August
Anna Miloslava Čajaková (1888 - 1981), kultúrno - osvetová pracovníčka
(25. výročie úmrtia)
Narodila sa v Martine. Bola poprednou predstaviteľkou slovenského ženského hnutia v Amerike. Pre krajanov organizovala zbierky, slávnosti, výlety, nacvičovala divadlá, písala poéziu a krátke články v americkej tlači. Angažovala sa v pomoci vojenským jednotkám v prvej svetovej vojne. Po návrate na Slovensko pracovala v redakcii časopisu Slovenská žena a angažovala sa v činnosti Živeny.
Mária Straková (1856 - 1937), ochotnícka herečka, kultúrna pracovníčka
(150. výročie narodenia)
Narodila sa v Martine. Účinkovala v Slovenskom spevokole, kde vytvorila asi šesťdesiatdva postáv. Propagovala slovenské ľudové výšivky. Bola aktívnou účastníčkou martinských národných podujatí a zakladajúcou členkou Živeny.
Ján Milec (1847 - 1901), podnikateľ, právnik (105. výročie úmrtia)
Narodil sa v Necpaloch. Od študentských čias sa zúčastňoval na národnokultúrnych podujatí. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom deputácie, ktorá na generálnom konvente evanjelickej cirkvi v roku 1864 v Budapešti bránila patronátne gymnáziá. Bol zakladateľom a spolumajiteľom žilinského mlyna a v roku 1899 účastinnej spoločnosti Žilinská cementáreň, ktorá začala v roku 1901 budovať na jeho pozemku v Lietavskej Lúčke podnik na výrobu portlandského cementu.
SEPTEMBER
Gustáv Longauer (1911 - 1984), spisovateľ pre deti a mládež, korektor, redaktor
(95. výročie narodenia)
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta, korektor v Tlačiarňach SNP v Martine, od roku 1967 žil na dôchodku v Martine. Spolupracoval s časopismi Slniečko a Matičné čítanie. Prekladal z češtiny. Venoval sa ochotníckemu divadlu. Zomrel v Martine.
Elza Vančová (1891 - 1947), národnokultúrna pracovníčka, organizátorka ženského hnutia,
publicistka (115. výročie narodenia)
Od roku 1913 žila v Martine, kde sa zapojila do národnokultúrneho pohybu, najmä ako členka Slovenskej národnej strany a ženských organizácií. Bola prvou ženou vo funkcii tajomníčky Živeny so zameraním na jej kultúrny a organizačný odbor. Bola spoluzakladateľkou a neskôr predsedníčkou vydavateľského družstva Živeny. Pričinila sa o jeho sformovanie na druhé najväčšie vydavateľstvo v Martine. Zomrela v Martine.
Alexander Moyzes (1906 - 1984), hudobný skladateľ, pedagóg, publicista
(100. výročie narodenia)
Narodil sa v Kláštore pod Znievom. Získal titul národný umelec, nositeľ Radu práce. Pochádzal z hudobníckej rodiny. Venoval sa aj hre na organ. Vynikal improvizačnou schopnosťou. Vychoval viaceré generácie slovenských skladateľov. Prispieval do novín a časopisov. Uverejňoval štúdie o súčasnej hudbe doma i v zahraničí, o slovenskej ľudovej piesni. Tvoril cvičné zborové skladby, suity, sonáty, symfónie, upravoval ľudové piesne a hudbu pre ľudové súbory, tvoril skladby a celovečerné programy pre SĽUK. Venoval sa filmovej hudbe. Jeho životné dielo otvorilo novú cestu v slovenskej hudbe.
Darina Matulová (1868 - 1911), ochotnícka herečka (95. výročie úmrtia)
Vyučila sa za modistku. Pôsobila v ochotníckom divadelnom družstve, v Slovenskom spevokole v Martine – tam vytvorila viac ako štyridsať postáv. Zomrela v Martine.
Igor Thurzo (1884 - 1926), organizátor hospodárstva, podnikateľ, verejný činiteľ
(80. výročie úmrtia(
Bol organizátorom remeselníckeho hnutia na Slovensku. Bol zakladateľ Veľkonákupného družstva, Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty. Zaslúžil sa o postavenie viacerých významných budov v Martine. Bol člen výboru MS, starosta Sokola, funkcionár Dobrovoľného hasičského zboru, podpredseda Martinského kasína, člen Slovenského spevokolu.
Eugen Krčméry (1830 - 1891), kníhkupec, vydavateľ
(115. výročie úmrtia)
V Banskej Bystrici založil prvé slovenské kníhkupectvo, ktoré šírilo slovenské a slovanské spisy po celom Slovensku i v zahraničí. Spolu s bratom zostavil slovenský spoločenský spevník, podporoval slovenské kultúrne podujatia, školy a divadlá. Zomrel v Martine.
Oľga Borodáčová (1899 - 1986), herečka
(20. výročie úmrtia)
Narodila sa v Martine. Pôsobila na viacerých scénach a patrila k zakladajúcej generácii slovenského profesionálneho herectva. Ťažisko jej účinkovania tvorili inscenácie jej manžela Janka Borodáča. Vystriedala široký repertoár postáv naiviek, slúžok, energických žien, postáv zrelej ženy a matky i revolučných hrdiniek. Účinkovala vo filme, televízii i v rozhlase, kde vytvorila viacero zaujímavých postáv. Ako pedagóg sa zaslúžila o výchovu hereckých talentov na Slovensku. Získala titul zaslúžilá i národná umelkyňa.
Eduard Alexy (1902 - 1966), organizátor protipožiarnej ochrany, učiteľ
(40. výročie úmrtia)
Narodil sa i zomrel v Martine. Bol učiteľom i veliteľom hasičskej dôstojníckej školy v Martine, od začiatku 40. rokov bol tajomníkom, námestným veliteľom a zemským dozorcom Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. Bol antifašista, počas SNP bol dôstojníkom 1. čsl. armády na Slovensku. Bol spoluautorom odborných príručiek a autorom článkov v odborných hasičských časopisoch.
Dušan Halaša (1883 - 1936), verejný činiteľ, právnik (70. výročie úmrtia)
Narodil sa i zomrel v Martine. Bol majiteľom advokátskej kancelárie v Martine a právnym zástupcom Tatra banky. Pôsobil v slovenskom národnom hnutí, poskytoval právnu pomoc perzekvovaným národovcom a upevňoval postavenie Tatra banky. Bol popredným činiteľom Slovenskej národnej strany. Hral divadlo – bol členom Slovenského spevokolu.
Michal Miloslav Hodža (1811 - 1870), ideológ, verejný činiteľ, spisovateľ, jazykovedec
(195. výročie narodenia)
Narodil sa v Rakši. Rozvíjal ideu slovanskej a československej vzájomnosti. Vystupoval proti maďarizačnému tlaku v cirkevnom a kultúrnom živote. Bol hlavným organizátorom petície, tzv. Slovenského prestolného prosbopisu. V novodobých dejinách Slovákov to bolo prvé verejné tlmočenie národných požiadaviek na najvyššom vládnom fóre habsburskej monarchie. Zúčastňoval sa na poradách so Štúrom a Hurbanom o prijatí stredoslovenčiny za základ spisovného jazyka. Angažoval sa za vydávanie slovenských politických novín, organizoval ľudovýchovné podujatia, nedeľné spolky miestnosti. Za aktívnu činnosť v štúrovskom hnutí bol prenasledovaný. Opustil územie Slovenska a žil v Čechách. Po čase sa vrátil na Slovensko, no maďarské intrigy ho prinútili presťahovať sa do Čiech. Písal básne, v ktorých reagoval na zložité osudy národa.
Z Kalendára výročí osobností Turca 2006, ktorý vydala
Turčianska knižnica v Martine, vybrala Viera Legerská
