a z nášho okolia delia aj s čitateľmi Nového ŽIVOTA TURCA.
Stanislav Muntág, riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine
Ani neviem prečo, ale iba raz v živote som bol na prázdninách u starej mamy v nádhernej podtatranskej obci Lučivná. Boli to prvé prázdniny na strednej škole a mňa, šťúpleho pätnásťročného výrastka, začali lákať hory. Rodičia sa celkom potešili, keď som ohlásil záujem o tety a starú mamu, a zrejme celkom neodhadli moje bočné úmysly. Zavítal som teda do Lučivnej, tety ma uhostili do prasknutia, a ja, reku, zajtra sa idem pozrieť na Štrbské pleso. V batohu som skrýval tajný poklad, ošúchanú knižočku výstupov na najvyššie štíty Tatier. Ráno si už vykračujem chodníkom zo Štrbského na Popradské pleso. Zhodou okolností bol akurát výstup mládeže na Rysy, pri Popradskom plese horská služba rozdávala výstupové kartičky. „Ja si neprosím,„ vravím im, „ja idem na Vysokú.„ Horali zagúľali očami, lebo výstup na Vysokú popod Český štít a cez „Kohútika„ je vlastne horolezeckou trasou, zahučali čosi odstrašujúce a vtisli mi do ruky výstupový lístok na Rysy. Pravdupovediac, keď som od Chaty pod Rysmi zazrel zrázy Českého štítu, spola zahalené v hrôzostrašných mračnách, odnechcelo sa mi Vysokej.
Večer v izbietke starej mamy kvočím nad ošúchanou knižočkou z ruksaku, študujem trasy na bájne tatranské velikány a nadávam si do zbabelcov. Na druhý deň som sa vychytil autobusom na Tatranskú Polianku a vyliezol som Velickou próbou na Gerlach. Božský zážitok. A vždy ma zamrazí, keď si predstavím tú rotu anjelov strážnych, čo ma vtedy musela obchádzať.
Michal Hrivnák, slovenský hokejbalový reprezentant
Mal som asi pätnásť rokov, keď som sa po prvýkrát v živote dostal na prázdniny k moru. Samozrejme, veľmi som sa tešil. Vtedy som bol v tínedžerskom veku, takže som aj špekuloval, ako sa na dovolenku „prikrášliť„. Napadlo mi, dať sa ostrihať. V tom čase bol maximálne populárny „mafiánsky strih„, ktorý sa aj mne páčil. Po ostrihaní som mal hlavu bielu ako sneh. V deň príchodu som sa večer v mori hneď vykúpal. Moja biela hlava s tým samozrejme ešte nemala žiadny problém. Na druhý deň sme ale išli do aquaparku. Asi si vie každý živo predstaviť, ako mi hlavu spálilo. Tri dni som nevytiahol päty z izby kvôli vysokej teplote a úpalu. Potom som sa celý zvyšok pobytu pri mori kúpal so šiltovkou na hlave. Žiaľ, to nebolo všetko. Po týždni sa mi na hlave vytvorili lupiny vo veľkosti päťkorunáčky, ktorých som sa zbavoval ďalšie dva týždne. Nuž čo dodať, človek sa učí celý život.
Eva Mališová, prednostka , Mestského úradu v Turčianskych Tepliciach
Možno nie humorný, ale určite poučný prázdninový zážitok sa mi stal pred dvoma rokmi v Bulharsku. Keď som cestovala z Nesebaru na Slnečné pobrežie, v autobuse mi zlodej ukradol z tašky všetky peniaze. A ani som si to nevšimla. Išlo o približne 6000 slovenských korún premenených za bulharské leva, ktoré mi mali vydržať do konca pobytu. Nešlo mi ani tak o peniaze, tie som si mohla požičať, ale skôr o môj nepokoj. Verím tomu, že ak človek robí zle, vráti sa mu to a všetky negatívne signály tak nasmeruje sám proti sebe. Rozmýšľala som, kde som urobila chybu a trápilo ma, že som na ňu neprišla. Moja známa mi povedala, že nemám rozmýšľať iba o materiálnych veciach, ale sa mám viac zaujímať o duchovno. Strata sa mi vraj potom do mesiaca trojnásobne vráti. V mojom prípade sa to naozaj stalo. To, čo som stratila, sa mi naozaj do mesiaca strojnásobilo. Nešlo o peniaze, ale obraz, ktorý som dostala.
