Článok pokračuje pod video reklamou
rebných na napísanie tohto článku som poznal, ale niektoré si bolo treba doplniť a oživiť. Nakoniec naše jesenné stretnutie v Turčianskych Tepliciach prinieslo ešte viac svetla.
Ján Vladár sa narodil 17. februára 1948 vo Veľkom Čepčíne, kde prežil detstvo aj svoj adolescentný vek. Jeho prvý kontakt so športom bol, ako inak - futbalový, keďže vo Veľkom Čepčíne nemal hlbšie korene, tak ani veľký priestor na vyniknutie v tomto rozhodne najmasovejšom športe, nebol. Neskoršie ho zaujal beh, ku ktorému ho priviedol starší brat Karol.
Od motokrosu k bežkám
Prelom v jeho športovej orientácii nastal po návrate zo základnej vojenskej služby, keď ho vo Veľkom Čepčíne zvolili za predsedu Zväzarmu. Vzťah k motorom ho priviedol k motokrosu. V sedemdesiatych rokoch úspešne reprezentovali Turiec nielen J. Koniar, L. Katriňák, J. Roh, ale aj J. Vladár. Kondíciu naháňal terénnymi behmi a v zime na bežkách. To bol dôvod na spriatelenie sa s P. Kyptom, s ktorým je spojený aj začiatok iného športu, ktorému sa začal venovať. Pavol mu pomohol vybrať si lyže a hneď v nedeľu ich išli vyskúšať na majstrovstvá okresu
v Dukelských pretekoch brannej zdatnosti (DPBZ), ktoré boli v Turanoch. Výsledok nebol príliš oslňujúci, pohľad do výsledkovej listiny však mal jedno pozitívum - Jána Vladára správne nabudil a začal s pravidelným tréningom so zameraním na beh a streľbu. Netrvalo ani dva roky a jeho meno si začali pamätať aj v rámci vtedajšieho Československa. Bol to neuveriteľne rýchly skok medzi najlepších. Už v roku 1979 skončil v Moste na štvrtom mieste a v ďalších rokoch sa už z vrcholových podujatí nevracal bez medaily.
Zvlášť úspešný bol pre neho rok 1986. V DPBZ získal titul majstra Slovenska i Československa. V sokolovských pretekoch sa mu však nedarilo preniknúť do extratriedy, preto sa viac zameriaval na leto.
Bielu stopu nevynechal
Za zlomový môže Ján Vladár pokladať aj rok 1974, keď vzniklo v tom čase najmasovejšie bežecké podujatie Biela stopa SNP. Čuduj sa svete, Janko na prvom štarte tohto behu nechýbal, ale absolvoval všetkých doterajších 33 ročníkov. Jeho najväčším úspechom na tomto podujatí bolo druhé miesto v kategórii nad 35 rokov. Všetky Biele stopy absolvoval v tej najdlhšej podobe, teda na 50 km. A štartoval aj na zahraničných vytrvalostných podujatiach. Mal možnosť odskúšať si na bežkách trate v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, Čechách a Poľsku. V tejto sezóne by sa mu dokonca mal uskutočniť jeden z veľkých snov, a to je štartovať na Vasovom behu vo Švédsku, ktorý sa uskutoční v prvý marcový týždeň budúceho roku.
Majster aj zaslúžilým
Ako doplnok a prípravu na bežeckú sezónu má zabehnutých aj jedenásť maratónov. Jeho najlepší čas je 2:53:00 a dosiahol ho na klasickej trati Košice-Seňa-Košice. Najdlhší beh absolvoval 29. januára 2006 na podujatí Marcialonga 2006, ktorého dĺžka bola 70 km. Ján Vladár je ojedinelým rekordérom medzi našimi športovcami, veď získať titul Majstra Slovenska štyridsaťjedenkrát tak, ako on, sa nemôže pravdepodobne málokto pochváliť. Za jeho športovú činnosť mu 19. novembra 1987 udelili titul majster športu a v roku 1999 aj titul zaslúžilý majster športu.
Svoje bohaté skúsenosti si nenechával len pre seba, ale do tajov branných športov postupne zasväcoval nielen svoje dcéry Evku, Eriku a Janku, ktoré si tiež vyskúšali, ako im svedčí reprezentačné tričko, ale venoval sa aj širšej žiackej a dorasteneckej základni. Veď aj jeho zásluhou sa klub branných športov Turčianske Teplice pravidelne ocitá na jednom z popredných miest na Slovensku. V rodinnom výpočte nemožno nespomenúť manželku Evu, ktorá sa tiež postavila na štart pretekov a pomáhala najmä pri organizácii rôznych branných či bežeckých podujatí. Jánovi Vladárovi treba ešte azda zaželať ďalšie stovky úspešných kilometrov, aby sa mu vyhýbali zranenia a aby sa mu splnili aj tie jeho najskrytejšie sny.
