Martin rosti. Čoskoro príde 1. september, deň, na ktorý netrpezlivo čakajú. Nemôžu sa dočkať chvíle, keď s taškou na chrbte pôjdu do ozajstnej školy. No ešte sa museli rozlúčiť so svojou obľúbenou škôlkou. V dlho očakávaný deň prichádzali do MŠ slávnostne oblečení, naladení, nevediac sa dočkať slávnostnej chvíle. So zmiešanými pocitmi, obavami i s úzkosťou sa zrazu ocitli pred svojimi rodičmi, aby sa rozlúčili s MŠ, kamarátmi i učiteľkami. Veď tri roky tu žili ako jedna rodina, šantili, neraz sa aj pobili. Slzičky nenechali na seba dlho čakať. Najväčším huncútom sa nečakane skotúľali po líčkach. Aká by to bola príprava na školu bez aktovky? Každý predškolák ju dostal. Síce len papierovú, ale s o to zaujímavejším obsahom. Deti si v nej našli darček – knihu s venovaním rodičovského združenia, ceruzu, gumu, strúhadlo a pamätný list. Krásnym momentom rozlúčky bola chvíľa, keď si každý mohol zapáliť sviečku a za zvuku hudby ju položiť do pripraveného stojana. Na záver sa deti ozdobené oranžovou stužkou vydali do slávnostne prestretej jedálne, kde na nich čakala torta v tvare školskej tašky. Po príjemnom posedení sa s dobrým pocitom vybrali so svojimi rodičmi domov. Ostáva nám už len im popriať: „Milí naši kamaráti! Želáme vám, aby vás ruka pri písaní písmeniek poslúchala. Nech vás neodradí žiaden neúspech. Vy to dokážete a určite zvládnete. Len do toho! Držíme vám palce!„
