Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

René Štúr: Herectvo je ako špongia

Má v podstate troch otcov, na herectvo šiel preto, aby sa vyhol vojenčine, pár mesiacov žil pod mostom s bezdomovcami a pochádza z rodiny pomerne úspešných lyžiarov...

Tak tento pestrý životopis v skratke patrí kučeravému hercovi René Štúrovi (32), známemu Stanovi Polákovi zo seriálu Medzi nami, z hier domovského Radošinského naivného divadla (RND) či z rôznych reklám. Na jar ho spoznáte aj v najdrahšom filme československej kinematografie Bátoryčka a minulé leto sa predstavil martinskému publiku počas festivalu Dotyky a spojenia v projekte RND Povieme to pesničkou. Do Martina však chodí aj súkromne – za starým otcom. K tomuto mestu ho viaže aj niečo iné – narodil sa tu. Informácia o tom, že ste sa tu narodili, je príliš jednoduchá. Neskúsite ju trošku rozšíriť? V Martine som sa narodil preto, že tu moja mama vtedy pracovala. Inak pochádza z Rojkova pri Ružomberku. Žili sme tu len krátko – do mojich ôsmich rokov, potom sme sa prestahovali do Piešťan, kde bývame doposiaľ. Na detstvo v Martine mám prekrásne a stále živé spomienky. Do školy som chodil na „mudroňku“ a bývali sme pri Múzeu Martina Benku, na Kuzmányho ulici pri rampách, kde sme lozili po stromoch a robili prvé vylomeniny... Neďaleko nás bývala Naďa Hejná. Tá ma mala veľmi rada. Asi preto, že som bol rovnako komunikatívny ako ona. Takže ona bola tou, ktorá vás inšpirovala k herectvu? Nie. Hoci už v základnej škole ma to k hraniu podvedome ťahalo, keď som vymýšľal rôzne programy. No napokon som v Piešťanoch maturoval ako čašník. K herectvu som sa dostal trochu neskôr, takpovediac ako slepý k husliam. Moja priateľka sa ma raz spýtala, prečo ja, taká papuľa, neskúsim herectvo? Tak som to skúsil... Prijali ma na bábkoherectvo, čím som sa vyhol vojenčine. Kvôli nezhodám som tam však zotrval len dva roky. Následne som sa pretĺkal konkurzmi, až som sa dostal k radošincom. Bežný divák si pomyslí, že keď som na obrazovke, tak mi je dobre, ale keď som predtým nemal čím zaplatiť nájom, nebolo to bohviečo. Aj také chvíle boli. Má bežný divák pravdu? Je vám už naozaj dobre, keď vás vidno na obrazovke? Dnešní herci nemajú veľa možností , preto aj tým pár ponukám sme vďační. Napríklad seriál Medzi nami je pre nás mana z neba, lebo 15 rokov sa tu nič netočilo... Myslím, že diváci takto môžu poznať aj novú generáciu hercov. Nie sme o nič horší, len nemáme príležitosti. Dlho trvá, kým sa človek dostane hore, to znamená do povedomia, aby ho volali. Aby mu ponúkali príležitosti... A keď sa to podarí, treba ešte viac pracovať, aby sa tam udržal... Jedna z príležitostí predstaviť sa divákom je aj reklama. Z ktorých vás poznajú? Kedysi dávno som hral v reklame na Slovenskú sporiteľňu, Persil a donedávna bežala reklama na pivo Corgoň so sloganom: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ Som jedným z troch chlapíkov, no vtedy som bol ostrihaný nakrátko, takže ma asi nikto nespozná. Aj dávno predtým som hral televízii, no menšie úlohy. Prvýkrát som bol princom Martinom v rozprávke Čaro múdrosti a lásky, kde som prežíval veľkú trému. Trochu popularity by vám po Stanovi Polákovi mohlo priniesť účinkovanie v Bátoryčke... Tak by som to nepovedal. V Bátoryčke hrám len maličkú postavičku – Thurzovho kapitána. Som však rád, že som sa stal súčasťou najdrahšieho filmu v histórii československej kinematografie. I keď pri natáčaní je to niekedy o zdravie. V jednej scéne, ktorú sme točili vonku, sme mali obuté len také ľahké divadelné čižmičky. Behom desiatich minút sa premočili a museli sme v nich vydržať celý deň. Ale keď som potom videl päťminútový zostrih z celodenného natáčania, povedal som si, že to stálo za to. Tie obrázky boli nádherné. Ale na druhej strane sa mi splnil chlapčenský sen, lebo som vždy chcel jazdiť na koni a šermovať. Absolvoval som povinné hodiny šermu v Prahe a ako Thurzov kapitán som sa musel naučiť ovládať a jazdiť na koni. Herectvo je o rýchlom nasávaní. Ako špongia. Je to kreatívne povolanie, veľa sa pri ňom naučím. Vaším domovským divadlom je Radošinské naivné divadlo. V čom je iné ako ostatné? Ako jedno z mála dáva priestor mladým hercom. Pán Štepka je veľmi trpezlivý, lebo keď príde nevycválaný kus, je to niekedy trápenie, ale necháva mu čas na vytvorenie sebavedomia a usadenie sa. Za 11 rokov pôsobenia som si tu mohol vyskúšať kopec polôh, charakterov a postavičiek. Za mesiac som stihol aj 20 predstavení. Radošinci nedávno vystúpili trochu z tieňa a vrátili sa pred divákov vo sfilmovanej podobe starých a osvedčených komédií Človečina a Jánošík. Mali ste s nimi niečo do činenia? Áno, účinkoval som v oboch. V Človečine hrám aj na javisku syna. Pred kamerou som však stáť nemal, lenže nečakane ochorel kolega, a tak ma narýchlo zavolali. Texty som si opakoval cestou na pľac. V Jánošíkovi som si zahral „dodanú“ postavu chlapca, ktorý berie svoje dievča na motorke do divadla. Ešte pred kariérou herca ste žili doslova pod mostom. Čo z vás urobilo bezdomovca? Vždy som mal dobrodružného ducha a dobrých kamarátov, s ktorými sme radi cestovali po „čundroch“. Po skončení školy v roku 1993 sme sa vybrali na skusy zarobiť si do Nemecka. Začiatky boli veľmi ťažké, nemali sme ubytovanie, ani peniaze, nemali sme čo jesť. Brali sme to ako dobrodružstvo a dva mesiace sme spali pod mostom. Skamarátili sme sa s bezdomovcami, ktorí nám radili, kde čo zoženieme. Bola to taká škola života, ku ktorej treba dobrých priateľov a schopnosť si pomôcť, vynájsť sa. Ešteže sme my Slováci veľmi držali pokope. Raz sme prišli do Mc Donaldu, poprosil som predavačku – Slovenku, či nemá niečo na zjedenie. Poradila mi, aby som jej dal 50 feningov a kúpil si kečup, aby bolo vidno, že niečo platím. Ona ma medzitým tak nabalila jedlom, že mi išiel vak puknúť. Neskôr sme začali v Mc Donalde pracovať aj my. Umýval a zametal som dlážku, drhol záchody. Na chvíľu sme si našli aj ubytovanie. V dvojizbovom byte sme bývali 24 Slováci. Pomáhali sme si, ako sme vedeli. Keď som odchádzal z práce, pobral som všetko jedlo, ktoré chceli vyhodiť, spolubývajúcim. Cítil som sa ako Ježiško....Tebe big mac, tebe fish mac... Je o vás známe, že prechovávate krásny a hlboký vzťah k svojmu starému otcovi. Čo vás k nemu tak silno viaže? Vychoval ma. Ja mám v podstate troch otcov. Prvým je môj biologický. Pochádzal z Juhoslávie. Vyrastal som bez neho, lebo veľa cestoval. Neskôr sa maminka vydala, takže mám nevlastného otca, ktorý je úplne fantastický. Postaral sa o nás. Vychádzam s ním veľmi dobre, dokonca aj s mojím biologickým otcom. Ale starý otec... Starý otec je moja láska. Vodil ma všade za ruku, absolvoval som s ním prvé kroky. Brával ma na prechádzky do prírody, učil ma úcte k lesu a hovorieval, aby som pozeral otvorenými očami. Vždy tvrdil, že na horách nestretnem zlého človeka. Starý otec má teraz 89 rokov, je stále čulý. Teraz je v Martine, kam za ním chodím tak často, ako sa mi len dá. Takže sme sa od filmu vrátili znova do Martina. Vraj ste v detstve za Martin lyžovali... Áno, pochádzam z lyžiarskej rodiny. Starý otec Ladislav Štúr, hoci o tom málokto vie, je majstrom sveta v lyžovaní veteránov. Tento titul získal ako 83-ročný v roku 1999. Ďalším úspešným lyžiarom v rodine bola moja mama. Lyžovala pretekársky a skončila v zjazde tuším ako štvrtá v Československu. Taktiež môj strýko Dionýz Štúr lyžoval a vyhrával preteky, ale strašne sa hanbil. Je to zvláštne, ale vyhral naraz tri disciplíny – zjazd, obrovský slalom a špeciál slalom. Keď prvýkrát jeho meno vyhlásili ako víťaza, išiel si po cenu, no na ďalšie dva razy sa už hanbil. Miesto neho ceny prebral starký. Rozšírili ste rady úspešných v rodine? Dosiahol som malé úspechy, ale inak nič výnimočné. Po tom, ako som si druhýkrát zlomil nohu, nechal som lyžovanie tak. V 1985 mi mama kúpila snowboard, čo bol jeden z prvých na Slovensku. Podľa neho jedna firma potom vyrábala ďalšie. Naša rodina bola vlastne vždy niečím priekopnícka. Ak sa objavila na trhu nejaká novinka, mama to ihneď kúpila.V 80. rokoch starý otec a strýko Dionýz vyrobili trávne lyže, aby sa mohli lyžovať aj v lete. A s Rojkovcami postavil svojpomocne vlek, na ktorom sa konali okresné preteky. Už si to nikto nepamätá, ale bol to úspech. Máte niečo spoločné so štúrovcami? V Rojkove je toto meno veľmi rozšírené. Štúrovci si tu dávali kvôli rozoznaniu prímenia – Štúr Koník, Štúr Kulišan... Boli to pltníci a hovorí sa, že sa do Uhrovca možno priženil nejaký Štúr od nás. No myslím si, že naša rodina s ním nemá nič spoločné. To len starí rodičia boli veľkí národovci, čo aj vidno na menách, aké dali svojim deťom – Dionýz, Ľudovít... Kamarátim sa však so skutočným potomkom Samuela Štúra. Je to dirigent v SND Rasťo Štúr. Využili ste prácu čašníka? Áno, v seriáli Medzi nami, kde som hral barmana. Hovorí sa, že čo sa za mladi naučíš, to akoby si našiel. Vždy ma bavilo varenie, aj keď som to neštudoval. Zúčastňujem sa napríklad pravidelne na súťaži vo varení kapustnice v Pezinku, ktorú organizuje môj kamarát. Prvý ročník som dokonca vyhral. Tento tretí ročník sme so Sveťom Malachovským a Miškou Majerníkovou získali tretie miesto. Nejde nám ani tak o súťaženie, ako o zábavu a ochutnanie polievok od iných kuchárov. Miroslava Dírerová Snímky: archív RŠ a autorka

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 118
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 793
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 600
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 419
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 993
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 362
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 077
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 013
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 676
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 584
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Martine a okolí.

15 h
Miroslav Chudý.

Novým hlavným trénerom Martina sa stal Miroslav Chudý. Asistentmi budú Ladislav Spišiak a Marek Žila.

22 h
V Turčianskych Tepliciach otvorila samospráva odberové miesto už vo štvrtok.

Odberové miesta na skríningové testovanie občanov na ochorenie covid-19 otvorili vo štvrtok v Turci samosprávy Turčianskych Teplíc a Turčeka, v Kláštore sa testuje od stredy.

22. jan
Aj napriek dištančnému vzdelávaniu má väčšina žiakov známok dostatok, polročné výkazy dostanú včas.

Väčšina žiakov ukončí prvý školský polrok včas. Niektorým študentom budú individuálne predlžovať polročnú klasifikáciu do konca marca.

22. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

14 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22. jan

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?