V Kláštore pod Znievom oslávili sedemdesiate výročie otvorenia školskej budovy
Piatok 29. september 2006 bol v Kláštore pod Znievom iným dňom ako ostatné. Budova Základnej školy Františka Hrušovského dýchala a žila poslednými prípravami na oslavy, ktorými si Kláštorčania pripomenuli 70. výročie jej vzniku. Z programu osláv nevynechali ani žiakov školy, a tak sa počas celého týždňa organizovali rôzne podujatia venované práve im. V pondelok to bol futbalový turnaj štyroch škôl na novom ihrisku s umelou trávou. Vo štvrtok mali žiaci zábavno-rekreačný deň.
História sa začala gymnáziom
História vzniku ZŠ v Kláštore pod Znievom je zaujímavá. Jej zrod súvisí
s históriou rímsko-katolíckeho patronátneho slovenského verejného reálneho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Myšlienke zrodu novej školskej budovy predchádzali mnohé udalosti, nadšenie, húževnatosť a zanietenosť ľudí. V tom čase bolo hlavným cieľom umožniť štúdium slovenskej katolíckej mládeži vo vyhovujúcej budove. Okrem toho išlo o zachovanie vzácneho dedičstva slovenských národovcov.
Dňa 29. septembra 1935 uložili do základného kameňa budovy školy pamätnú listinu. Vtedy už gymnaziálna budova vyrástla zo základov a stálo i prvé poschodie. Riaditeľ ústavu František Hrušovský vyjadril v prejave želanie, aby základy mohutnej budovy boli mocné a stavba stála na nich pevne, aby sa v nej mohla vzdelávať mládež odchovaná duchom a silou tradícií Znieva.
Je až neuveriteľné, že už 11. októbra 1936 gymnaziálnu budovu dokončili. Mnohí starší obyvatelia Kláštora pod Znievom si aj v súčasnosti spomínajú, ako sa v nej pracovalo bez pomoci techniky, ručne a najmä dobrovoľne. Škola v spomínaný deň privítala vo svojich priestoroch prvých profesorov a študentov. Vyučovanie sa začalo.
Pocta Františkovi Hrušovskému
Kto vlastne bol Dr. František Hrušovský? Človek, ktorý sa venoval vede, kultúre a histórii. V rokoch 1931 – 1945 bola jeho životná púť spojená
s Kláštorom pod Znievom. Bol riaditeľom miestneho gymnázia. Pri príležitosti nedožitých stých narodenín Františka Hrušovského v roku 2003 sa obec
v spolupráci so Slovenským ústavom
v Clevelande rozhodla zriadiť jeho pamätnú izbu. Z úcty k nemu.
A tak 10. septembra 2005 tú pamätnú izbu slávnostne otvorili v budove základnej školy v Kláštore pod Znievom. V budove, ktorá vyrástla, keď bol riaditeľom gymnázia František Hrušovský. V spomínaný deň kláštorská škola dostala čestný názov Základná škola Františka Hrušovského. Úcta k histórii, k ľuďom, ktorí sa zaslúžili nielen o výstavbu budovy, ale aj o rozvoj vzdelania, viedli pedagógov a obyvateľov Kláštora pod Znievom k myšlienke usporiadania osláv sedemdesiatročnej krásavice. Od roku 1936 až do roku 1959 prechádzali jej bránou študenti gymnázia. Potom gymnázium preložili do Turčianskych Teplíc a budova sa stala stánkom základného školstva. Mnohým bolo a doteraz aj je za gymnáziom ľúto. Objavili sa i snahy o jeho návrat do Kláštora pod Znievom, ale to sa už nepodarilo. A tak si Kláštorčania na oslavách pripomenuli nielen gymnaziálne časy, ale i tie, ktoré patrili základnému školstvu.
A mal kto spomínať. Pozvanie prijali veľmi vzácni hostia - posledný riaditeľ gymnázia Jozef Šarlina, ministerstvo školstva zastupovala Bibiana Obrimčáková, štátna tajomníčka pre regionálne školstvo, prišiel aj dlhoročný priateľ
a popularizátor vedy, astronóm Jiří Grygar
z Prahy. Bránou školy prešli aj starostovia okolitých obcí, bývalí učitelia
a študenti a mnohí obyvatelia obce, teda všetci, ktorí mali a majú radi kláštorskú školu a ctia si jej históriu. Pozvanie prijala i návšteva z družobnej školy v poľskom Goluchowe na čele so starostom Marekom Zdunekom, riaditeľkou gymnázia Katarzynou Maciejewskou a riaditeľom základnej školy Marianom Walczakom. Vzájomné návštevy učiteľov a žiakov obidvoch škôl sa uskutočňujú od roku 2003. Majú konkrétny cieľ. Počas výmenných pobytov žiaci pracujú na ekologických projektoch a spoznávajú regióny.
Po príchode hostí sa oslavy mohli začať. V areáli školského dvora všetkých hostí privítala riaditeľka školy Lýdia Smiková. Medzi iným povedala: „Oslavy sme pripravovali s nádejou, že si u nás zaspomínate, stretnete tých, s ktorými ste sa dlho nevideli, a pri návrate do svojich domovov porozprávate členom rodiny a známym o škole, ktorá leží pod zrúcaninami hradu Zniev a ktorá sa snaží v dnešnej modernej dobe vychovávať a vzdelávať svojich žiakov v duchu súčasných požiadaviek. Škole prajem za seba i za všetkých zamestnancov veľa ďalších rokov, veľa žiakov, úspechov, tvorivých učiteľov, nech pevne stojí na svojich základoch. Nech sa tu aj naďalej stretajú ľudia, ktorým je škola blízka a je ich druhým domovom.“
Po príhovoroch hostí žiaci školy vystúpili v kultúrnom programe. Ukázali svoje herecké nadanie a zatancovali moderné i ľudové tance.
Bývalí študenti nezabúdajú
Kláštorské Radosťdajné divadlo svojím vystúpením priblížilo plánovanie
a výstavbu budovy. Jeho prostredníctvom sa účastníci osláv dostali do minulosti. O. Džadoň, študent gymnázia v rokoch 1946 – 1950, do pamätnej knihy napísal: „Deti, ktoré sme dnes videli, sú skvelé.“ A. Jankovič napísal: „Maturoval som v tejto škole
v roku 1959. Po 47 rokoch som bol milo prekvapený. Všetko naj želám škole
i pedagógom do ďalších 70 rokov.“ Účastníkom osláv sa prihovorili B. Obrimčáková, V. Šišan, starosta Kláštora pod Znievom, a K. Maciejewska, ktorá všetkých prekvapila blahoželaním v slovenčine. Svoju školu pozdravila
v mene Základnej umeleckej školy v Mošovciach Oľga Paučeková.
Po peknom kultúrnom programe si hostia prezreli školskú budovu. Hrala im pritom ľudová hudba. Vidieť mohli všetky triedy, kabinety, vynovené odborné učebne chémie, fyziky a počítačovú učebňu. Mnohí z bývalých študentov si sadli do pôvodných kožených kresiel v riaditeľni. Obdivovali gymnaziálny nábytok, stôl Františka Hrušovského, za ktorým sedávali riaditelia školy od roku 1936. Zaspomínali si na študentské časy a tešili sa z toho, že sa spoločne stretli bývalí učitelia, študenti, žiaci a zamestnanci školy. Vďaka súčasných žiakov a učiteľov patrí najmä študentom, ktorým je budova ZŠ Františka Hrušovského stále blízka, ctia si ju a majú radi. Samozrejme, sú aj takí bývalí študenti, ktorí sa nemohli na oslavách zúčastniť z rôznych dôvodov, ale napísali učiteľom a žiakom svoje pozdravy.
„K okrúhlym narodeninám tejto výnimočnej budovy, o ktorej by steny a triedy mali toľko toho rozprávať, prajem celej škole a učiteľskému zboru veľa úspechov. Nech kláštorská škola prekvitá ako doteraz.“ Toto blahoželanie prišlo z Anglicka. Z ďalšieho listu, napísaného
v Spišskej Kapitule, vyberáme: „Celý tento týždeň som v duchu s vami a so všetkými poctivými kolegami a kolegyňami, ktorí na tejto škole s oduševnením vychovávali nové generácie pre toto historické mestečko, z ktorého vychádzali mnohí slovenskí veľduchovia.“
