Vie predvídať budúcnosť, poradiť pri dôležitých životných rozhodnutiach a nájsť stratených ľudí. V týchto dňoch vydáva knihu Bylinky a liečiteľské rady od Julky, ktorú napísala spolu s Ľubicou Hybenovou.
Stretnúť sa s Júliou je pre ľudí veľkým zážitkom. Aj pre nás. Prijala nás v stavebnej bunke na dvore jej domčeka oproti cementárni, kde žije sama so svojimi deťmi. „Ale máte horúce ruky,“ bola naša prvá reakcia pri stretnutí. „No viete, ja som celá horúca a pritom teplotu tela mám normálnu,“ vysvetľuje pani Julka. „Aj v najväčších mrazoch chodím naľahko a je mi teplo.“ Nás však zaujímal jej život a schopnosti. „Viete, už ako malé dieťa som vedela predpovedať ľuďom a aj im to povedať. Mne sa to nezdalo zvláštne. Myslela som, že to vie každý. Keď sa moje predpovede začali plniť, ľudia ma začali vyhľadávať. Mnohým veciam som nerozumela, no opísala som ich, ako som ich videla, cítila a zažila v snoch. Aké bolo moje detstvo? Mala som ho také ako ostatné deti v Sládkovičove. Bolo nás osem súrodencov, a tak tých topánok nebolo v dome nikdy toľko, koľko ich bolo pre nás treba. Hladom sme však nikdy netrpeli a jedla bolo vždy dosť. Bola som živé striebro. Nikdy som sa ničoho nebála. Raz však áno. Bolo to vtedy, keď som išla z cirkusu o polnoci domov okolo cintorína. Od strachu som zatvorila oči a vtedy ma niečo ľahko zdvihlo a donieslo domov do postele. Druhýkrát to bolo, keď som sa topila vo vodnej nádrži. Už keď som bola plná vody, vtedy som si v mrákotách povedala: Pane Bože, ak chceš, zober ma, ak chceš, zachráň ma! Niečo ma potom chytilo za vlasy a donieslo na breh. Svedkovia, moji bratia, si to dodnes nevedia vysvetliť.“
Po týchto skúsenostiach s niečím nedefinovateľným prišla malá Júlia k presvedčeniu, že je tu niečo a niekto, kto nad nami bdie a stará sa o nás. Z malej Julky sa stala dospelá Júlia. Deva súca na vydaj. Prišla prvá láska a ani na ženícha nebolo treba dlho čakať. Vydala sa veľmi mladá a na svet priviedla štyri detí. Roboty bolo okolo nich dosť. Pred 31 rokmi sa rodina presťahovala z Čiech do Lietavskej Lúčky - rodiska muža Júliusa. Tu sa jej narodili ďalšie dve deti. No a čo jasnovidectvo? „Tomu som sa venovala priebežne od 23 rokov môjho života. Okolo detí bolo treba stále variť, prať, žehliť, zašívať, nakupovať, starať sa o domácnosť. V roku 1991 som prvýkrát v živote vážne ochorela. Moje telo lieky odmietalo a stav sa zhoršoval. V tejto, pre mňa bezvýchodiskovej situácii, som mala zvláštny sen. Stála som pred naším domom a zrazu sa mi pred očami otvorilo nebo. Ten nádherný pocit, čo som prežívala, by som priala prežiť všetkým ľuďom. Už som sa lúčila so životom a vtedy som uvidela pánbožka. Pocítila som silné teplo a videla neuveriteľnú krásu... Ráno, keď som sa zobudila, cítila som v sebe veľké teplo. Išla som pred dom a zbadala som rastlinu, husí nátržník. Podvedome som si ho natrhala, uvarila som si z neho čaj. Ten som pila desať dní a zákerná choroba sa stratila.“
Svoju liečiteľskú schopnosť, ktorú nadobudla po zvláštnom nočnom stretnutí, mohla o krátky čas vyskúšať na svojom mužovi. Dostal infarkt. Podvedome začala prikladať ruky na jeho telo a keď prišla záchranka, už bol v poriadku a do nemocnice ho zobrali na pozorovanie.
Ľudí začala liečiť rukami. Zrazu zistila, že im vie povedať, aké liečivé rastliny majú na svoje choroby používať, no a tieto rady pomáhali. „Kde som sa to naučila? Sama neviem. Veď v živote som žiadnu knihu o liečivých rastlinách nečítala. Prekvapilo to aj mňa. Nechápala som, prečo som práve ja získala schopnosť liečiť. Jednoduchá a neštudovaná žena. Prišla som k presvedčeniu, že to bol dar od Boha.“
Raz prišla za ňou po radu Ľubica Hybenová zo Žiliny. Profesorke slovenčiny sa pani Julka zdôverila, že by bola rada, keby jej skúsenosti a poznanie vyšli knižne, aby ich mohlo spoznať ešte viac ľudí. Jej sa píše a číta veľmi ťažko, lebo veci vidí inak ako ostatní ľudia. Slovo dalo slovo. Ľubicu Hybenovu jej život a schopnosti zaujali a začali spolu písať knihu. Prvá kniha Nádej u Julky vyšla v roku 2004. Píše sa v nej o živote a skúsenostiach jasnovidky. Sú tam príbehy ľudí, ktorým pomohla.
V týchto dňoch obe vydali náročnú knihu Bylinky a liečiteľské rady od Julky. Kniha má 630 strán a je rozdelená do troch častí. V prvej je opis 120 byliniek, z ktorých sa dajú pripraviť čaje, mastičky a tinktúry na liečenie rôznych chorôb. V druhej časti zasa opisuje choroby ľudí od hlavy až po päty. V tretej kapitole sa píše o chorobách od A po Z. V knihe sa dá nájsť návod, ako liečiť alkoholizmus, celulitídu, cukrovku, dnu, depresie, rôzne choroby končatín, gynekologické problémy, obezitu, rôzne bolesti, kĺby, kosti, mužské problémy, impotenciu a ďalšie choroby.
A čo hovorí o spolupráci s Júliou pri písaní kníh ich autorka Ľubica Hybenová? „Počas stretnutia s Julkou pred dvoma rokmi ona prvá vyslovila myšlienku, že chce napísať knihu, ktorá bude liečiť všetkých ľudí. Týchto slov som sa chytila, hoci som ešte nevedela, čo ma čaká. Písať o bylinkách znamenalo preštudovať množstvo kníh, aby som problematike porozumela. Stovky hodín, ktoré som knihe venovala, však neboli márne. To hovoria zatiaľ tí, čo ju už majú, a využívajú pre svoje zdravie. Aké máme ďalšie spoločné plány? Mala by to byť kniha, ktorá by radila, ako pomáhať chorým deťom. Ďalšia by mala byť o príbehoch ľudí, ktorých Julka liečila.“ Návšteva u ľudovej liečiteľky a jasnovidky Júlie Strkáčovej a ani rozhovor s profesorkou Ľubicou Hybenovou neboli dlhé, ale stretnutie s týmito vzácnymi ženami ukázalo, že pri svojej práci myslia na ľudí a chcú im pomôcť.
