V SNM v Martine je najväčšia zbierka obsidiánov na svete od Štefana Janšáka
Slovenské národné múzeum v Martine sprístupnilo v priestoroch Múzea Andreja Kmeťa časť unikátnej zbierky obsidiánov (sopečného skla) amatérskeho archeológa Štefana Janšáka (1886 – 1972), rodáka zo Záhoria. Š. Janšák sa ako architekt zúčastnil na niekoľkých technických stavbách po celom Slovensku, pričom sa počas týchto ciest z neho stával historik a archeológ. Jeho zbierka obsidiánov je najväčšia na svete a jej vlastníkom je v súčasnosti SNM v Martine, ktoré ju od zberateľa odkúpilo. Zároveň spravuje kolekciu negatívov, ktoré sú súčasťou výstavy a predstavujú Janšáka v neznámej polohe - ako fotografa. Zábery vznikli v priateľskej a dôvernej atmosfére súkromia či pri jeho početných cestách po Slovensku, prevažne v rozpätí rokov 1910 – 1930. SNM túto zbierku zverejnilo práve v roku 120. výročia jeho narodenia a 165. výročia narodenia Andreja Kmeťa. Tieto dve osobnosti si boli veľmi blízke. Múzejník, botanik, archeológ, historik a rímskokatolícky kňaz Andrej Kmeť bol zakladateľom SNM, Janšák jeho pokračovateľom. Osobne sa stretli iba raz - na Valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1906, keď bol položený kameň budovy, v ktorej dnes sídli Múzeum Andreja Kmeťa. Kmeť bol prvým a doživotným predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Janšák posledným. V tejto funkcii zotrval neuveriteľných 17 rokov.
Obe osobnosti priblížil počas vernisáže výstavy známy historik Pavel Dvořák, ktorý zároveň uviedol knihu o Bratislave – Stopy dávnej minulosti. Kniha sa netýka iba hlavného mesta, ale zaberá históriu slovenského národa. Pri jej spracovávaní prichádzal do styku s poznatkami, ktoré priniesli jeho zosnulí kolegovia. „Touto knihou chcem priniesť Slovákom to, o čo sa usilovali Jančák s Kmeťom – dôstojné slovenské dejiny. Nechcem, aby tu pretrvávala predstava o tom, že Slováci boli národom, ktorý sa skrýval v jaskyniach. Veď aj Jančák výrazne prispel k príbehu o najstaršom kostolíku v Kopčanoch, ktorého počiatky siahajú do čias Veľkej Moravy. Teda do obdobia, keď vraj mali Slováci sedieť v jaskyni. Aj na základe tohto sa nemusíme za svoju minulosť hanbiť, lebo naša história je mnohokrát zaujímavejšia ako história vyspelých národov,„ povedal.
