Vianočné ľudové tradície ani „gýč Vianoc„ sa u turčianskych cirkevných vodcov neudomácnili
Vianoce väčšina ľudí považuje za najkrajšie sviatky v roku.
Obľúbili si ich ateisti i kresťania. Každý ich podstatu chápe inak, preto sme oslovili duchovných niekoľkých cirkví. Zaujímalo nás, čím sú Vianoce pre nich, čomu sa počas nich venujú a aké vianočné zvyky majú zaužívané vo svojich rodinách, v kruhu svojich priateľov a v cirkevných spoločenstvách. O spomínaných témach sme hovorili s vrútockým rímskokatolíckym farárom Milanom Žilom, blatnickým evanjelickým farárom Milanom Kubíkom, martinským kazateľom Cirkvi adventistov siedmeho dňa Petrom Joachymom a pastorom Apoštolskej cirkvi v Turčianskych Tepliciach Petrom Uličným. Podstatu Vianoc všetci štyria duchovní cirkví popísali podobne. Tento sviatok je predovšetkým sprítomňovaním a oživovaním narodenia Božieho Syna a Spasiteľa – Ježiša Krista, pričom každý človek, ktorý v neho uverí, získava zmysel života, záchrancu pre večnosť. Nebesia sa sklonili k zemi mimoriadnym spôsobom, Boží Syn sa narodil ako človek a nad týmto svetom zaznelo Božie volanie: „Neboj sa„. Takto sa ten vianočný dar stáva každodennou potravou pre ľudskú dušu, a to aj v tých najvšednejších dňoch nášho života.
Advent – príprava na večnosť
„Vianoce sa pre mňa začínajú Adventom, čiže obdobím prípravy na príchod Ježiša Krista. Nemajú len spomienkový, nostalgický význam o dávnom malom Ježiškovi. Ako kresťania by sme mali očakávať aj druhý Kristov príchod. A Vianoce sú príležitosťou dôsledne sa naň pripraviť. Sú to akési malé cvičné príchody, aby sme raz ten skutočný dôstojne zvládli. Čo je na Vianociach najdôležitejšie? To, čo ich robí Vianocami. Veľké pozvanie do spoločenstva s Bohom. Všetci sme radi, keď dostaneme druhú šancu. A Vianoce sú veľkou šancou pre človeka, aby si dal svoje veci s Pánom Bohom do poriadku,„ hovorí Milan Kubík.
Ak ľudia berú vážne sviatky pokoja a radosti, mali by si uvedomiť, že stredobodom Vianoc má zostať Ježiš Kristus. „Môj postoj k nemu a poznanie jeho charakteru je adekvátne môjmu správaniu sa k iným ľuďom. Vianoce zanechali duchovné stopy v životoch mnohých ľudí práve kvôli tomu, čo sa za nimi skrýva – narodenie Ježiša. Biblia neurčuje presný deň jeho narodenia. Do druhej polovice 3. storočia sa kresťania týmto dátumom nezaoberali. Až po tomto období začínajú akceptovať pohanský sviatok narodenia boha slnka – Mitru. V 3. storočí sa cisár Heliogabal s týmto sviatkom stotožňovať. Teologická koncepcia tohto sviatku, oslavy, hostiny, výmeny darčekov sa stali najnebezpečnejším súperom pre kresťanstvo.
Som rád, že v súčasnosti sa aspoň na niekoľko týždňov v roku stávajú skoro všetci ľudia adventistami – očakávajúci narodenie Ježiša. Je paradoxné, že ľudia v čase, keď sa mal Ježiš narodiť, očakávali namiesto malého dieťaťa dospelého kráľa, ktorý bude víťazom nad rímskou nadvládou. V súčasnosti ľudia očakávajú každý rok koncom decembra narodenie malého Ježiša napriek tomu, že sľúbil, že príde ako Kráľ Kráľov a Pán Pánov. Narodenie Božieho Syna je dôležitou udalosťou, ale dôležitejšou udalosťou je narodenie Ježiša v ľudskom srdci. Ak sa to stane, človek prežíva Vianoce celý rok,„ hovorí Peter Joachym.
Boží Syn ale nie je iba darom Vianoc. Každá modlitba, čítanie Biblie je stretnutím sa s Bohom. Pre pastorov, kazateľov a farárov cirkví sú Vianoce časom, ktorý prežijú v rodine, cirkevnom spoločenstve a s ľuďmi, ktorých chcú obdarovať.
Aj duchovná služba má byť darom
Vodcovia rôznych cirkevných zborov využívajú vianočný čas na prácu i odpočinok. „Ľudia nepotrebujú počúvať teologické poučky. Počas Vianoc, ale nielen počas nich, by mali pocítiť, že Ježiš Kristus sa sprítomňuje prostredníctvom kresťanov, ktorí sa im snažia pomôcť. Preto spolu s ostatnými členmi zboru obdarúvame jedlom a zákuskami obyvateľov azylového domu v Diviakoch a pred sviatkami roznášame deťom balíčky, ktoré na Slovensko posielajú kresťania z Nemecka, USA a ďalších krajín zapojených do aktivít organizácie Samaritan‘s Purse. Vianočné sviatky sú zároveň časom, keď svojim najbližším môžeme vynahradiť čas, o ktorý sme ich ochudobňovali počas celého roka, preto Štedrý deň a večer venujem rodine,„ povedal nám Peter Uličný
Milan Žila je najviac pracovne zaťažený práve počas Vianoc. Veľa veriacich prichádza na spovede. „Do Štedrého dňa vstupujem s dosť veľkou únavou. Keďže tento rok bude 24. december v nedeľu, môj Štedrý deň bude naplnený bežnou kňazskou prácou – dopoludnia svätými omšami, popoludní chodievam v rámci dobrých ekumenických vzťahov a priateľstva na bohoslužby do vrútockého evanjelického kostola. Už niekoľko rokov prežívam Vianoce v spoločenstve rímskokatolíckych kňazov v Martine. Máme spoločnú štedrovečernú večeru, ktorá je spojená s modlitbami, rozdávaním darčekov a sviatočnou atmosférou. O desiatej hodine večer slúžim svätú omšu v Priekope a potom polnočnú omšu vo Vrútkach. Nie som nočným typom, mám denný režim posunutý skôr na ráno, dosť zavčasu vstávam. Preto som po polnočnej omši dosť ospalý a teším sa na odpočinok. Pred Vianocami ma nebaví chodiť po obchodoch a darčeky kupujem priebežne. Počas sviatkov potom s mladými ľuďmi chodím na túry, športujem a navštevujem rodiny z farnosti, ktoré ma pozvú. Vianoce sú pre mňa časom, keď sa chcem s ľuďmi vo farnosti bližšie spoznať. Všetko, čo sa v kostole deje počas Vianoc, má svoje čaro, ľudia majú k sebe akosi bližšie, sú otvorenejší. Preto sú Vianoce pre mňa aj časom užšieho spoločenstva s priateľmi a ľuďmi, s ktorými sa počas roka nemôžem stretnúť. Takéto stretnutia sú pre mňa veľkým vianočným darom,„ pokračuje Milan Žila.
Milan Kubík má veľmi málo súkromia nielen na Vianoce, ale po celý rok. Ale nesťažuje sa a prijíma to ako službu. Fara musí mať otvorené dvere pre všetkých. Tomu ho naučil br. farár J. B. Hroboň. Raz sa Milanovi so svojím typickým hroboňovským humorom posťažoval, že sa už ani nemá kde prezliecť, lebo v každej izbe boli nejakí mládežníci. „Svojej rodine som vďačný, že to nielen chápe, ale pomáha mi túto službu niesť. Uvedomujem si, že sa stretneme v podstate len pri stole a v posteli, lebo sme všetci zapojení do prípravy vianočných stretnutí, vystúpení detí, mládeže, spevokolu, zdobenia kostola... Postupne si uvedomujem, že práve pri práci medzi vďačnými cirkevníkmi a ich deťmi je požehnaná aj moja rodina. Vždy si ale nájdeme čas aj na stretnutie s najbližšími, respektíve oni si nájdu čas na nás, a som im za to nesmierne vďačný,„ dodáva Milan Kubík.
Pre Petra Joachyma je Štedrý deň predovšetkým pracovným voľnom, ktoré trávi s rodinou. „Pracovné voľno môžem prežívať s rodinou 53krát v roku tak, že už každý piatkový večer začíname sobotný odpočinok a môžeme vstúpiť do požehnania pokoja a radosti s Bohom. Toto požehnanie si nemusíme nechávať na jeden deň v roku. Keby sme ho prežívali pravidelne 53krát v roku pravidelne, iste by to zanechalo stopy na celej spoločnosti a zmenilo by to naše životné postoje. Spoločné stretnutie je v súčasných uponáhľaných časoch pre človeka akoby zázrakom. Žiaľ, aj vo sviatočný deň často sústreďujeme pozornosť nie na človeka, ale na veci a zážitky z televízie,„ povedal nám Peter Joachym.
Vianociam vraj chýba jednoduchosť
Vianočné tradície sú pre všetkých duchovných, ktorých sme oslovili, nepodstatné alebo okrajové. Podobné postoje majú aj k predvianočnému zhonu spojenému s kupovaním darčekov, ktoré bohato podporuje všadeprítomná reklama.
„Nemám rád prehnané vianočné klišé o pokoji, radosti a pohode, ktoré nám vnucujú tí, ktorí z Vianoc chcú vytĺcť čo najväčší kapitál, preto k slovám o pokoji a radosti nezabudnú pripojiť, že si práve u nich môžete kúpiť najlacnejšie mandarínky, banány... Na druhej strane sa musím úprimne priznať, že sú mi cudzie aj „preduchovnelé“ heslá, ktoré svojou nerozumnou kritikou komerčnej stránky Vianoc paradoxne zväčšujú priepasť medzi Bohom a človekom, ale rovnako aj medzi ľuďmi navzájom. Nesmieme zabudnúť, že k oslave Vianoc patrí aj chutne a s láskou upečený koláč, možno aj spomínané mandarínky a banány. Na druhej strane sme v prvom rade stvorení pre večnosť. Myslím si, že práve Vianoce sú obdobím, ktoré môže byť krásne a požehnané aj vtedy, keď si pod stromčekom nájdeme len pár ponožiek alebo pekný obrázok od detí, alebo keď deťom pripravíme to, z čoho sme v detstve mali radosť aj my. Chystáme stromček, darčeky, večeru, ktorá má istý „rituál„. Začíname spoločnou modlitbou a piesňou. Potom prídu na rad oblátky s medom, opekance s makom, výborná polievka a napokon vopred prehraté presviedčanie našich detí, že sa im do bruška zmestí aj šalát s rybou. Po krátkom posedení pri stromčeku, niekoľkých milých telefonátoch, speve cirkevníkov na fare a návšteve brata kostolníka s misou dobrého zemiakového šalátu doladíme program na Prvý sviatok vianočný a ideme spať,„ hovorí Milan Kubík.
Milan Žila chodí na štedrú večeru na martinskú faru, kde varia klasické vianočné jedlá. Materialistická stránka Vianoc ho neovplyvňuje. Skôr ho mrzí, že má vplyv na mladých ľudí a ich deti. „Pri pohľade na obchody sú naplnení túžbou po výdobytkoch modernej techniky a značkovom tovare. Myslím si, že toto nepatrí k podstate Vianoc. Treba ich urobiť jednoduchšími, ľudia by sa mali navzájom obdarovať svojou vlastnou prítomnosťou. Na základe mnohých skúseností som si vytvoril tézu, že čím má rodič menej rád svoje deti a menej času trávi s nimi, tým drahšie dary im kupuje. Platí to vo väčšine prípadov,„ dodáva Milan Žila.
Petra Uličného mrzí, ako reklama v médiách môže prevrátiť podstatu Vianoc. „Boží Syn sa nenarodil preto, aby žil pre svoje vlastné túžby. Vzdal sa ich, aby mohol obdarovať nás. Reklama, ktorá želá ľuďom diabolské Vianoce, je výsmechom Božiemu obdarovaniu. Ježiš Kristus o diablovi povedal, že je zlodejom a klamárom, ktorý napĺňa svoje vlastné túžby. Všetko, čo je diabolské, je aj sebecké a podstatou Vianoc je presný opak – Boh nás obdaroval svojím Synom,„ hovorí Peter Uličný.
Pre všetkých, ale nie pre každého
Najkrajšie Vianoce by mali vyzerať ako tie prvé, keď mnohí ľudia rozpoznali Mesiáša. Takto sa môžu Vianoce udiať kdekoľvek a kedykoľvek na svete. Keď sa narodil Kristus, všimli si to tí, ktorí boli citliví na Božie volanie. Pre ostatných ostal Kristus nepoznaný. Naplnili sa tak slová anjelov, ktorí v tej chvíli volali: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých si Boh našiel zaľúbenie.„ Takto totižto znie, ako nám povedal Milan Kubík, presný preklad tohto zvolania. My sme si ho upravili a Boží pokoj sa tak mal rozdať pre všetkých ľudí dobrej vôle. Potom sa tento text hodil celkom dobre aj pre obdobie komunizmu, a tak sme si pokoj mohli želať vždy, keď na to bola dobrá vôľa. Zabudli sme ale, že pokoj dostávajú len tí, ktorí v narodenom Ježišovi rozpoznali Krista (Mesiáša).
