Článok pokračuje pod video reklamou
výstavbe diaľničných úsekov, ktoré ovplyvnia v budúcnosti cestnú premávku v Turci. Preto sme na túto tému položili niekoľko otázok poradcovi a hovorcovi ministra Mariánovi Jánošíkovi.
Zaujímalo nás najmä, či sa pripravuje projektová dokumentácia, ktorá preferuje výstavbu diaľnice z Bratislavy do Košíc cez Banskú Bystricu. Od M. Jánošíka sme sa dozvedeli, že v nadväznosti na pripravovanú stavbu preložky cesty I/66 Banská Bystrica - severný obchvat, bude ďalšou úlohou Slovenskej správy ciest študovať a posúdiť novú trasu severo–južného prepojenia cesty I/59 s cestou I/66 východne od Banskej Byst-rice. Jej cieľom má byť zlepšenie prevádzkových podmienok ciest medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Bude to ale riešenie, ktoré nespochybňuje zadefinovanú sieť diaľnic a rýchlostných ciest.
V koncepcii územného rozvoja Slovenska, ktorú schválili nariadením vlády v roku 2003, sa píše o štyroch veľkých prirodzených regiónoch Slovenska. Pričom medzi ne patrí aj severozápadné Slovensko s centrami Žilinou a Martinom a horné Pohronie s centrami Banskou Bystricou a Zvolenom.
V Turci sa pravdepodobne bude stavať zo súkromných zdrojov
V prípade, ak by vláda ustúpila od variantu výstavby diaľnice D1 na trase Bratislava - Žilina - Martin - Ružomberok – Košice, Turiec by mohol definitívne prísť o diaľnicu. Podľa Mariána Jánošíka prepojenie Bratislavy s Košicami diaľnicou D1 patrí medzi priority vlády a rezortu dopravy. „V súčasnosti sa definujú východiská pre prípravu nového programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 s výhľadom do roku 2014. Program bude vypracovaný do apríla budúceho roka a na rokovanie vlády ho ministerstvo predloží v júni 2007. V ňom budú definované aj plánované termíny sprevádzkovania a ukončenia jednotlivých úsekov diaľnice D 1. Tunel Višňové – Dubná Skala je súčasťou pripravovanej stavby úseku D1 Lietavská Lúčka – Turany. V súčasnosti je v štádiu prípravy na stupni dokumentácie pre stavebné povolenie. Uvažuje sa o jeho výstavbe a prevádzkovaní spôsobom PPP (projekty s privátnym partnerstvom),“ uvádza M. Jánošík.
Podľa informácií uvedených na internetovej stránke Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR poradenská spoločnosť Mott MacDonald odporučila v roku 2004 Slovenskej správe ciest (v čase, keď sa ešte od nej neoddelila Národná diaľničná spoločnosť), aby PPP projekty neboli zahrnuté do štátneho dlhu, ale aby riziká pri výstavbe, objeme premávky a prevádzkyschopnosti diaľnice prevzal koncesionár. Koncesiu (povolenie na činnosť) by koncesionárovi podľa poradenskej spoločnosti v takomto prípade nemala udeľovať Národná diaľničná spoločnosť, ale vláda. Spoločnosť Mott MacDonald odporučila na základe vlastných analýz pre skúmaných osem diaľničných úsekov dva typy zmlúv: DBFO (naprojektuj, postav, financuj, prevádzkuj) a BOT (postav, vlastni, prevádzkuj). Obidve tieto zmluvné formy predstavujú pre súkromný sektor dlhodobé koncesie na poskytnutie verejných služieb.
Nejasné termíny
Cestný úsek medzi Žilinou a Turanmi je už v súčasnosti dopravne preťažený. Ak dôjde k dopravnej nehode v úžine pri Strečne, automobilové kolóny siahajú od Žiliny až po Turany, čím je priemyselný park medzi Martinom a Sučanmi odrezaný od zásobovania. Odľahčenie dopravy na tomto úseku umožní iba diaľnica, ktorú by podľa Mariána Jánošíka mali skôr či neskôr dostavať. Ďalším možným riešením tohto problému je podľa odborníkov z ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií prebudovanie cesty I/18 na vyššiu kapacitu, čo by si vyžiadalo niekoľko rokov.
Zaujímalo nás, prečo sa diaľničný úsek medzi Žilinou a Turanmi a nedostal do operačného programu dopravy na roky 2007 až 2013, pričom údajne existujú štúdie, podľa ktorých by sa na tomto úseku mala budovať rýchlostná cesta. To by si vyžadovalo úplne nový predinvestičný proces a za ten čas by sa na tomto úseku nič neinvestovalo. Peniaze by mohli „tiecť“ inde, napríklad na výstavbu tunela popod Nízke Tatry. Podľa Mariána Jánošíka úsek medzi Lietavskou Lúčkou a Turanmi nie je v operačnom pláne dopravy preto, lebo sa o ňom uvažovalo ako o stavbe, ktorá sa uskutoční spôsobom PPP. „Diaľnica medzi Žilinou a Ivachnovou bude dobudovaná. Problémom je aj doprava na ceste I/18, ktorú tiež treba riešiť, prípadne hľadať iné vhodné dopravné riešenie. Exaktnejšie odpovede na uvedené otázky dá ale až nový program, ktorý rezort v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou pripraví v prvom polroku budúceho roka,“ dodáva Marián Jánošík.
Bez diaľnice sa Turiec nemôže plnohodnotne rozvíjať, lebo by zostal iba na periférii rozrastajúcej sa žilinskej aglomerácie. Rozvoj Turca nesúvisí iba s rastom významu priemyselnej zóny medzi Martinom a Sučanmi, ale aj s turistickým ruchom a kúpeľníctvom. Každopádne stimuluje investorov, aby financovali výstavbu priemyselných objektov, lyžiarskych stredísk a rekreačných zariadení a vytvára podmienky pre ich navštevovanie zákazníkmi a klientmi.
Braňo Gregor
