak na mojich fujarách.“
Ťažko môže tento hudobný nástroj robiť ten, kto na ňom nevie vylúdiť tón, zahrať typickú melódiu. Cyril Rumpel nám to len potvrdil, keď vylúdil tóny na jednej z troch fujár, ktoré mal poruke. Boli to krásne sýte, ale aj typicky trasľavé tóny. Nádherný čistý zvuk len potvrdzoval, že výrobok vyšiel ozaj spod majstrovských rúk. Výroba takéhoto hudobného nástroja si vyžaduje nielen úžasnú zručnosť, ale najmä trpezlivosť. Za tridsaťročie, čo sa venuje tomuto koníčku, vyrobil, okrem rovnako typických ľudových výrobkov, 30 fujár. „Nerobil som to pre zárobok, väčšinou som ich pri nejakých príležitostiach daroval kamarátom. Alebo, keď som niekoho ďalšieho čosi z tajov výroby naučil, tak som mu dal fujaru ako vzor.“
Fujary, píšťalky, pracky, valašky, črpáky – to všetko sú výrobky, ktoré vychádzajú spod jeho rúk. Všetko, čo doteraz vyrobil, ako hovorí, robil z dobrej vôle, keď mal nápad, inšpiráciu a aj chuť. Práca vo varštaku, kde sa pod jeho rukami rodia ľudové výrobky, je jeho najlepším relaxom. V rodine u Rumpelov sa tento „fach“ ujal, dokonca aj syn, ktorý býva v Žiline, vyrába píšťalky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 308
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 14 751
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 167
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 070
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 543
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 676
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 591
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 573
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 332
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 192
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Najlepší futbalista TFZ 2020: Individuálne ceny

Ocenenie najlepší žiak získal Lubomír Gábor a najlepším dorastencom sa stal Martin Lichner. Cena pre trénerskú osobnosť skončila v rukách Jozefa Ďuričku a hlasovanie o najlepšieho rozhodcu ovládol Jaroslav Bulík. Individuálne ocenenia poznáme, o týždeň (26. januára) sa môžete tešiť na najlepšiu jedenástku.

Ilustračné foto.

Stokrát za rok peši na Martinské hole

Nebola v tom žiadna stávka, hovorí Michal Hojstrič z Martina.

Za sotvku sladká odmena.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Histórii martinského futbalu už nehrozí, že zapadne prachom

Ikona nášho futbalu Jozef Huťka sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku knihy, ktorá mapuje sto rokov martinského futbalu. Pri jej zostavovaní sa dočkal pomoci, no stretol sa aj s odmietaním.

Kniha mapuje dianie v martinskom futbale medzi rokmi 1912 a 2012.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?