„Od dievčenských rokov som si zvykla na to, že po ukončení jesenných prác v záhrade prišiel čas ručných prác. Kedysi to bolo nielen vyšívanie, šitie, háčkovanie, ale aj tkanie kobercov a páranie peria. Páračky už nikto nerobí a dávnejšie som skončila aj s tkaním kobercov. Teraz mi zostalo už len háčkovanie a vyšívanie. Nechcem len tak nečinne sedieť pri televízore, preto čas využívam užitočnejšie. Vyšívané dečky a háčkované výrobky rozdávam na pamiatku príbuzným a známym a keď organizujeme výstavy v klube dôchodcov, donesieme na ne naše ručné práce. Keď príde zima, mám už vybraté vzory. Tento rok a na začiatku budúceho roka budem háčkovať veľkonočné košíčky,“ povedala nám Ľudmila Kuzmanová.
Počas zimných večerov vyšíva už od dievčenských rokov aj Anna Ceizelová. Žiaľ, zrak jej už tak neslúži ako kedysi, ale na vyšívanie darčekov k narodeninám a meninám si ešte nájde čas. A na výstavách v klube dôchodcov sa ženy vzájomne inšpirujú. Anna Ceizelová je zároveň už viac ako tridsať rokov knihovníčkou obce. Žiaľ, mladí čitatelia ubúdajú
a 1 600 tohtoročných výpožičiek je na konte necelej tridsiatky väčšinou starších čitateľov. Najviac vraj idú na odbyt ľúbostné romány, tie uprednostňujú najmä ženy.
