, kostýmy navrhla Alena Kobielska, masky Martin Blizniak, videozáznam realizovali Jakub Kováč a Mário Kičák, k pohybovej spolupráci bola prizvaná Silvia Beláková.
Režisér Dodo Gombár obsadil Janu Oľhovú (herečka Arkadinová), Mareka Geišberga (jej syn Kosťa Treplev), Jána Kožucha (jej brat Sorin), Luciu Jaškovú (Nina Zariečna), Viliama Hriadeľa (Šamrajev, správca u Sorina), Evu Gašparovú (jeho žena Polina Andrejevna), Renátu Rundovú (ich dcéra Máša), Miloslava Kráľa (spisovateľ Trigorin), Martina Horňáka (lekár Dorn), Michala Soltésza ako hosťa (učiteľ Medvedenko), Petronelu Valentovú (chyžná) a hosťujúceho Jána Barta (robotník Jakub).
Pravidelný návštevník SKD Martin si iste ľahko spomenie na nedávno s veľkým úspechom i nevídaným ocenením uvedenú hru skvelého ruského dramatika Antona Pavloviča Čechova Ivanov. Nie je bez zaujímavosti , že martinskí divadelníci získali za svojho Ivanova päť Dosiek – Za najlepšiu inscenáciu divadelnej sezóny, za réžiu Roman Polák a ďalšie tri dostali spolupracujúci umelci. Od takto vydarenej čechovovskej premiéry ešte neuplynul ani rok (premiéra 19. mája 2006). V krátkom čase, takmer presne na deň o desať mesiacov, sa objavuje na martinských divadelných doskách Anton Pavlovič – tento večne príťažlivý, akoby vôbec nestarnúci, nové generácie divadelníkov stále inšpirujúci dramatik - po druhýkrát. Tentoraz ho inscenujú domáci herci pod vedením overeného, dávno udomácneného režiséra Doda Gombára. V Štúdiu SKD spolu oživujú javisko osobitou podobou Čajky, považovanej za autorovu najosobnejšiu hru.
Doprajme si – pri aktuálnej premiére Čajky, ako nedávno tiež v prípade Ivanova - trocha luxusu nazrieť do martinskej čechovovskej histórie. Veď tá je nepochybne v našom divadle z najbohatších na Slovensku. Určite nie je bez záujmu pozoruhodný fakt, že inscenácia Čechovovej Čajky mala v réžii Miloša Pietra práve na martinskom javisku svoju vôbec prvú slovenskú premiéru. Bolo to 9. novembra 1963, teda pred viac ako štyrmi desaťročiami. A presne tak ako vtedy, aj dnes je v martinskom divadle dôležité nezľaknúť sa veľkej náročnosti hereckých partov Čajky. Ako pred dávnymi rokmi, aj v súčasnosti sa môže režisér spoľahnúť na martinský herecký súbor. Pri inscenovaní svojej predstavy Čajky sa s dôverou opiera o dôverne známych hercov. Talent a schopnosti hereckého ansámblu sú na v martinskom divadle samozrejmou istotou, s ktorou sa vždy počíta. Pri uvedení Gombárovej Čajky dnes a Pietrovej spred desaťročí sa ponúka ešte ďalšia divadelná paralela: jeden i druhý pri inscenovaní „svojej“ hry dôverovali Čechovovmu textu.
Možno je vhodná chvíľa položiť jednoduchú otázku - o čo ide v Čajke? Odpoveď je zdanlivo prostá a jednoznačná – o človeka. Čechovovsky ľudskému, emotívnemu hrdinovi zasa nejde o nič menšie ako je láska. A to je predsa taká známa, nevyčerpateľná téma! Rovnako pre divadlo, ako pre sám život. Preto sa dramatik Čechov tak často vracia na scénu, vždy s novými generáciami umelcov. Aj v Martine, akurát dnes a presne tu je naliehavý motív - hrať Čajku. Každá z postáv na javisku miluje niekoho, pravda - nešťastnou, nenaplnenou, neopätovanou láskou. Možno práve takto sa žiada nastaviť zrkadlo z javiska do hľadiska...
A tak teraz už martinskému divadelnému zvedavcovi neostáva iné, iba sa vybrať do Štúdia SKD, pokiaľ možno v najbližšom možnom nevypredanom termíne. Na divákov čaká osvedčené, presvedčivé javiskové umenie martinských hercov, na nevšednej, originálnej Cillerovskej scéne zažijú plnokrvné divadlo. Pod svedomitým drobnohľadom režiséra Doda Gombára ponúkajú martinskí herci publiku svoju originálnu Čajku, pripravenú s plným umeleckým nasadením. Iste by si ju s porozumením osvojil aj „starý“ pán Anton Pavlovič Čechov.Vlasta Kunovská
