všetky mali pre žiakov svoju príťažlivosť, ale mali výpovednú hodnotu. Osobne sa mi vryli najviac spomienky na besedy za mojich školských čias s Bohuslavom Majzlíkom, ktoré som zažil ako žiak Základnej školy v Kláštore pod Znievom. Bol rodákom z Moravy, hovoril však perfektnou slovenčinou. Do Kláštora sa priženil, vykonával maliarske remeslo. Počas SNP sa prihlásil do Československej armády na Slovensku, aktívne sa zapojil do bojov pri Vrútkach, Dubnej Skale, Handlovej. Po prechode SNP do hôr zorganizoval z obyvateľov Znieva, Slovian, Valče partizánsky oddiel Slovan, ktorý pôsobil v Slovianskej doline. Pán Majzlík pútavo rozprával o tom, ako uskutočňovali diverzné akcie v teritóriu horného Turca. Nikdy sa nechválil medailami a vyznamenaniami, ktoré zaslúžene dostal. Dnes je v učebniciach histórie zmienka o SNP na jednej-dvoch stránkach, ku ktorým často učitelia, možno aj zámerne, ani neprídu. Je to veľká škoda. Mali by sme už prehodnotenú históriu SNP viac propagovať medzi mládežou. Azda i tým, že si budú viac všímať v mestách a dedinách pomníky a hroby padlých v protifašistickom odboji, nakoľko si na ne spomenieme azda len pri okrúhlom výročí. Pozrime sa, koľké sú zarastené burinou!
