Braňo Gregor
Každý región má šancu rozvíjať sa, keď v ňom žijú vzdelaní ľudia. Niekedy ale ani vysokoškolské vzdelanie človeku nezabezpečí zodpovedajúcu prácu. Problémy majú najmä vysokoškoláci strednej a staršej generácie, ktorí sa nikdy nevzdelávali ani nerekvalifikovali v technickej alebo obchodnej angličtine, nemčine, francúzštine a neovládajú počítačové informačné, operačné a modelovacie systémy a programy. Nepomôže im ani to, že sa rozumejú dimenzovaniu súčiastok z ocele, zliatin, plastov a z kompozitných materiálov. Po roku 1989 totiž spomínané počítačové systémy a programy prešli revolúciou, ktorá posunula vývoj tejto techniky na Slovensku o niekoľko generácií dopredu. Ľudia, ktorí končili vysokú školu do roku 1989, ak nepracovali vo firmách, ktoré zaškolili svojich pracovníkov na prácu s moderným „hardverom“ a „softverom“, v súčasnosti iba otvárajú oči nad tým, čo dokážu špičkové počítače a programy. Pritom som presvedčený, že nejde o ľudí hlúpejších ani menej chápavých, ako sú súčasní absolventi vysokých škôl.
Súčasní manažéri domácich a zahraničných firiem hľadajú samozrejme, ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky, spomínané operačné systémy a programy a majú pri práci s nimi niekoľkoročné skúsenosti. Takýchto ľudí je ale na turčianskom trhu práce veľmi málo. Preto sa v novinách a v časopisoch objavujú často inzeráty na tie isté pracovné miesta, s požiadavkami na ovládanie systémov a programov Microsoft Winodows, Excel, Word, Powerpoint, Pro Engineer... Pritom často ide o dobre platené miesta, na ktorých by mohli zarobiť 25 až 50 tisíc korún, ba aj viac. Konštruktéri a plánovači pritom robia tvorivú prácu, ktorá ich napĺňa. Dokonca aj stredoškoláci, ktorí ovládajú prácu na číslicovo riadených obrábacích strojoch, si zarobia slušné peniaze. Žiaľ, turčiansky trh neprodukuje, nerekvalifikuje a nevzdeláva dostatočný počet odborníkov na spomínané profesie. A možno by to nebol až taký problém. Treba na to iba ľudí, ktorí sa budú ochotní vzdelávať a rekvalifikovať a odborníkov, ktorí ich spomínané zručnosti a vedomosti naučia. Japonci po 2. svetovej vojne investovali obrovské sumy peňazí do vzdelávania svojich občanov v moderných technológiách. Teraz žnú dobré ovocie svojho rozhodnutia. Aj takýto prístup by mal byť pre nás vzorom. No mnoho ľudí, medzi nimi aj podnikateľov, nechce zmúdrieť ale zbohatnúť, preto dáva prednosť pyramídovým hrám, skupovaniu nehnuteľností, alebo zarábajú na nevedomosti a dôverčivosti ľudí. Je to škoda, lebo nie sme hlúpejší ako Japonci.
A ako to vyzerá so vzdelávaním uchádzačov o zamestnanie v spomínaných odbornostiach v Turci? V rokoch 2004 až 2006 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizoval pre Turčanov celkom 12 vzdelávacích aktivít zameraných na obsluhu výpočtovej techniky, základné počítačové zručnosti, Microsoft Word, Excel a internet. Všetky tieto vzdelávacie aktivity boli akreditované. Frekventanti po úspešnom absolvovaní kurzov dostali platné osvedčenie. Do týchto vzdelávacích aktivít bolo zaradených celkom 262 uchádzačov o zamestnanie, z ktorých úspešne 260 vzdelávanie absolvovalo. Na trhu práce sa po úspešnom absolvovaní umiestnilo ku koncu minulého roka takmer 200 z nich.
Od vlaňajšieho marca úrad práce sociálnych vecí a rodiny organizuje národný projekt vzdelávania a prípravy pre trh práce a zamestnaneckú prax. Ide o projekt rozvoja vzdelávania a prípravy uchádzačov a záujemcov o zamestnanie, ktorého cieľom je zlepšiť ich možnosti na trhu práce. Vlani Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Martine zorganizoval jeden projekt, ktorý sa zameral na obsluhu výpočtovej techniky Microsoft Word, Excel a internet. Zúčastnilo sa na ňom 25 uchádzačov o zamestnanie. Tieto projekty sú spolufinancované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. No musíme konštatovať, že na zložitejšie počítačové operačné systémy a programy zamerané na vzdelávanie konštruktérov, plánovačov a podobných profesií, sa Turčania zadarmo nemajú šancu dostať. Je to škoda nielen pre nich a pre región, ale aj pre celé Slovensko, ktoré by malo v softverovej a hardverovej gramotnosti dobehnúť západoeurópske krajiny čo najrýchlejšie. Ak sa tak nestane, v Turci môžeme celkom pokojne začať poškuľovať po chove oviec a kôz vo veľkom. Tam s wordom vystačíme...
