Aké sú?
Čo robia ľudia, ktorí nemôžu byť so svojimi blízkymi...
Aj v kostole možno skolabovať
Na pracovisku rýchlej záchrannej služby Falck – Záchranná v Martine si spestria vianočnú a silvestrovskú službu výzdobou, z domu si donesú dobré jedlo, spoločne sa navečerajú a na Nový rok si pripijú čajom. Záchranku si zväčša privolajú starší ľudia, ktorí žijú sami. Ako nám povedala regionálna riaditeľka spomínanej záchrannej služby Monika Droppová, z minulosti si pamätá na rôzne vianočné, silvestrovské a novoročné výjazdy, napríklad aj k mužovi, ktorý skolaboval v kostole.
Do roboty musia autami
Pracovníci martinského a teplického strediska Správy a údržby ciest v Martine, ktorí sa starajú o zjazdnosť ciest v Turci, slúžia počas vianočných sviatkov, Silvestra a Nového roka rovnako ako po iné dni. Sviatky im pripomína akurát vianočný stromček. Ako nám povedal Marián Janík, vedúci martinského strediska SÚC, jediným rozdielom oproti iným sviatkom je, že službukonajúcich pracovníkov treba doviezť do roboty priamo z domu, lebo nepremávajú autobusy SAD. Vlani bola počas sviatkov situá-
cia na cestách kritická. Firma Colas, ktorá zabezpečovala údržbu ciest druhej a tretej triedy v Turci, si neporadila na prelome rokov 2005 a 2006 so snehovou kalamitou.
Navečerajú sa spoločne
V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých v Martine počas vianočných a novoročných sviatkov posilňujú službu. Stravu majú pracovníci zabezpečenú, ale obyvatelia domova majú osobitnú slávnostnú večeru. Vianočná výzdoba je samozrejmosťou. Zamestnanci sa úplne venujú obyvateľom domova. A Nový rok? Na ten si pripijú až doma. Ako nám povedala riaditeľka Nadežda Šugrová, tí, ktorí majú službu, musia dávať pozor na ležiacich pacientov, takže privítanie Nového roka si musia odložiť.
Boj o život nemá sviatky
Mária Zaťovičová, staničná detského ARA Kliniky detí a dorastu Jesseniovej lekárskej fakulty a Martinskej fakultnej nemocnice, nám povedala, že na tomto pracovisku sú deti vo vážnom zdravotnom strave, preto ani počas sviatkov nemajú čas na spoločné posedenie. „Z domu si donesieme pohostenie, zákusky a na Nový rok nealkoholické detské šampanské, ktorým si pripijeme. Na našom pracovisku sa nesedí ani cez sviatky. Za deti dýchajú prístroje, na ktoré musíme dávať pozor. Naša práca je každodenným bojom o život malých pacientov,„ dodala Mária Zaťovičová.
Aby boli krásne
Ako nám povedal riaditeľ Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb pre dospelých v Turčianskych Tepliciach Stanislav Gatial, vianočný program sa v domove už začal a bude pokračovať až do Štedrého večera. Zamestnanci domova sa postarajú o vianočnú výzdobu a slávnostnú štedrú večeru pre dôchodcov, ktorí tu budú tráviť sviatky. Zdravotnícki pracovníci zabezpečia v nepretržitej prevádzke opatrovateľskú a ošetrovateľskú službu. Podľa S. Gatiala službukonajúci pracovníci majú večeru doma, jedni pred službou, druhí po nej. Počas pracovnej zmeny sa starajú výhradne o obyvateľov domova tak, aby prežili sviatočné chvíle čo najkrajšie a najdôstojnejšie.
Silvester majú rušnejší
Vladimír Vítek, náčelník Horskej záchrannej služby Veľká Fatra, nám povedal, že počas vianočných sviatkov a Nového roka budú mať službu dvaja profesionálni záchranári a pohotovostný vodič. Dispečing majú vyzdobený vianočným stromčekom, čaká ich aj štedrovečerná večera, ale deň v službe ubehne obyčajne veľmi rýchlo. Záchranárov zvyknú počas sviatkov navštíviť v službe príbuzní, ale na prelome rokov majú obyčajne veľa práce. „Veľa mladých ľudí navštevuje v tomto čase koliby, salaše, pričom časté výjazdy máme najmä kvôli úrazom so zábavnou pyrotechnikou a svoje urobí aj alkohol alebo drogy. Predvlani sme na prelome rokov hľadali ľudí, ktorí sa stratili vo Veľkej Fatre v okolí Ploskej,„ dodal Vladimír Vítek.
Vianoce vo vlaku
K ľuďom, ktorí počas sviatkov chodia do práce, patria aj železničiari. Emil Serdel je jedným z nich. Modrá uniforma mu učarovala takmer pred deviatimi rokmi. Začínal ako sprievodca osobných vlakov, posledné štyri roky pracuje ako vlakvedúci. Emil tento rok strávi Štedrý večer doma. To však už bude mať za sebou poriadnu šichtu. „Do služby nastupujem v sobotu večer, domov sa vrátim na Štedrý deň okolo obeda. Budem sa pohybovať na trase Vrútky – Horná Štubňa, ktorú si viackrát zopakujem.„ Mladý vlakvedúci vie, že časť Štedrého dňa strávi v práci od zmeny grafikonu. „Vyšlo mi to celkom dobre, tohto roku som mal šťastie. Služba počas Vianoc je pokojná, vlaky nie sú preplnené. V priebehu dňa cestujú väčšinou starší ľudia, ktorí sa chystajú stráviť večer v spoločnosti svojich najbližších. O niečo väčší ruch je počas prvého vianočného sviatku. Ľudia sú ale celkom milí, vyžaruje z nich pohoda. Sú oddýchnutí, prívetiví. Nehnevajú sa dokonca ani na malé meškania,„ hovorí Emil Serdel. Atmosféra Vianoc sa teda prenesie aj do vlakov. „Niektorí cestujúci sa s nami radi pozhovárajú, najmä tí starší. Častou témou je počasie, ale aj spomienky na predchádzajúce Vianoce. Porovnávajú, ako to bolo v minulosti a aké je to dnes. Cestujúci nám pri odchode zaželajú všetko dobré, poprajú šťastný návrat domov. Súcitia s nami, že sme počas sviatkov v službe, viacerí nás ponúknu aj z koláčov, ktoré si nesú domov alebo na návštevu.„ Železničiari sú na nepretržité služby zvyknutí. No aj oni sú radšej, ak sviatky trávia doma.
Deti z domova majú Vianoce až na dvakrát
Detský domov Necpaly poskytuje starostlivosť osemdesiatim deťom, z ktorých dvadsaťosem je v profesionálnych rodinách. Tie štedrý večer prežívajú v ich kruhu, ostatné, ktoré bývajú priamo v domove, majú Vianoce trochu netradičné - až dvakrát. Prvýkrát si darčeky nájdu pod stromčekom 20. decembra, keď sú ešte všetky pokope aj spolu so zamestnancami a riaditeľkou Jankou Žilinskou. Na sviatky sa totiž rozpŕchnu do svojich biologických rodín alebo na týždennú rekreáciu, na ktorú tento rok vybrali 15 najvzornejších detí bez rodiny. Samozrejme, aj ony odchádzajú z Necpál s balíčkami, ktoré si uložia pod stromček. V detskom domove ostane tento rok 16 detí. Znova prežijú to, čo 20. decembra – sadnú si spolu s riaditeľkou domova za štedrovečerný stôl, navečerajú sa, pomodlia, zaspievajú Tichú noc a rozbalia darčeky.
Dary kupuje či skôr zaobstaráva detský domov pre svojich obyvateľov postupne počas celého roka. Deti dostávajú veľké množstvo darčekov, plnú igelitku. Mnohí dobrí ľudia podonášajú nepotrebné oblečenie a hračky, ktoré v domove vyperú a zabalia do balíčkov jednotlivým deťom. K tomu sa snažia zamestnanci kupovať aj niečo nové. Avšak nakúpiť pre 50 detí sa z rozpočtu nedá. Z neho majú nárok na 50 korún, takže za ne dostanú len nejaké maličkosti - väčšinou sprchové gély, šampóny. Preto je pomoc sponzorov nevyhnutná.
Niekedy horí vianočný stromček
Veliteľ zmeny Hasičského a záchranného zboru v Martine Pavol Pokrievka je v službe vyše dvadsať rokov. Dovolenky sú v tejto profesii na Vianoce a Silvestra nemožné, takže sviatky mimo domova už zažil viackrát. Doma si na štedrovečerný stôl prestrú rodiny profesionálnych hasičov buď deň pred, alebo po 24. decembri. No ani na hasičskej stanici tieto sviatky neignorujú. „Každá zmena má iné zvyky. Buď si niečo podonášame z domu, alebo spoločne varíme kapustnicu. Na to si vždy určíme hlavného kuchára,„ povedal. Samozrejme, nechýba ani stromček, no darčeky si podeň hasiči nedávajú. Spoločné chvíle hasičov v službe ale nebývajú pokojné. „Bežne nás volajú k dopravným nehodám a aj k požiarom. Stáva sa napríklad, že vzbĺkne vianočný stromček alebo niečo iné. Sviečkové sviatky dávajú na to príležitostí dosť. Pred tromi rokmi sme hasili byt pri hoteli Turiec. Domáci odišli na polnočnú omšu a nechali horieť sviečku v hlinenom svietniku. Na požiar nás upozornili susedia, no dovtedy zhorela už veľká časť obývačky,„ zaspomínal na jedny z najakčnejších Vianoc hasič Pavol Pokrievka.
Väzni súťažia o najkrajšiu vianočnú výzdobu
Služby na Vianoce pre príslušníkov väzenskej a justičnej stráže vo väznici sú také isté ako každý iný deň v roku. Rozdiel je iba v tom, že s odsúdenými majú trochu viac práce v príprave programu na sviatočné dni, v jeho nácviku s nimi, s organizáciou jeho priebehu a jeho dozorovaním. Vianočný čas na odsúdených vplýva emocionálne a mnohí sú smutní, že nemôžu sedieť za stolom so svojou rodinou. Ich správanie však počas týchto dní býva väčšinou relatívne slušné, ovplyvnené slávnostnou vianočnou atmosférou. Vianočný trojdeň nie je taký všedný ako inokedy. „Majú špeciálne upravený program. Na Štedrý deň sa zúčastnia na slávnostnej vianočnej omši, vystúpia s vlastným kultúrnym programom a povečerajú spolu. Keďže predpis nedovoľuje prevziať si darčeky od príbuzných počas návštev, dostávajú od nás skromné balíčky so sladkosťami a ovocím. Na Božie narodenie a na Štefana sme pre nich pripravili športový program. Zahrajú si turnaj v stolnom tenise, šachu, v telocvični si zasúťažia v behu prekážkovou dráhou, šplhu, sálovom futbale. Program je pripravený pre mladistvých a aj dospelých odsúdených,„ opísal Vianoce zástupca riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch Štefan Žúrek. Väznica je v tomto čase o čosi vľúdnejšia. Tento rok ju skrášľuje päť vianočných stromčekov a mladí väzni sa mohli zapojiť do súťaže o najkrajšiu výzdobu izby a oddielu.
Služba je služba
Mestskí policajti v Martine majú stálu a nepretržitú službu, vianočné či novoročné sviatky nie sú žiadnou výnimkou. Igor Húska, mimochodom veliteľ zásahovej jednotky, v službe strávi už piate Vianoce. Tentoraz mu vyšla nočná „šichta„ z 24. na 25. decembra. Nastupuje o 18. hodine večer, končí o šiestej hodine ráno. „Samozrejme, že mi je trochu ľúto, keď musím odísť počas sviatkov do práce, ale vybral som si toto povolanie a vedel som, že ma neminú služby ani počas sviatočných dní. U nás platí také nepísané pravidlo, že Vianoce v službe strávia slobodní, Silvester a Nový rok zas patrí ženáčom,„ vysvetľuje Igor Húska. To, že na štedrý večer pôjde do práce, vedel už mesiac a pol dopredu. „Doma sa naši s týmto faktom zmierili, vedia, že musím ísť do služby. Povečeriame spolu už o niečo skôr, takže o atmosféru štedrovečerného dňa neprídem.„
Služba počas Vianoc býva podľa slov Igora Húsku príjemná. „Počas sviatočných dní všade vládne pokoj a pohoda, doteraz sa neudialo nič výnimočné, aspoň ja si na nič nepamätám. Ľudia sú k sebe milší, ústretovejší a ohľaduplnejší. Dokonca sa nám stáva, že nás niekto na ulici pristaví, podá nám ruku a zaželá všetko dobré.„
Od Igora Húsku sme sa ďalej dozvedeli, že pokuty počas vianočných sviatkov nepadajú. „Veď ich nemáme ani za čo dávať. Keby každý všedný deň bol taký ako počas Vianoc, tak prídeme o prácu. Nemali by sme čo robiť. Cez Vianoce nestretnete páchateľa, počas týchto dní sa všetci snažia byť predovšetkým ľuďmi. Neznamená to však, že nie sme v strehu. Našou povinnosťou je starať sa predovšetkým o bezpečnosť občanov, a to aj v čase, keď všade naokolo vládne pokoj a vianočná atmosféra.„
Prikurujú teplu v dušiach
Zmenový technik Marián Buocik pracuje v Martinskej teplárenskej šestnásť rokov. Jeho pracovná pozícia v nepretržitej prevádzke si vyžaduje nastupovať do práce na dvanásťhodinovú pracovnú zmenu, či je piatok a či sviatok. „Ťažko môžem zrátať, koľko to bolo za tých šestnásť rokov odrobených sobôt, nedieľ, alebo sviatkov. V priebehu roka sa nájde vždy nejaký sviatok, počas ktorého musíme nastúpiť do práce. Napríklad minulý rok som mal službu práve na Vianoce. Vyšla na mňa nočná na Štedrý deň.„ Počas jednej pracovnej zmeny zabezpečuje kompletnú činnosť v martinskej teplárni okolo 25 pracovníkov na jednej zmene. „Celá rodina sa pri štedrovečernom stole schádzame včaššie, ako je inak u nás zvykom. Časovo to musíme zosúladiť tak, aby sme všetko stihli, pred mojím odchodom do práce, ktorá sa začína večer o 18. h. Potom to, že je sviatok, už v robote ani nejako nevnímam.„
Ako nám Marián Buocik povedal, aj počas sviatkov má tepláreň zabezpečenú havarijnú služba. Viacerí pracovníci majú pohotovosť na telefón. Keď sa niečo súrne vyskytne, musia nastúpiť do práce. „Pred rokmi sme zažili počas sviatkov haváriu, ktorú spôsobil na križovatke smerom na Podháj vodič nákladného auta. To nabehlo na horúcovodnú šachtu a rozbilo kus potrubia na spiatočke. Vtedy sme museli odstaviť horúcovod. Bola to vážnejšia porucha a jej oprava sa organizovala operatívne. Neznieslo to odklad, lebo bola krutá zima. To bola asi najvážnejšia porucha počas sviatočných dní, na ktorú si pamätám,„ zaspomínal si Marián Buocik.
Ako nám povedal, za tie roky už nezávidí tým, ktorí doma v rodinnom kruhu prežívajú sviatočné dni. Už to prešlo. Je to niečo, s čím sa musí každý vysporiadať sám so svojou rodinou. „Je jedno, kedy robíte, čo robíte, na to sa dá zvyknúť. Ak človeku príde niekedy ľúto, tak len to, že počas sviatkov sa nemôžem venovať rodine.„