novembra minulého roka, keď sa tu liečilo prvých deväť pacientov. Aj keď začínajúca liečebňa sa musí boriť s finančnými problémami, zamestnáva päť zdravotných sestier a chce prijať šiestu. Okrem lekárky Marcely Sarnovskej, ktorá vedie liečebňu, jej pomáha manžel aj externe psychiatrička, psychológ, internista a pedagogička, ktorá sporadicky raz za jeden alebo dva týždne lieči pacientov arteterapiou.
Zaujímavosťou je, že Marcela Sarnovská býva v liečebni aj so svojou rodinou. Iba zíde dole schodmi a už je v práci. Predtým šesť rokov pôsobila v sučianskom štátnom liečebnom zariadení, kde získala nielen praktické skúsenosti, ale aj vzťah k takejto práci. „Mojím snom bolo osamostatniť sa. Minulý rok som využila možnosť vziať si do dlhodobého prenájmu budovu, ktorá bola vhodná na vytvorenie liečebne. Prešla som viacerými zariadeniami, kde sa venujú liečbe závislých. Postupujeme podľa klasickej režimovej liečby, ktorú využívajú liečebne na celom Slovensku. Ide
o presne načasovanú liečbu, v rámci ktorej od pacienta požadujeme, aby do bodky splnil všetko, čo od neho požadujeme. Máme zavedený systém, na základe ktorého pacienta sledujeme a obodujeme. Ak niečo nesplní, nesie za to osobnú zodpovednosť. Nedostane napríklad priepustku na vychádzku. Prichádzajú k nám ľudia, ktorí sa sami rozhodnú pre takýto druh liečby, preto sa snažia dodržiavať liečebný program. Ak chcú odísť a ukončiť liečbu, môžu nám to na rovinu kedykoľvek povedať. Nasilu ich v liečebni nikto nedrží,“ vysvetlila nám Marcela Sarnovská.
Aký je denný režim pacientov? Po budíčku majú o pol siedmej rozcvičku, o ôsmej sú raňajky a o deviatej hodine sa stretáva komunita, v rámci ktorej sa hodnotí predchádzajúci a plánuje nasledujúci deň. Stretnutie komunity trvá približne hodinu. Pacienti hovoria o tom, čo prežili a o čom hovorili počas predchádzajúceho dňa. Po nej je hodinová prestávka a pacienti pokračujú pracovnou a skupinovou terapiou. Pretože do liečebne prichádzajú väčšinou so slabou fyzickou kondíciou, pracovníci liečebne pre nich naplánujú takú činnosť, aby mali viac pohybu. Arteterapia a muzikoterapia, čiže liečba hudbou a umením, patria medzi doplnkové metódy liečby, ktorých cieľom je spestriť im program.
Princíp liečby spočíva v komunikácii terapeuta so závislým človekom. „Pacientom sa snažíme vytvárať situácie, ktoré sa musia naučiť zvládať v triezvom stave, čo doteraz nebolo možné, lebo sa do nej dostali iba pod vplyvom alkoholu. V prvom rade musia prijať svoju závislosť, a potom sa ju učia vyriešiť. Medzi aktivity, ktoré majú pacienti radi, patria posedenia pri ohni, túry, oslavy narodenín. V sobotu sme mali zemiakové slávnosti, na ktorých súťažili ženy proti mužom. Ženy varili pirohy a mužom sa podarili perfektné halušky. Naši pacienti sa aj takto učia zabávať a zvládať bežné životné situácie bez alkoholu a vedieme ich k pozitívnemu mysleniu. V posledných dvoch mesiacoch trojmesačnej liečby pacientov sa môžu zúčastniť na terapeutickom dni aj ich rodinní príslušníci,“ povedala nám Marcela Sarnovská.
V súčasnosti sa v liečebni Rieka lieči 19 pacientov. Terapiu im hradia zdravotné poisťovne. Rieka má v súčasnosti zmluvu s dvoma poisťovňami a pribudnú k nim ďalšie dve. „Naši pacienti väčšinou absolvujú celú trojmesačnú liečbu. Iba niekedy odchádzajú kvôli zamestnaniu a iným dôvodom. Krátka liečba ale neprináša úžitok,“ pokračovala Marcela Sarnovská. Pacienti majú možnosť stretávať sa v klube a vo štvrtok na ich stretnutia môže prísť aj verejnosť, aby sa niečo dozvedela o problémoch závislých ľudí.
A s akými pacientmi sa najčastejšie terapeuti stretávajú v liečebni? „Najmä s tými, ktorí sa liečia zo závislosti od alkoholu prvý raz a sú k sebe nekritickí. Život mimo liečebne je trochu iný, a tak niektorí z nich podľahnú, začnú opäť piť alkohol a stratia sa z nášho dohľadu. Úspešnosť našej liečby ešte nemáme presne štatisticky podchytenú. Ale aj keď zachránime jediného človeka, má to význam a povieme si, že naša práca mala zmysel. Predpokladám, že minimálne deviatim-desiatim ľuďom sme pomohli zbaviť sa závislosti od alkoholu,“ dodala Marcela Sarnovská.
