Archeologické vykopávky tu potvrdili existenciu sídliska púchovskej kultúry z prelomu letopočtov, slovanského sídliska z 9. storočia, ktoré predstavuje jeden z najstarších historických dokladov slovanského osídlenia v Turci a stredovekého hrádku.
Podľa Zoborskej listiny z roku 1113 (spomína sa pod názvom Prauna odvodenom pravdepodobne od slova právo) ide o najstaršiu písomne doloženú osadu v Turci. V druhej polovici 13. storočia získalo Pravno svojho prvého významnejšieho vlastníka, komesa Rečka, vo svojej dobe najbohatšieho šľachtica v Turci. On položil základy rozsiahleho pravnianskeho panstva s viacerými osadami, o ktoré sa po vymretí rodu v 16. storočí začali neľútostné boje. Z neskorších početných podielnikov, ktorí si tu dokázali vydobyť určité postavenie, vynikali Justhovci, Veličovci, Prónaiovci a Ňáriovci. Koncom 14. storočia sa stalo strediskom panstva Pravno a na odlíšenie od Nemeckého Pravna ležiaceho juhozápadným smerom (dnešné Nitrianske Pravno) sa v jej názve začalo objavovať aj adjektívum Slovenské (Sclauorum Prone). Obec mala charakter vysoko rozvinutého remeselníckeho a obchodného strediska. V roku 1655 Slovenské Pravno získalo trhové právo a vyvíjalo sa ako zemepanské mestečko, ktoré často viedlo spory so znievskym panstvom. Miestni obyvatelia sa okrem roľníctva zaoberali najmä hrnčiarstvom a plátenníctvom. V 17. storočí pribudol krajčírsky, kováčsky a zámočnícky cech, počas 18. storočia vytvorili svoje združenie aj čižmári, súkenníci a kožušníci. V 16. storočí tu založili mestskú latinskú evanjelickú školu, ktorá fungovala do začiatku 19. storočia. Počas 19. storočia nastal v obci hospodársky úpadok, a tak sa na prelome 19. a 20. storočia mnoho obyvateľov v dôsledku chudoby vysťahovalo do Ameriky.
V obci sa nachádza viacero zaujímavých kultúrno-historických pamiatok. Pôvodne renesančná kúria pochádza zo začiatku 17. storočia. Neskôr ju prestavali. Neskorobarokový kaštieľ postavili v roku 1756 na staršom základe. Pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých z konca 13. storočia renesančne upravili koncom 18. storočia. Obkolesuje ho múr a pri jeho južnej časti stojí renesančná zvonica zo začiatku 17. storočia. Rastie tu aj 27 m vysoká chránená lipa malolistá s obvodom kmeňa 4,5 m. Pri fare je zaujímavý záhradný pavilón z konca 18. storočia s maľbami z roku 1792. Evanjelický kostol pochádza z konca 19. storočia.
Známe osobnosti
Eliáš Láni, Ján Hodík, Samuel Wagner, Ján Alojz Wagner, Krištof Chorvát, Emil Jesenský, Viliam Paulíny, Ing. Bohumil Chorvát, Cyril Chorvát, Michal Chorvát, Samuel Chorvát, Juraj Gobiaš, Ján Kollár, Mikuláš Martini, Matiáš Meško, Pavol Vranka
Kontakt: Obecný úrad, 038 22 Slovenské Pravno 123
Tel.: 00421/ (0)43/ 4901218, 00421/ (0)43/ 4944332
