Kamarát celoslovensky, jubilejná Belá- Dulice, Dubové opäť žatevne
Naozaj nerada by som opakovane - ako hovoria bratia Česi - „delala do nervú“ v oblasti kultúry všeobecne a určite už vôbec nie spriatelenej turčianskej ochotníckej divadelnej obci. Nedá mi však zamyslenie o sezóne po sezóne
v turčianskych ochotníckych súboroch nenaštartovať zaznamenaním nepochopiteľného faktu. Veď je naozaj na neuverenie! V našom ochotnícky tradične silnom, produktívnom a činorodom regióne jednoducho po prvý raz v histórii absentovala inak po celé desaťročia dobre fungujúca, súťažná, všetkými očakávaná regionálna prehliadka. Divadelný ochotnícky Turiec je predsa v celoslovenskom kontexte dobre známy, a to tak umeleckými úspechmi, ako aj (aspoň donedávna) počtom aktívnych súborov detských i dospelých, mestských aj obecných. Už je to však, žiaľ, tak. V sezóne 2005/2006 sa všeobecne známe, uznávané a potrebné Turčianske divadelné dni - tradičná každoročná súťažná štartovacia plocha pre konfrontáciu amatérskych súborov v Turci - jednoducho neuskutočnili.
Určite nie je bez zaujímavosti pátrať po tom, prečo sa to stalo a kto za to môže. Položiť otázku, či ten alebo tá kompetentná osoba, zodpovedajúca za amatérske divadelné aktivity na osvete - regionálnom stredisku, má kvôli takémuto stavu pokojný spánok, dokáže spokojne chodiť do práce a bez začervenania brať plat. Veď sebe musí pripísať na vrub nezvládnutie metodického vedenia ochotníckych súborov vo svojej pôsobnosti?!...S vedomím, že ak sa akokoľvek dlhoročná a pevná tradícia čo i len raz preruší, mimoriadne ťažko sa výpadok napráva, len veľmi zložito sa pokračuje.
A to hoci len s minimálnym odstupom jedného roka. Ochotnícke súbory predsa pracujú na báze dobrovoľnosti, sú divadelníkmi naozaj z ochoty, ich divadlo vzniká z vlastných tvorivých i hmotných zásob... Taká je prostá životná skúsenosť, žiaľ, platná
v amatérskom umeleckom svete prioritne...
No a teraz teda už predsa len k sezóne tých turčianskych divadelných súborov, ktoré v nej z vlastného zaujatia, chvalabohu, predsa len inscenácie premiérovali, divadlo hrali, ba s ním tiež súťažili. Pravda, na vyšších ako regionálnych prehliadkových fórach (Palárikova Raková, Alternatívna Levoča). A spoločne sa tiež stretli na „vlastnoručne„ pripravených jubilejných podujatiach (Belá-Dulice) aj bez organizačnej či metodickej pomoci tých „z okresu„.
Pozrime sa najskôr do tvorivých dielní v detskom ochotníckom svete. Ani tu sa nerodila úroda v podobe hotových inscenácií vo viacerých súboroch a najmä k prehliadkovo stanoveným termínom celkom jednoznačne a hladko. Predsa však napokon vznikli tri detské divadelné produkcie, z nich dve nacvičili súbory v okrese Turčianske Teplice. Na pôde „zušiek„ a pod vedením vytrvalej divadelníčky Zdenky Kevickej premiéroval súbor Pavúčik rozprávku pod názvom Hľadá sa princezná. Monika Kajanová pracuje už zopár sezón najmä s talentovanými tanečnicami
v Malom Čepčíne. Spoločne majú skúsenosti s účinkovaním nielen v regióne Turca, ale vystupovali tiež v rámci kraja na súťažných Námestovských divadelných dňoch (vlani). Tento rok naštudovali inscenáciu na motívy náročného sociálneho príbehu Dievčatko so zápalkami. Do tretice detských harcovníkov z ochoty sú tu martinskí kamaráti z Detského divadelného súboru Kamarát ako príklad vytrvalosti a večná stálica. Vo svojej 38. sezóne nacvičili v dramaturgii a réžiii mladej, talentovanej spolupracovníčky Petry Paulíniovej hru na motívy knihy L. F. Bauma Čarodejník z krajiny OZ. Inscenáciu zahrali menšie deti i tínedžeri
v súbore pod názvom Dorotka a jej kamaráti. Okrem svojich tradičných hosťovaní v susednej Českej republike (družobný Jičín - mesto rozprávok či Opona 2005, medzinárodné stretnutie účastníkov divadla pre deti a mládež v Ostrave, viacnásobné „Brnkání“ v Brne...) nemôže chýbať každoročne súbor Kamarát pri Juniorklube CVČ Martin ani na krajskej detskej divadelnej prehliadke Divadelný Medveď v Žiline. Rovnako tradične sa kamaráti z Kamaráta každú sezónu svojou čerstvou hrou predstavia žiakom martinských škôl, určite čaká podobný osud aj ich Dorotku...
V každodennom živote dospelých ochotníckych súborov pôsobiacich v kultúre svojich domovských obcí u nás v Turci (Bystrička, Dražkovce, Kláštor pod Znievom, Lipovec, Dubové, Žabokreky, Belá-Dulice...) nie je, pravda, ako celkove v kultúre dnešných dní, situácia vôbec ružová. No pri potrebnej, očakávanej a nevyhnutnej podpore z kompetentných miest (prinajmenej morálnej) turčianske divadlo z ochoty nemôže „zastať„. Divadelníci nemôžu nepokračovať v dlhodobej tradícii, ktorá zaväzuje. Preto si zaslúžia úctu a obdiv ochotníci tak v jubilujúcej 85-ročnej Belej-Duliciach, ako mladí z Divadelného súboru D-efekt, ktorí svojimi tohtoročnými premiérami obhájili turčianske ochotnícke farby. Jubilujúci Beľanci si k svojmu výročiu pripravili klasickú komédiu Jána Chalupku Kocúrkovo. Na slávnostnej premiére 22. apríla 2006 ju zahrali svojim spoluobčanom i hosťom s náležitým šarmom, pôvabom a chytľavou vervou. Pravda, kvôli časovému sklzu
v príprave premiéry už nemohli zasiahnuť do súťažného procesu v tohtoročnom ročníku. Zato sú už so svojím Kocúrkovom pripravení naštartovať do súťaží v budúcej ochotníckej sezóne na Slovensku.
Pred letnými prázdninami sa práve končiaca divadelná sezóna vydarila Divadelnému súboru D-efekt Dubové. V tunajšom kultúrnom dome uzrela premiérové svetlo sveta inscenácia hry Pavla Kyrmezera Komédia o boháčovi a lazarovi 17. marca 2006. O jej réžiu a dramaturgiu sa postarali pôvodne hereckí členovia súboru, navyše súrodenci Pavla a Dušan Musilovci, dnes študenti na VŠMU v Bratislave. Na cestu po slovenských javiskách sa mladí, talentovaní Dubovčania vydali v Belej-Duliciach, kde svojich kolegov pozdravili v slávnych dňoch jubilea svojou čerstvou inscenáciou. Do konca júna absolvovala dubovská Komédia... sériu súťažných prehliadkových vystúpení (Námestovské divadelné dni - kraj, Palárikova Raková - pôvodné hry slovenskej dramatiky, Levoča - prehliadka alternatívneho divadla). V Čadci získali Cenu primátora mesta, druhé miesto prehliadky Palárikova Raková a Cenu sympatie mladého diváka. No a do tretice zaslúžený úspech si počkal na D-efekt s Komédiou o boháčovi a lazarovi v Levoči, odkiaľ postupujú z druhého miesta opäť na najvytúženejšiu Scénickú ťatvu 2006. V Martine sa môžeme tešiť, že s odstupom neveľa rôčkov na vrcholnej prehliadke slovenských ochotníckych súborov znova budú hrať turčianski ochotníci, a to vďaka vlastnej ochote, vytrvalosti, húževnatosti a nespornému talentu. Určite tiež preto, že cítia zázemie obecného úradu, starostu, spolubčanov.
A tak sa ani sami nevzdávajú, hoci sa nie vždy rovnako darí, najmä
v silnej celoslovenskej konkurencii. Veď ochotnícke divadlo na Slovensku má nielen pevnú tradíciu v minulosti, ale tiež veľkú konkurenciu v súčasnosti.
