Na výkladoch a v poštových schránkach sa v poslednom období ako huby po daždi, objavili letáčiky s textom „Príjmeme do zamestnania ...“. Je to neklamná známka dobrého stavu ekonomiky. Ešte je pomerne vysoká miera nezamestnanosti, ale už skončilo obdobie, keď stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdelaný človek zúfalo volal, dajte mi robiť hocičo, hoci aj upratovačku, vrátnika, len nech robím. Dnešní nezamestnaní si uvedomujú, že plnohodnotná práca predavača, kuchára, čašníka a podobne, a to za minimálnu mzdu, nie je perspektíva pre zabezpečenie príjmov normálne fungujúcich domácnostiach. A vlastne ani perspektíva pre dlhodobejší pracovný vzťah. Čím skôr to pochopia zamestnávatelia a budú ponúkať prijateľnejšie mzdy, tým skôr klesne miera evidovanej nezamestnanosti. K 30. 6. 2006 bola v okrese Martin miera nezamestnanosti 7, 85 % a v okrese Turč. Teplice
10,77 %, pred rokom - v Martine 9,26 % a v Turč. Tepliciach 11,56 %.
Aká je to prijateľná mzda? Nápoveda sa skrýva v priemernej mesačnej mzde všetkých zamestnaných v okrese. V sledovanom období priemerná nominálna mesačná mzda bola v okrese Martin 17 473 Sk, index rastu oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka 106,1. V okrese Turč. Teplice v tomto polroku dosiahla 12 411 korún, index rast 108,1. Vyššie zárobky, ako sú v okrese Martin, má v Žilinskom kraji len okres Žilina (18 384 Sk), nižšie zárobky ako dosahuje okres Turč. Teplice majú len v okrese Čadca (12 382 Sk).
Ukazuje sa, že pre ekonomiku regiónu Turiec je stále rozhodujúci priemysel. Okres Martin je po Žilinskom okrese priemyselne druhý najväčší, okres Turč. Teplice je v rámci kraja suverénne najmenší. Tržby za vlastné výkony a tovar v okrese Martin za polrok 2006 dosiahli 9,243 mld. korún, v okrese Turč. Teplice 342 mil. Sk. V okrese Žilina boli sledované tržby vo výške 19,940 mld. korún a druhý priemyselne najmenší okres v kraji Bytča už mal tržby v hodnote 1,284 mld. Zatiaľ čo priemysel v okrese Martin rastie indexom 107,7 oproti 1. polroku 2005, priemysel v okrese Turč. Teplice sa vytráca, index 95,7. Pre Turč. Teplice by to nemusel byť negatívny jav, ak by ho nahradil rast kúpeľníctva a cestovného ruchu. Keďže v kúpeľníctve ide o individuálne údaje jedného podnikateľského subjektu, nie sú verejnosti k dispozícii, a preto nie je možné posúdiť, či okres Turčianske Teplice sa rozvíja alebo hospodársky zakrnieva. Aktívny cestovný ruch, meraný tržbami za ubytovanie v sume 30,295 mil. korún, mu však veľké šance na rozvoj nedáva.
Okres Martin, napriek podstatne nižšej priemyselnej produkcii ako okres Žilina, v kraji najviac vyváža. Vývoz dosahuje 5,445 mld. korún, druhá je Žilina 4,024 mld. Sk, najmenší vývoz zaznamenáva okres Turč. Teplice 113,6 mil. Sk. Expanzia vývozu meraná porovnaním s rovnakým obdobím minulého roka, bola okrese Martin 140, 3, v Žiline 112,3 a v Turč. Tepliciach 89,5. Je pravdepodobné, že v druhom polroku vývoz nových osobných automobilov z okresu Žilina tento ukazovateľ prudko zmení
v jeho prospech.
Podstatne lepšie si vedie okres Turčianske Teplice v poľnohospodárstve. V chove hospodárskych zvierat, v predaji živočíšnych a rastlinných produktov sa pohybuje v rámci okresov na 7. až 9 mieste a v niektorých segmentoch úplne na vrcholných priečkach. Poľnohospodárstvo všade len stabilizuje hospodársku situáciu, ale výrazne ju nerozvíja. O životnej úrovni obyvateľstva v Turci veľa napovedá bytová výstavba. K 30. 6. 2006 bolo v okrese Martin rozostavených 644 bytov, v okrese Turč. Teplice 160. Z jedenástich okresov kraja je Martin počtom rozostavaných bytov na 4. mieste a Turčianske Teplice na poslednom. Ešte výraznejšie o finančnej situácii obyvateľov v danom okrese vypovedá ukazovateľ - začaté byty. V okrese Martin 113 , v okrese Turč. Teplice 8. Ani v jednom okrese nejde o začatie výstavby bytov vo vlastníctve samosprávy. Medzi rozostavanými bytmi má okres Martin 72 takýchto bytov, okres Turč. Teplice 50.
Z vývoja ekonomických ukazovateľov v Turci možno vysloviť záver, že Turiec sa nerozvíja rovnomerne. Martin a okolie sa vzmáha, Turčianske Teplice a okolie zaostáva. Pravdepodobne ide o dlhodobý jav.
Jozef Keráčik
(Informačný zdroj Bulletin 2/2006 Štatistický úrad SR, Krajská správa Žilina
