Neexistuje vari školák, ktorý by radšej chorý sedel doma a nechodil do školy a medzi kamarátov. Ak sa však dostane do nemocnice, učeniu sa nevyhne. Tentoraz je to však naopak – nie žiak chodí do školy, ale škola za ním. Priamo k lôžku.
Základná škola a materská škola pri MFN v Martine svojim detským pacientom poskytuje výchovu a vzdelávanie už 44 rokov. Jej žiakom sa stáva každé dieťa do ukončenia povinnej školskej dochádzky, ktoré sa objaví na niektorom z oddelení MFN čo i len na krátky čas. Jediným dôvodom, ktorý dieťa oslobodí od povinnosti nasávať vedomosti, počítať príklady, je jeho zlý zdravotný stav. O tom však rozhoduje jeho ošetrujúci lekár.
„Ak má dieťa vysokú teplotu, je napojené na infúziu, necíti sa dobre, alebo je po operácii, lekár nás na to upozorní a dieťa sa samozrejme neučí,“ vysvetlila riaditeľka nemocničnej školy Renáta Šmáliková. V inom prípade sa učeniu nevyhne. Každý deň ho čaká maximálne trojhodinovka predmetov podľa rozvrhu, ktoré sa učí aj na svojej kmeňovej škole - samozrejme, okrem hudobnej, telesnej, etickej a náboženskej výchovy. Výtvarná výchova a prvky pracovného vyučovania sú zaraďované do školského klubu detí, ktorého činnosť sa organizuje v popoludňajších hodinách pod vedením skúsených špeciálnych pedagogičiek - vychovávateliek. Základná škola pri Martinskej fakultnej nemocnici, ktorej zriaďovateľom je Krajský školský úrad v Žiline, zamestnáva jednu učiteľku materskej školy, tri učiteľky základnej školy a tri vychovávateľky školského klubu so vzdelaním špeciálnej pedagogiky, ktoré pracujú so žiakmi na štrnástich oddeleniach MFN. Hoci majú kratšie vyučovacie hodiny ako na bežných školách, žiadna z učiteliek by s nimi asi nemenila. „Ktorákoľvek z nás by vám povedala, že na začiatku chcela odtiaľto ujsť. Je to obrovská psychická záťaž, predstavte si, že dennodenne pracujeme s chorými deťmi rôznych diagnóz, s deťmi, u ktorých je neraz perspektíva budúcnosti veľmi nejasná... Bohužiaľ, niekedy sa musíme vyrovnať aj so smrťou...Všetky ťažké chvíle nám však nahradí úsmev dieťaťa, jeho rozžiarené šťastné oči vo chvíli, keď nám s obrovskou radosťou oznamuje: Som zdravý, odchádzam domov a za všetko ďakujem,“ skonštatovala riaditeľka školy.
Vzdelávanie v pyžame v nemocničnej škole nie je márne. Školákom nahrádza nedobrovoľnú absenciu v kmeňovej škole. „Ak sa žiaci zúčastňujú vyučovania, jeho kmeňovým školám pošleme známky, ktoré sú povinné akceptovať a zahrnúť do klasifikácie, vysvedčenie vydáva iba kmeňová škola . Často sa stretávame s problémom – neochotou uznávať naše hodnotenie. Nepopierame, že výsledky od nás sú spravidla lepšie, pretože vyučovanie prebieha trošku inak – individuálne, priateľským rozhovorom, počas ktorého zisťujeme vzdelanostnú úroveň malého pacienta, snažíme sa odhaliť jeho slabé miesta, na odstraňovaní ktorých potom pracujú pedagógovia - učiteľka a vychovávateľka v úzkej spolupráci. Žiakovi vysvetlíme učivo z učebnice - využívame pritom počítač, poobede v klube má možnosť si ho precvičiť a utvrdiť za pomoci vychovávateľky. Neraz sa stáva, že hneď na druhý deň sa žiačik sám hlási, aby sme ho preskúšali a ohodnotili. Nie je to však také klasické a prísne skúšanie, dokonca nepíšeme ani písomky. Vieme, že nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Veď chorým deťom v nemocničnom prostredí veľmi do učenia nie je. Nechceme ich tým priveľmi zaťažovať. Veď v prvom rade sú tu preto, aby sa vyliečili. Prihliadame aj na to, že mnohé, hoci im to stav len sťažka dovoľuje, sa dobrovoľne učia, i keď v rámci svojich možností.“
Avšak na detských oddeleniach ležia aj stredoškoláci. Im vymeškané hodiny v škole základná škola samozrejme neospravedlňuje – s výnimkou študentov viacročných gymnázií (do veku ukončenia povinnej školskej dochádzky). Stredoškolskej mládeži vyhláška povoľuje zaradenie do činnosti školského klubu v poobedňajších hodinách.
V minulom školskom roku nemocničné učiteľky vyučovali 822 detí zo základných škôl, do klubu ich spolu so stredoškolákmi chodilo 858 , starali sa tiež o 619 škôlkarov.
Tento školský rok otvorili jednu triedu pre škôlkarov, tri triedy základnej školy a tri oddelenia školského klubu. Svoju každodennú prácu musia pedagógovia zosúladiť s prácou lekárov, psychológov, zdravotných sestier. Keďže vekové zloženie na jednotlivých oddeleniach je rôzne, vyučovanie prebieha individuálnou formou. „Musíme spájať ročníky, čo je namáhavé s prihliadnutím na jednotlivých žiakov a ich ochorenie. Učiteľka sa napríklad najprv venuje prvákovi a zároveň aj ôsmakovi. Kým s jedným počíta príklad, druhý pracuje samostatne.“
Vyučovanie trvá od rána ôsmej do obeda, kedy nastupuje vychovávateľka. Tá od učiteľky preberie informácie o tom, čo sa učili a pokyny, čo s deťmi precvičovať. Okrem každodennej prípravy na vyučovanie je práca v školskom klube zameraná na neustálu tvorbu rôznych prác, výrobu nápaditých ozdobných predmetov, vytváranie výtvarných prác novými, príťažlivými a netradičnými technikami, ktoré deti ešte nepoznajú. „Veľa s deťmi experimentujeme, vytvárame rozličné ozdobné a darčekové predmety, ktoré si môžu zobrať domov pre svojich najbližších,“ vysvetlila R. Šmáliková. Vychovávateľky s deťmi pracujú v špeciálnej miestnosti, ktorá je odlišná od nemocničnej izby. Je vyzdobená prácami detí, pracuje sa v radostnej, veselej atmosfére, pričom deti často počúvajú hudbu. Na oddeleniach vznikajú individuálne, ale hlavne kolektívne práce, ktoré prinášajú deťom pocit spokojnosti, nesmiernej radosti, čo spolu dokázali, čím ich vychovávame k spolupatričnosti, ohľaduplnosti, prispôsobovaniu sa...
„Prekrásnymi, originálnymi, nápaditými umeleckými dielkami sa snažíme svojou troškou prispieť k estetizácii nemocničného prostredia. Mnohé z nich zdobia priestory jednotlivých kliník MFN, ale aj mnohé súkromné ambulancie v meste. Výrobky detí sa stretávajú s veľkým záujmom, obdivom a uznaním. Mnohí ani netušia, že deťom hospitalizovaným v nemocnici je venovaná takáto pozornosť a že sa týmto spôsobom rozvíja ich zručnosť a neraz i umelecký talent,“ s pýchou dodala pani riaditeľka Renáta Šmáliková.
