otožnosť odhaliť nechcel. Prezradil nám, že z Turca nepochádza, je oficiálne nezamestnaný a stáť nehybne na podstavci v historickom kostýme s nastriebrenou tvárou je jeho živobytím tretí rok. Toto nevšedné zamestnanie mu umožňuje presúvať sa po celej Európe, dovolenkovať v jednotlivých krajinách a zarábať aj v cudzej mene. Nehybne stáva a za každú mincu sa vďačne klania na preľudnených námestiach európskych metropol v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, kde umenie statických živých sôch je bežnou atrakciou. V súčasnosti si prišiel aj po pár slovenských koruniek domov. Okrem Bratislavy, kde takýchto umelcov možno stretnúť každý deň, sa presunul aj do menších miest.
„Prišiel som si vyskúšať, ako na toto umenie reagujú Slováci. Zatiaľ sa všetkým páči, malé deti mi chodia robiť grimasy a skúšajú, či sa zasmejem. Ešte som sa nestretol s negatívnym postojom. Ľudia si ma poobzerajú, čakajú, kedy sa pohnem a prispejú pár drobnými. No konkrétne tu, v Martine, ma zaskočilo, že ma okradli mladí chlapci. To sa mi zatiaľ nikde v Európe nestalo,“ posťažovala sa socha. Premena na sochu tomuto neznámemu umelcovi vraj nezaberie veľa času. Namaľovanie i odstránenie striebornej farby z tváre mu trvá len pár minút. Po európskom kontinente chodí s batohom a jedným kostýmom. Koho ním stelesňuje, nevedel sám identifikovať. Živé sochy pochádzajú z čias antiky. Muži natretí nazlato s vavrínovým vencom na hlave tvorili kulisu počas starovekých olympijských hier. V posledných dvadsiatich rokoch sa vrátili do európskych ulíc a námestí ako spôsob obživy a zábava pre turistov.
