Niektoré remeslá našich starých mám sa pomaly vytrácajú. Medzi ne patrí tkanie kobercov a plátna na krosnách. Oľga Očková so svojou švagrinou Annou Očkovou sú poslednými obyvateľkami Sklabinského Podzámku, ktoré tkajú doma koberce. Naučili sa to od svojich mám a starých mám. Kedysi vraj boli krosná takmer v každom dome v Sklabinskom Podzámku a bežne sa tu tkali nielen koberce, ale aj plátno. Pestovala sa tu konopa, z ktorej sa potom plátno vyrábalo. Od pestovania konopy či ľanu po výrobu plátna bolo treba urobiť veľa odborných prác. V súčasnosti už na ne obidve tkáčky iba spomínajú.
„Pochádzam z Liptova, kde sa pestoval najmä ľan. Pamätám si, že so spracúvaním ľanu bolo veľmi veľa práce. Najskôr bolo treba z neho „vyráchať„ semienka, potom sa dlho máčal v močidle. Pred spriadaním nití sa upravoval „trepaním„ a česal sa. Plátno som nikdy netkala, ale koberce som sa naučila robiť na krosnách približne pred 45 rokmi. Bolo to v čase, keď ľudia v obciach ešte nemali toľko peňazí, aby si mohli dovoliť kúpiť vysávače na „tepichové“ koberce. Domáce tkané koberce sa dali ľahšie pozametať a vyprášiť, preto aj ich výroba bola rozšírená,„ hovorí Oľga Očková.
Anna Očková nám povedala, že v Sklabinskom Podzámku sa na výrobu plátna pestovala konopa. Z neho sa vyrábala bielizeň, košele, ale keď sa zafarbilo, šili z neho aj ženské šaty. Na krosnách sa tkalo aj vzorkované plátno, ktoré sa nazývalo „činovať„.
„Tkanie kobercov je pre mňa a švagrinú už len záľubou na zimu, keď ich vyrobíme približne tridsať metrov. Príprava na tkanie ale trvá dlhšie ako samotná práca na krosnách. Treba nájsť vhodné pestrofarebné handry postrihať ich, navliecť veľké množstvo nití do niteľníc a do brda...
Teraz so švagirnou tkáme koberce iba pre seba a príbuzných. Plátno a koberce si kedysi dievčatá pripravovali do výbavy. Približne pred tridsiatimi rokmi som tkala koberce pre sestru, ktorá sa vydala do Viedne. Ešte nedávno, keď som ju bola navštíviť, som si v jej byte všimla niekoľko kobercov, ktoré som kedysi utkala. V súčasnosti už mladí ľudia pomaly ani nevedia, ako vyzerajú krosná. Deti zo základnej školy v Sklabini sa prišli k nám so svojou učiteľkou pozrieť, ako sa kedysi na krosnách tkalo. Poslednú zimu sme netkali. Koberce máme vyrobené ešte aj do zásoby, keď sa mi povydávajú vnučky, budem ich mať komu dať. Krosná sú odložené,„ pokračovala Oľga Očková.
Obidve tkáčky zo Sklabinského Podzámku sa v mladosti naučili aj priasť. Priadky mali kedysi pre dievčatá nielen pracovný, ale aj spoločenský význam. Pre staršie ženy to bola najmä užitočná práca, ale mladým išlo najmä o stretávanie sa. Na priadky chodievali aj dievčatá, ktoré nevedeli tkať a vzali si so sebou vyšívanie alebo háčkovanie. Spievalo sa tu, hrali sa rôzne hry. „Priadky sa končili pred Vianocami zábavou, ktorá trvala až od rána,„ dodala Oľga Očková.
