čovú výslovnosť domácich mien členov rodiny. Zo spisovnej formy sú odvodené hypokoristiká (domácke mená členov rodiny). Kurzívou sú vždy vyznačené fonetické nárečové mená.
Mená jednotlivých členov rodiny v užších vzťahoch:
Slovo otec sa v turčianskom nárečí vyslovovalo s mäkkým t ( oťec). Išlo o oblasť Oravy, veľkej časti Liptova, Zvolena, Tekova, Hontu a samozrejme Turca. Otec s tvrdým t vo výslovnosti sa používalo v Bratislavskej župe, v Nitrianskom a Topoľčianskom okrese, ďalej na Gemeri, v revúckom, hontianskom, štiavnickom nárečí, miestami v Liptove a považskom nárečí. Vo východoslovenskom nárečí sa t v slove otec mení na c. Ide teda o formu ocec, ktorá sa vyskytuje najmä na Spiši, v šarišskom a zemplínskom nárečí.
V stredoslovenskom nárečí ešte existuje pomenovanie pre hlavu rodiny oco, odvodené od slova otco. Od toho vznikajú mnohé deminutíva (zdrobneniny) ako otecko, otecuľko, oteculko alebo ocko. Zo Sborníka Matice slovenskej (1924) sa ďalej dozvedáme, že na našom území sa používalo aj apa, apko, apík, apuško, apinko a pod. Je to však odvodené slovo od maďarského apa, apus, apuska, čo v preklade znamená otec a používali ho vo svojej reči len vzdelanci a páni v Turci, na Liptove, Orave, vo Zvolene, v Tekove, Honte, Gemeri a najmä v Novohrade.
Slovo mať, matka sa vo výslovnosti v jednotlivých nárečiach opäť líši. Na západnom Slovensku je zvyčajná forma mater, maci ( G. matere), v holičskom nárečí zase používajú matka. V hornotrenčianskom nárečí je známa forma macer (G. macere), v dolnotrenčianskom nárečí používajú mater s tvrdým aj mäkkým t. V nárečiach stredného Slovenska je zvyčajná forma maťer, mať, niekedy tiež maťi. Na východe používajú mac alebo macer.
Slovo rodičia sa správne vyslovuje jedine na strednom Slovensku, na ostatnom území sa komolí buď koncovka –ia na á, ä ( rodičá, rodičä) alebo sa d mení na dz ( rodzičia), známa je tiež koncovka -é či –i.
V pomenovaniach detí - syn a dcéra nie sú takmer žiadne zmeny. Len dcéru rodičia v Turci radi volali ďieuča, ďieuka, ďiouča, ďiouka. Slovo brat sa používa rovnako na celom území Slovenska s malými obmenami ako brater, bratr. Tieto formy sa používajú v nitrianskom, holičskom, bratislavskom nárečí. Sestra, sestrička je bez obmeny, len na východe je séstra s dlhým e.
Ďalšiu početnú skupinu pomenovaní tvoria slová starý otec a stará mať. Najrozšírenejšiu dvojicu tvoria dedko a babka. V Turci sa používa najmä pomenovanie starký a starká, menej starý ňanka či ňanko, starý apa (u vzdelanejších tried) a stará matka, mať, mama či starká.
Pre otca a matku starých rodičov sa v Turci používa pomenovanie ďedo či prededo, starý dedo alebo prestarý, prestarký a prestarká, prebaba, prebabka. Vnuk, vnučka, vnúča je známe po celej oblasti.
Mená jednotlivých lenov rodiny
v širších vzahoch
Zaťom volajú Turčania mládenca svojej dcéry až po sobáši. Dnes niektorí rodičia volajú zaťom aj len priateľa svojej dcéry. V minulosti ho v tomto štádiu nevolali nijako. Jednoducho chodil na vohľady. Pred sobášom ho volajú mladožeňích a mladucha je dievča, ktoré si berie. V deň svadby po začepčení volajú mladuchu už len ňevesta. Nevestou je nielen pre mužových rodičov, ale aj pre jeho bratov a sestry. Po smrti mužových rodičov sa z nej stáva gazdiná. Mužovi rodičia sa volajú svokor, svokra alebo svokruša; ženini rodičia sa volajú ťesť a ťesťiná.
V Turci poznáme tiež výrazy svat, svatva alebo svatka, ktorými sa volajú medzi sebou rodičia oboch mladomanželov. Mužov brat a mužova sestra majú dvojaké pomenovania. Kým sú slobodní, volajú ich ďever a zolvica, no keď sa zosobášia s niekým, budú švagor a švagriná. Ženin brat a sestra sú len švagor a švagriná.
Matkina alebo otcova sestra je ťetka alebo totka. Jej muž je svák alebo sváčik. Ich deti sú totčené deti. Matkin brat je ujo, ujec alebo ujček a jeho žena je ujčiná, ujčinká. Ich deti sú ujčené deti. Otcov brat je strýko, strýc, strýk, strýčik, jeho žena je stryná, strynká. Ich deti sú strýčne deti. Bratov syn je bratanec alebo bratranec, bratova dcéra je bratanica. Sestrin syn je sesternec, sestrenec, sestrnec, sestrina dcéra je sesternica, sestrnica, sestrenica.
Nevlastný otec je očim, nevlastná mama je macocha. Nevlastné deti sú pastorok, pastorkyňa, pastorča. Kmotor, kmotra je krstný otec alebo matka vo vzťahu k rodičom dieťaťa, býva aj nosná kmotra a duchovná kmotra. Krsný otec a krsná mať nesú dieťa na krst.
