ičky. Vo svojom dome ukrýva priam poklad, veď takýchto zručných majstrov je dnes v Turci ako šafranu. Napriek tomu, že pán Stodolica bol v čase nášho stretnutia po nočnej službe, ochotne rozprával a ukazoval svoje výtvory. Pomáhal mu pri tom jeho vnuk Maťko, ktorý celý čas pozorne sledoval, o čom sa rozprávame.
Karol Stodolica je aktívnym členom štúdia neprofesionálnych výtvarníkov, ktorý v Turčianskom osvetovom stredisku v Martine vedie akademický sochár Peter Bukovský. Špecializuje sa najmä na fajky, ktoré vraj začal vyrábať, pretože nikde v okolí nemohol zohnať fajku pre svoju potrebu. Ako poľovník si totiž rád občas zafajčí, keď je dobrý tabak. „Cigareta je symbolom zhonu, fajka symbolom tvojho premýšľania,“ vraví pán Stodolica. Z jeho fajky fajčí napríklad aj náš prezident Ivan Gašparovič, prezident Slovenského poľovníckeho zväzu Marián Lipka, Dietrich Schraf – prezident medzinárodného poľovníckeho zväzu, ale aj český herec Radoslav Brzobohatý. Prezidentovi dal fajku s jelením motívom. Keď sa s ním nedávno stretol, prezident sa mu zdôveril, že keď fajčí, ženy sa na neho hnevajú, že robí smrad.
Svojmu fajkovému koníčku sa venuje už dvadsať rokov. Podľa toho, ako mu vyjde čas a ako ho chytí fanta. Hlinu mu vypáli Peter Bukovský a on s ňou potom ďalej narába. Väčšinou pracuje cez zimu na povale alebo na priedomí, keď vonku nie je toľko roboty. S výrobou jednej fajky sa zabaví aj niekoľko dní, ale len preto, že na ňu nemá toľko času, koľko by potreboval. Každá má jedinečný motív, najradšej robí tie s poľovníckymi motívmi, má však aj Jánošíka i zemiansku fajku. Na jarmoky nechodí. Keby vraj za ňu pýtal päťtisíc korún, zdalo by sa to ľuďom veľa. Na objednávku však už urobil nejednu fajku. Je to príliš prácna robota na to, aby sa potom mala predávať na trhu.
Mnohí fajkári používajú už hotové odliatky, pán Stodolica každú fajku ručne modeluje. Najskôr musí vymodelovať hlinu, potom vysušiť a povrch upravuje glazúrovými farbičkami. Každú tváričku, každé zvieratko, jednoducho každý motív vyrezáva ručne špeciálnym nožíčkom a špáradlami. Výsledok je pozoruhodný, gurmáni by dali za dobrú fajku aj 10 000 korún. No tých je na Slovensku málo, pán Stodolica má však kontakty aj za hranicami bývalého Československa. Sám by si niekedy prial byť tam, kde sú jeho fajky. Z hliny vyrába nielen fajky, ale aj hlinené sošky. Nedávno bol s nimi na výstave Dobšinského rozprávok v prvej budove Matice slovenskej v Martine. Mal tam asi šesť exemplárov – Valibuka, Janka Hraška, Starého Bodríka a vlka a ešte ďalšie známe postavičky. Vo svojej zbierke má tiež kamenné tváre rôznych historických osobností, nechýbajú ani kresťanské motívy. Kamenný mate-
riál si zháňa sám, najlepšie sa mu robí z pieskovca, no najkrajšie výtvory sú z mramoru.
