tretnutiach jeho sedemdesiatku. Obe podujatia sa konali s hojným počtom účastníkov a s bohatým tvorivým programom, adekvátnym aktivitám jubilanta. Rodák z Bátoviec pri Leviciach prišiel ešte v 60. rokoch minulého storočia do Martina. Bol personalistom Generálneho riaditeľstva ZŤS a zakladateľ i riaditeľ Inštitútu doškoľovania na Podstráňach.
Svoje manažérske schopnosti sústredil aj na prácu s mládežou. Spolu s manželkou Annou, učiteľkou Základnej školy na Gorkého ulici, bol aj vedúcim a režisérom Detského divadelného súboru Lúč. Ten v dvoch decéniách 1971 – 1991 bol nielen podnecovateľom tvorivosti detí v domácom prostredí, ale aj reprezentantom Martina na celoštátnych i medzinárodných podujatiach, mimoriadnymi hľadačskými podnetmi v oblasti detského divadla. Presnejšie detskej dramatickej výchovy hrou. Dnes sú už predmetom historických hodnotení teatrológov, ako o tom svedčí najnovšie vydaná kniha o Petrovi Scherhauferovi, ktorého Kozákovci privolali k spolupráci tak ako aj ďalších tvorcov - Jozefa Cillera, Martina Kolesára i ďalších. Pre mnohých vtedajších účinkujúcich, dnes už dos-pelých, matiek a otcov, boli manželia Kozákovci inšpirátormi tvorby uvoľňujúcej predstavivosť prostredníctvom hry, ale aj organizátormi verejného účinkovania. Zároveň však sa ich príspevky menili v jedinečné tvorivé činy, ktoré nevideli iba domáci diváci. Ich predstavenia, ako boli Cesta okolo sveta, Sviatok neposlušníkov, Hra na ostrov, Horázne – nehorázne, Kytica, či „opovážlivý“ Shakespearov Svätojánsky sen, adaptovali svetové predlohy, zväčša prozaické, do javiskových stvárnení. Usilovali sa uviesť aj pôvodné, pre súbor pripravené texty, ako boli Skúška, alebo Zahraj, Čo je to čerieslo, aký je jarmok, Koničkári a autičkári. Ba prispeli aj k osvetleniu dejín detského či školského divadla v Martine predstavením Divadlo hrané vtedy ako dnes. Zostávajú v pamäti ich divákov, pretože premiéry LÚČ-a boli naozaj spoločenskou udalosťou Martina a zúčastňovali sa ich mnohí. Rovnako ako aj ďalších predstavení, keďže prišli s novým pohľadom na divadlo, ktoré sa stalo príťažlivým nielen pre deti, ale aj pre celé rodiny.
V súčasnosti je spolutvorca detského divadla, ale aj ďalších aktivít, dôchodcom. No nie úplne na dôchodku. Pôsobí ako organizátor seniorských aktivít, ako predseda už spomenutých spoločenstiev dôchodcov a zdravotne postihnutých, ale aj širšie ako ich krajský činovník a kronikár. Týždenné stretnutia Klubu dôchodcov Záturčie a Podháj sú doslova kultúrnymi podujatiami, na ktorých sám osobne oboznamuje s dielami jubilujúcich spisovateľov a umelcov, prednášajú sa ich texty, vystupujú speváci i hudobníci z vlastných radov. Okrem toho každoročne organizuje spoločné poznávacie zájazdy i rekondičné turistické a kúpeľné pobyty. Priam každodenne sa venuje ich príprave, nuž zaslúžene dostal pri svojom jubileu i ocenenie od Rady Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku Žilinského samosprávneho kraja. Nemôžeme mu nezablahoželať i my, v našom periodiku, pretože i ono je istým zrkadlom ustavičnej tvorivosti nášho jubilanta...
