Pani Emília z Martina začala v decembri chodiť s 82-ročnou matkou po vyšetreniach po tom, ako sa jej točievala hlava a odpadávala. Alzhaimerova choroba u nej postúpila až tak, že dnes je pripútaná na lôžko a vyžaduje si dcérinu úplnú starostlivosť. „Je v štádiu, kedy nehovorí, možno ma už ani nespoznáva. Kŕmim ju hadičkou a má zavedený katéter,“ opísala skutočný stav 63-ročná dcéra Emília, ktorá nad príspevkom za opatrovanie začala pomýšľať až po pol roku. Dovtedy na túto možnosť ani nemyslela. Nebolo času. S mamou prežívala ťažké obdobie – chorá žena nedokázala vstať sama z postele, padala na zem a zobúdzala sa najmä po nociach, kvôli čomu musela byť bdelá i Emília. Rodina čoraz viac nástojila, aby si uplatnila právo na pomoc od štátu. A tak v júli vyplnila žiadosť a po tom, ako v auguste získala všetky potrebné potvrdenia, zaniesla ju na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie prišlo nedávno - v októbri. Kým prečítala dlhé odôvodnenie a dostala sa k sume, ktorú jej vymerali, takmer zamrela. Žene, ktorá sa stará o ťažko chorú matku, uznali 371 korún!
„Nerobila som z toho krik a nebudem sa ani odvolávať. Pravdou je, že som ostala sklamaná, lebo pomoc od štátu som si predstavovala trochu inak. Očakávala som aspoň 2 000 korún, aby som mohla mame aspoň na nejaké hodiny zaplatiť opatrovateľku. Našťastie, obe dostávame dôchodok, ktorý nám vystačí na bežné účty za byt, energiu, stravu a mamine lieky. Úprimne ľutujem tých, ktorí sú na tom oveľa horšie a príspevok od štátu im to ani trošku nezľahčí, “ povedala Emília. Hoci je tri roky na dôchodku, potrebuje pomoc. Matkina choroba ju takpovediac v byte uväznila. Nevychádza z neho a nemá čas ani na nákupy. Doposiaľ jej do obchodu chodil sused, ktorému spisovala požiadavky na papier a posielala ho i za lekárom kvôli vypisovaniu liekov. Aby ho viackrát neotravovala, každú stredu na štyri hodiny platí mame opatrovateľku. Peniaze od štátu jej vystačia tak na necelé tri hodiny. Ostatok musí doplácať z vlastného vrecka. Neskôr zistila, že keby nevybavovala príspevok za opatrovanie, za opatrovateľku by platila oveľa menej. Voľné hodiny využíva na väčšie nákupy, návštevy lekárov kvôli mame i kvôli sebe. Sama má zdravotné problémy. Avšak šetrí sa, ako vie. Stále myslí na to, že tu musí ostať a byť kvôli mame.
Miroslava Dírerová
(Čerpané aj zo zdroja SME)
