intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú ďalšie ohlasy.
Lexikón osobností mesta Martin
Do diskusie o Martine ako národnom kultúrnom centre priam vpadol Lexikón osobností mesta Martina, spracovaný Augustínom Maťovčíkom, Pavlom Pareničkom a Zdenkom Ďuriškom. Vyšiel na konci roku 2006 vo Vydavateľstve Osveta Martin aj vďaka podpore mesta Martina. Zrkadlí, koľko a akých významných osobností má Martin i v akom rozsahu pôsobili v ňom i mimo neho. Pretože ide o slovník persón s „uzavretým vývinom“, teda tých, ktorí už tvoria obec zosnulých, nenačim v ňom hľadať súčasníkov.
Význam slovníka je prinajmenej v troch rovinách, a to: vzhľadom na jeho zástoj pri poznávaní osobitého príspevku či dejinného zástoja Martina v slovenských dejinách a našej kultúre i ako priekopnícke kompendium reprezentantov jedného mesta, lež aj ako náročné lexikografické dielo, ktoré sa môže stať prameňom, ale aj vzorom, pre ďalšie podobné riešenia i spracovateľov iných obcí a miest. Keďže osobnosti pochádzajúce, alebo pôsobiace v Martine často súviseli aj s inými regiónmi a aglomeráciami.
V starom Turčianskom Sv. Martine i v súčasnom meste žili a žijú, účinkovali a účinkujú osobnosti, ktoré sa nepričinili len o rozvin a presadenie mesta, ale svojím pôsobením presiahli jeho hranice i Turiec v širšom rozpätí, v nejednom prípade aj v medzinárodnom rozsahu. Lexikón potvrdzuje, že sa nepodieľali iba na literárnych, umeleckých, osvetových a občianskych či verejných záležitostiach domáceho i širšie národného pohybu, lež aj na ďalších odboroch, zvlášť v zdravotníctve i hospodárskom zveľaďovaní Slovenska a najmä kultúry a tvorby, od pamiatkárstva cez vedu, umenie až po publicistiku, vždy v širších súvislostiach. Už prvé personálne či menovite známe osobnosti z dejín mesta dokladajú jeho súvis s blízkym Kláštorom pod Znievom a neskôr i s Necpalmi a Sučanmi, teda blízkymi mestečkami s tiež bohatou kultúrnou tradíciou. Lexikón potvrdzuje teda, že aj v najstarších časoch sa vynára Martin v súvise s inými sídlami a následne tento presah sa prejavuje vo významnom zástoji rodákov z Martina a jeho okolia na Uhorskom kráľovskom dvore a neskôr i pri správe a vojsku c. k. habsburskej ríše.
Slovník významne prispeje aj do chystaných podujatí pripomínajúcich prvé veľké vystúpenie Martinčanov a Turčanov v súvise s odporom proti výčinom Rákociho vojsk a následne poprave jeho zástupcov na Ónodskom sneme. Už text Na úvod k posudzovanej práci tieto zretele naznačuje, v hutnej skratke sledujúc zvlášť vrstvenie kultúrnych aktivít v Martine v druhej fáze národného obrodenia, od meruôsmych rokov a potom Memoranda i matičného obdobia. Od toho času sa už pribúdanie kultúrnych osobností so širším presahom mesta pôsobenia každým rokom rozmnožuje, lebo Martin sa stáva pre tvorivých ľudí príťažlivým a umožňujúcim širšie pôsobenie. Bez týchto osobností, či ich podielu na prelomových celonárodných pohyboch by sa Martin nebol stal, čím je naozaj - prirodzeným (a nie administratívne pririeknutým) národným i kultúrnym centrom Slovákov, v ktorom dodnes pôsobia celoslovenské kultúrne ustanovizne a o jeho dejinách ticho svedčí obec zosnulých na Národnom cintoríne i cintoríne SNP, ako aj významné národné stavby, aké nemá iné mesto u nás, na ktorých mali účasť mnohí spolupodielnici.
Aj vzhľadom na druhý okruh zvýz-
namňujúci toto dielo načim zaznamenať, že popri sústreďovaní na personálnu reprezentáciu Martina má „vedľajšie účinky“ pre pramenné poznávanie, čím osobnosti z neho pochodiace i v ňom pôsobiace sa pričinili o rozvoj iných obcí, miest a regiónov, alebo tvorivých či hospodárskych, samosprávnych oblastiach. Jeho spracovanie je modelom, ako sa dajú a majú vytvárať podobné slovníky o osobnostiach iných miest a regiónov pre metodologicky ujasnené spracovanie personálnych hesiel, z ktorých väčšina je nielen už z jestvujúcich slovníkov známych portrétov, ale samostatne a objavne vytvorených hesiel. Tie tak dopĺňajú aj doterajšie príspevky o dejinách mesta a budú prameňom aj pre iné podobné práce tam, kde osobnosti zasiahli.
Napriek týmto zisteným prínosným riešeniam nemôžem neupozorniť spracovateľov i využívateľov slovníka na tri oblasti, v ktorých je načim ešte prácu dopracúvať či spresniť. Ale aj v tom má význam, že je už čo dopĺňať, či hĺbavejšie spoznávať!
Ak je v slovníku obeť Ónodskeho snemu Rakovský, mal by byť aj Okoličáni. Významným odbojárom a väzneným v žingoriáde bol aj Miloš Frkáň (keď sa uvádzajú viacerí tak postihnutí), zberateľ vzácnych svetových tlačí (ilustrovaných kníh Robinsona a pod.). V Martine pôsobil aj spolupracovník davistov Josef Zindr (český spisovateľ píšuci po slovensky). Chýba spisovateľka Zora Lacková, bibliograf Jozef Kuzmík, hudobný skladateľ i dirigent Ľudovít Štassel, národný dejateľ a kaplán Jozef Hýroš, kat. farár v matičnom období Leopold Striss a Anton Veselovský, väznený kňaz v 50. rokoch.
Druhý okruh pripomienok tvorí isté porovnanie rozsahu hesiel, ale najmä zreteľ zdôrazňujúci podiel niektorých osobností priamo na tvare mesta, či stvárňovatelia diel jeho poznávaní. Keď si všimneme heslo Jozefa Ferienčika, komunistického politika miestneho významu a krutého dosahu, s doslova jemným ročným sledovaním čo robil, s heslom Jána Fraňu, dlhodobého starostu a budovateľa mesta v r. 1926 - 1938, potom nemôžem nepripomenúť, aby sa tento nepomer upravil, veď jeho zásluhou sa vystavali aj ateliéry pre výtvarníkov. Nielen o kultúru, ale aj urbanizmus mesta sa pričinil Blažej Bulla. I jeho heslo je príliš stručné vzhľadom na jeho zástoj v meste. Veď sa zaoberal prvý jeho urbanizmom, určil smerovanie ulíc aj pre ďalší vývin a postavil v ňom jedinečné budovy, no rovnako to urobil aj pre mestá v širokom okolí. Má však aj širšie dielo divadelné - ako autor hier, režisér i herec, rovnako aj hudobník a je priekopník hudobného divadla na Slovensku. Tvorca slovenského slohu, inšpirátor tak oceňovaného Jurkoviča. Málo výstižné je aj dielo a zástoj Jozefa Gašparíka–Leštinského vzhľadom na Martin, keď jeho brat Michal, s omnoho menším zástojom, má väčšie heslo a jeho nevystihuje najmä divadelné či satirické stránky. Veď je prvým kabaretierom u nás, a priekopníkom tohto satirického druhu ako autor aj vydavateľ. Rovnako načim rozpracovať zreteľ Fraňa Štefunku voči Martinu, je druhým urbanistom mesta po Blažejovi Bullovi a Martin je vlastne jeho galériou.
Tretím okruhom pripomienok sú už len možné drobné doplnenia, opäť najmä vzhľadom na mesto Martin. Napr. v hesle Garaj Ján Karol sa vzhľadom na Martin nespomína, že v čase októbrového obsadenia Slovenska Československým vojskom stal sa komisárom v Martine, a to zdôvodňuje, prečo potom utiekol do Čiech a býval tam aj počas protektorátu. Galanda Igor bol rovnako významným režisérom ochotníkov v Martine a jeho inscenácie prostredníctvom Scénickej žatvy presiahli aj Slovensko (Kamenný chodníček). Hlavaj Jozef spracoval architektonické i divadelné dielo Blažeja Bullu. Hviezdoslav písal básne aj na Martin, Maticu, Národný dom. Stanislav Chren nebol pracovník MS, ale tajomník Miestneho odboru MS, Kmeť Andrej má časť pozostalostí v SNM a Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Kozáková Anna má spomenuté réžie iba zo 70. rokov a začiatku 80., kým najcennejšie z konca 80. rokov sa nespomínajú, dosiahla nimi aj medzinárodné ocenenia. O Ivanovi Lilgovi napísala samostatný portrét Velehrachová. Stahl Štefan nepôsobil iba v Slovenskom spevokole, ale omnoho významnejší zástoj mal ako režisér Carmen. V celoslovenskom rozsahu má priekopnícky zástoj v hudobnom divadle aj v akomsi pokračovaní v diele Blažeja Bullu, i prvých náročnejších výkladoch diela Urbánka.
Napriek uvedeným drobným úpravám ide o dielo spracované vecne, presne a kompletujúce javy vzhľadom na ich dostupnosť naozaj pramenne. Preto sa mi vidí potreba v budúcich aktualizáciách doplniť lexikón aj o predmetové registre. Do úvahy by pripadali viaceré. Pre názornosť v časovom rozsahu by takýto prehľad mohol poskytnúť chronologický register, podľa vývinových etáp mesta, ale ešte viac a účinnejší, ba priam prepotrebný, je register podľa odborov pôsobností personálnej reprezentácie Martina. Tým by sa ešte výraznejšie ukázalo, v akých rozličných oblastiach prispeli jeho občania do vnútra mesta i navonok, s presahom do celoslovenských súvislostí. Potom by sa nevynárali také preceňovania svojich miest, aké vyvolalo tvrdenie Ružomberčanov. Pretože načim ohodnotiť všetky príspevky, keďže slovenská kultúra je polycentrická a Martinom prirodzene má prvé stredisko v nových dejinách. Lexikón je tiež toho dôkazom!
