Miss Queen Turism International. Slovensko v rámci 87 krajín sveta zastupovala 23-ročná Martinčanka Michaela Knapcová. Porota ju zaradila medzi 16 najkrajších žien a „ošerpovala„ ju za najkrajší úsmev sveta!
Korunka od Silvie Lakatošovej
Michaela Knapcová vo svete krásy nie je nováčikom. Ešte na základnej škole vyhrala súťaž časopisu Kamarát Miss a Boy. Toto víťazstvo jej otvorilo cestičku do martinskej modelingovej agentúry Comaco, kde prešla základným kurzom. V roku 2000 odišla študovať do Bratislavy ekonómiu a tam to pokračovalo – kasting na Lakatošovej Miss Universe Slovakia 2003 a samotné finále, z ktorého odišla s korunkou prvej vicemiss. Pred dvomi rokmi sa stala tvárou Makyty a vďaka tomu si ju pod patronát vzala brnenská modelingová agentúra, ktorá má licencie na rôzne svetové súťaže. Do Číny poslal Michaelu za Slovensko spolu so zástupkyňou Česka práve jej riaditeľ. Na mesačnom pobyte bola síce podstatná krása, ale dôležitosť kládli organizátori aj na prezentovanie svojej krajiny a turizmu v anglickom jazyku. „Vychválila som turčianskoteplické kúpele, lyžiarske svahy, predstavila som im Martin ako kultúrne stredisko. Za to sme mali vedieť propagovať Čínu, takže sme ju skupinovo spoznávali. A to bol asi najsilnejší zážitok,„ povedala Michaela.
Holubice na ich poes
S touto krajinou sa oboznamovala
s najkrajšími zástupkyňami 87 krajín sveta a spolu s nimi sa s údivom pozerala okolo seba. Okolie im to vracalo rovnakým spôsobom – ani Číňania zrejme toľko krásy pokope ešte nevideli. Domáci ich považovali za skutočné hviezdy a usporiadatelia okolo nich hviezdny prach vírili, ako len mohli. Každá z nich bola na chvíľu Madonnou, Britney, skutočnou kráľovnou, ktorú vítajú, oslavujú. „Pripravili pre nás honosné uvítacie ceremónie, až sme z toho boli prekvapené. Všetko sa odohrávalo vo veľkom štýle – oslavy, vystúpenia. Číňania nás z letiska čakali so zastávkami, deti nám išli oproti s kvetinami, zazneli fanfáry a vypustili na našu počesť holubice... Keď sme sa vybrali na výlet, cestovali sme v kolóne áut. Pred nami húkačky, za nami dve sanitky... Akoby išiel prezident. Ľudia nám kývali a my sme sa cítili úžasne,„ spomínala Michaela, ktorá sa rozhodla prezentovať Čínu inak ako cez krajinu. O nej má každý svoje predstavy a všetky sú krásne, tak načo ich ospevovať ešte viac? Viac ako krajina sa jej zapísali do pamäti samotní ľudia a ich mentalita. „Sú priateľskí, úctiví k starším i k turistom. Prekvapili ma flegmatickosťou, pohodou. Na všetko majú čas a mnohé vedia ignorovať. Napríklad sa vôbec nezaujímajú o jazyk. Po anglicky sa s Číňanmi nedohovoríte. Na recepcii v hoteli sme sa raz uchýlili ku kresleniu... No vedia byť aj nebezpeční, lebo červená na prechode pre vodičov nič neznamená. Akosi si ju prirodzene zamieňajú so zelenou. Na cestách sme sa stretli aj s ďalšou zaujímavosťou – bicyklovým taxíkom. No a prekvapila ma tiež ich kultúra jedenia. Jedlo si vychutnávajú, čo ale pre cudzinca nie je vždy príjemné, lebo pri tom hrozitánsky mliaskajú. Jedlo z ich taniera sa nachádza všade okolo nich. Pre Číňanov platí, že ak im chutí, dávajú to viditeľne najavo.„
Medaila za najkrajší úsmev
Najkrajšie ženy sveta mali presne určený program. Čínski usporiadatelia im vyrátali každú minútku od rána do večera. V rámci spoznávania krajiny navštívili štyri čínske mestá, do ktorých sa posúvali lietadlom. V každom z nich čakalo na dievčatá samotné mesto, jeho kultúra a krásy, ale aj jedna z disciplín ako promenáda v bikinách, v národnom kroji či samotné oceňovanie. Michaela Knapcová získala tretie miesto s medailou sťaby z olympijských hier za vedľajší titul The Best Smile a po rozhovore v anglickom jazyku s porotou sa spomedzi 87 krások dostala do Top16, kde Češka ani nenazrela... Hoci sa to tak nezdá, Michaelu Knapcovú postretlo nevídané šťastie. Veď siahala po korunke svetových rozmerov! Top 16 bola finále, z ktorého sa vyberalo päť najkrajších dievčat zastupujúcich každý kontinent na zemeguli. Kraľovala im, mimochodom, Ázijčanka z Filipín... Žiadna Európanka, žiadna Slovenka. Ale Michaele to vôbec neprekáža. „Dostala som sa medzi 16 najkrajších, z čoho som bola úprimne prekvapená. Myslela som si, že malé Slovensko bude niekde v úzadí. Dievčatá boli naozaj krásne. Akurát, že nevieme rozoznávať ázijské typy a tých tam bolo naozaj veľa...„ Podľa Michaely sa v Číne stretli rôzne rasy, kultúry i povahy. Spomedzi krások „vynikali„ černošky, ktoré si priateľstiev počas dlhého mesiaca veľa nenarobili. Nepútali ani tak výzorom ako prirodzeným správaním. „Mali široké lakte. Vedeli sa dostať tam, kde chceli. Sú dravé a musia byť stále niekde vpredu,„ zhodnotila Michaela.
Tvár Makyty s predĺženou pracovnou zmluvou
Vo svete sa síce Michaela k ďalšej korunke nedostala, no na Slovensku jej stále prináleží titul Tvár Makyty, ktorý by mala ale podľa pravidiel tento rok odovzdať ďalšej adeptke. Prepožičiavať tvár tejto firme mala na dva roky, no Makyta rozmýšľa o predĺžení obdobia... Žeby sa ich modely vďaka Michaele predávali lepšie? A tak je možné, že sa jej meno bude spájať s modelmi púchovskej značky všade na prehliadkach, plagátoch, reklamných bilboardoch, časopisoch, telke aj naďalej. Rovnako ako bude prezentovať brnenskú modelingovú agentúru.
Verná Martinu
Popri tom by však chcela trochu cestovať. Hoci do Číny odchádzala ako čerstvá inžinierka ekonómie, tento titul chce v domovine využiť neskôr. „Chcem odísť do zahraničia, zdokonaliť sa v jazyku, ale určite sa plánujem po nejakých dvoch rokoch vrátiť na Slovensko. Páči sa mi táto krajina a verím, že sa tu dá uplatniť. Mala by som už aj svoju predstavu. Chcela by som spojiť príjemné s užitočným. Vyštudovala som manažment, takže by som chcela robiť pre odevnú alebo kozmetickú firmu. Alebo mať niečo vlastné – butik s oblečením alebo penzión pre turistov. Tu v Martine je na to dobrý potenciál.„
