ľmi hanbila. Až na strednej škole sa našiel mladík, ktorý sa k nej dostal bližšie. Nesmelá študentka sa konečne zamilovala. Hneď po maturite sa ako devätnásťročná za rovesníka vydala. Ďalšie štyri roky boli pre ňu úspešné, bez problémov fungovala doma aj v práci. Potom sa manželom narodilo prvé dieťa a následne i druhé. Máriu materstvo úplne pohltilo. Starala sa o rodinu a do spoločnosti veľmi nechodila. Na pohľad ideálne manželstvo skončilo po šiestich rokoch materskej dovolenky rozvodom.
Mária nastúpila do práce. Roky izolácie však urobili svoje. Hanblivosť z detstva akoby sa vrátila. „Stále som sa bála, že ma niekto osloví a ja nebudem vedieť nič vhodné odpovedať, že sa strápnim,„ spomína Mária a pokračuje: „Musela som zmeniť zamestnanie. Začala som robiť v administratíve, kde som nemusela byť tak často v kontakte s ľuďmi. Prevažnú časť dňa som pracovala na počítači a s papiermi.„ Komunikácii sa samozrejme nevyhla. Oficiálne rozhovory týkajúce sa práce zvládala dobre, no osobné oslovenia a najmä občasné vtipkovanie medzi spolupracovníkmi jej naháňali strach. Pociťovala strnulosť, zovretie v hrdle, srdce je bilo ako divé a ruky sa jej spotili. Pripadala si nemožná a hlúpa.
Fóbiu možno liečiť
„Úzkostné myšlienky, obavy, telesné symptómy, ako sú potenie, chvenie hlasu, červenanie sa, trasenie rúk, búšenie srdca, zovreté hrdlo, problémy s dýchaním, žalúdočné nevoľnosti, zvracanie strpčujú človeku život, kvôli nim sa vyhýba určitým situáciám. Tak ako je to i v Máriinom prípade. Toto všetko sú príznaky typické pre psychickú poruchu s názvom sociálna fóbia,„ konštatuje psychoterapeutka Alžbeta Dobrovodová, ktorá sa liečbou so-
ciálnej fóbie zaoberá posledných desať rokov a v tejto oblasti patrí k slovenskej špičke. Vo svojej praxi využíva kognitívne - behaviorálnu psychoterapiu. „Ide o veľmi efektívny druh terapie pri liečbe sociálnej fóbie. Je porovnateľná s farmakoterapiou s tým rozdielom, že efekt tejto psychoterapie je dlhodobý. Výsledky sú veľmi povzbudivé. Nepamätám si pacienta, u ktorého by sa mi nepodarilo zlepšiť psychický stav. U veľkej časti pacientov išlo o výrazné zlepšenie, či dokonca úplné uzdravenie z fóbie. Pre ľudí je dôležité, aby vedeli, že sociálna úzkosť je liečiteľná porucha,„ dôrazne hovorí A. Dobrovodová.
S problémom sociálnej fóbie prichádzajú do psychologickej ambulancie pacienti vo vekovej škále približne od dvanásť, trinásť rokov až po tridsiatnikov. Prekvapivé je vysoké percento ľudí trpiacich touto psychickou poruchou. Ide o 12 až 16 percent populácie. Ešte viac je ľudí postihnutých sociálnou úzkosťou. Určité príznaky sa vyskytujú až u 70 % obyvateľstva, ale trvajú krátkodobo a odznejú bez liečby. Je dobré, že so sociálnou fóbiou a úzkosťou prichádzajú mladí ľudia, pretože čím skôr sa s nimi začne pracovať, tým skôr sa zlepší kvalita ich života.
Sociálna fóbia vôbec nie je novodobou poruchou, a to i napriek tomu, že sa o nej výraznejšie hovorí len v posledných rokoch. Avšak dlhý čas prevládal i medzi odbornou verejnosťou názor, že pri úzkostných stavoch, ako v Máriinom prípade, ide o vrodenú hanblivosť alebo o povahovú črtu, ktorá je človeku daná a že sa s tým nedá nič robiť. Zmena v nastala približne pred ôsmimi rokmi. Dnes už aj obvodní lekári vedia príznaky sociálnej fóbie odhaliť a posielajú pacientov na odborné vyšetrenia.
Aj červenanie sa dá liečiť
Pritom je mnohokrát ťažké zistiť, či pacient prežíva len sociálnu úzkosť, alebo už trpí sociálnou fóbiou. Úzkosť ako krátkodobá reakcia psychiky môže vznikať v prípadoch, ak sa človek dostane do neznámej situácie a nevie, ako má reagovať. Fóbia je trvalejší problém. Sociálna úzkosť a sociálna fóbia sa veľmi tesne dotýkajú. Preto príčinou návštevy psychológa nemusí byť až samotná fóbia, ale aj vyššie stupne sociálnej úzkosti je užitočné terapeuticky ovplyvňovať, aby človeku nestrpčovali fungovanie v spoločnosti.
„Skôr než prevezmem pacienta, vždy robím vstupnú diagnostiku, ktorou zisťujem, či má príznaky svedčiace o chorobnom strachu. Na základe výsledkov zvolím terapeutický plán. Obvykle v prvej etape procesu sa venujeme zvládaniu telesných príznakov a v tých ďalších etapách sa zameriavame na zmenu postojov, očakávaní prežívania, robí sa nácvik sociálnych spôsobilostí. Terapiou sa dá napríklad odstrániť červenanie, ktoré je reakciou na úzkostnú myšlienku. Najideálnejšie je robiť skupinovú terapiu pre nácvik sociálnych zručností,„ uvádza A. Dobrovodová.
„Depka„ sa kamaráti s fóbiou
K sociálnej fóbii sa môže pridružiť ďalšia psychická porucha. Ak sa sociálny fobik vyhýba spoločenským stretnutiam, ochudobňuje sa o určité pozitívne zážitky, emócie. Klesá jeho sebadôvera a narastá úzkosť, ktorá, ak sa rozvinie do väčších rozmerov, môže spustiť depresiu. Taktiež môže byť spojená s agorafóbiou, najčastejšou úzkostnou poruchou, ktorá sa tiež prejavuje vyhýbavým správaním. „Sociálna fóbia je druhou najčastejšou úzkostnou poruchou a obe sa často vyskytujú súbežne. V prípade, že sa lieči len depresia bez sociálnej fóbie, má depresia tendenciu sa vracať. Len dvadsaťpäť percent pacientov so sociálnou fóbiou dostane adekvátnu liečbu,„ tvrdí špecialistka. Ľudia sa snažia maskovať a potláčať sociálnu úzkosť, pričom si z jedného problému vyrobia dva. Podľa slov psychologičky, približne sedemdesiat percent ľudí, ktorí sa stanú závislí od alkoholu, pôvodne začali požívať alkohol preto, lebo zistili, že keď si dajú pohárik, tak sociálna úzkosť sa zmierni. Je to záludná súvislosť. Podobne je to aj s drogami.
Nestrápnim sa?
Človek má veľký strach z negatívneho hodnotenia inými, sociálna fóbia je teda strach zo zlyhania, strápnenia sa. Častejšie sa fóbia vyskytuje u citlivejších ľudí a u tých, ktorí vyrastali v prostredí, kde bola kritika používaná necitlivým a zraňujúcim spôsobom. Sociálna úzkosť i fóbia sa môžu vyskytnúť už po jedinej traumatickej skúsenosti. Stredoškolák Jakub prezentoval pred spolužiakmi seminárnu prácu. Kamarát ho podpichol a položil otázku, na ktorú Jakub nevedel odpovedať. Očervenel a trieda sa mu začala smiať. Bol to pre neho traumatický zážitok. Pred tabuľou sa cítil trápne a mal obavy z toho, že kamaráti sa mu budú ešte dlho vysmievať. Aj takáto bežná situácia môže byť spúšťajúcou skúsenosťou sociálnej fóbie.
„Sociálna fóbia vzniká na prahu puberty. Každý je zaujatý sebou, v období dospievania je tam výrazný egocentrizmus. Mladý človek je precitlivelý na výsmešné poznámky na svoj zovňajšok a mentálne schopnosti, reaguje na ne úzkostnými reakciami a vytvára sa v ňom komplex menejcennosti. Pozvoľna dochádza k traumatizácii a rozvíja sa sociálna fóbia. Niekedy stačí, ak človek zažije zahanbenie kamaráta alebo strápnenie druhého v jeho prítomnosti a stotožní sa s pocitmi zahanbenia,„ poodhaľuje vznik chorobného strachu A. Dobrovodová a ďalej pokračuje: „Fóbiu vôbec okolie nemusí rozpoznať. Mnoho takýchto ľudí si vytvorí maskovacie stratégie, aby svoj problém zakrylo. Pri extrémnejších formách sa fobik v spoločnosti rovesníkov nevyskytuje, izoluje sa, má sklon uzatvárať sa a nechodiť medzi ľudí. Rozpoznať takto postihnutého človeka môže najskôr najbližšie okolie - rodičia, súrodenci, ale i vnímavý pedagóg. Žiaľ, aj učiteľ môže byť tým, kto traumatizuje. Necitlivým komentovaním zlyhania v učení alebo pri odpovedi môže spôsobiť traumu študenta. Necitlivý pedagóg je pohromou pre sociálne úzkostného žiaka. Nie je zriedkavým javom, že deti mávajú trému len u jedného učiteľa. Mám však viacerých pacientov, ktorí boli na terapiu poslaní práve učiteľom.„
Trpia aj úspešní
Sociálnou fóbiou trpia ľudia i na významných postoch, ktorí ešte nemajú dostatočné sociálne spôsobilosti na to, aby svoju prácu hladko zvládali. Vtedy je užitočné, ak ten človek začne chodiť na konzultácie, aby si zvýšil komunikačné spôsobilosti, napr. ako reagovať na kritiku, ako zvládať konfliktové a stresové situácie a pod. Je škoda, že v rámci vzdelávacieho systému nie je venovaný priestor týmto sociálnym spôsobilostiam, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie v sociálnom svete a sú najlepšou prevenciou sociálnej fóbie. Špecifickou sociálnou fóbiou je strach z vystupovania na verejnosti. Človek zvládne bežné fungovanie v sociálnych situáciách, ale pokiaľ sa má postaviť pred publikum a niečo predniesť, môže to byť väčšia rodinná oslava s oficiálnou časťou, zlyháva. Tento druh sociálnej fóbie býva častým u vedúcich pracovníkov.
Sociálna fóbia je psychická porucha, preto je jej liečba hradená zdravotnou poisťovňou. Dôležité je, aby ľudia vedeli, že je to liečiteľná porucha a aby sa sami rozhodli vyhľadať pomoc.