Hovoríme s generálnym riaditeľom Martinskej teplárenskej Jaroslavom Mihálom
V pondelok 19. marca podpísali Memorandum o zefektívnení dodávky tepla pre Priekopu primátor Martina Andrej Hrnčiar, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Martinská teplárenská Jaroslav Mihál a generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Martico Miroslav Obšivaný Martico doteraz vyrába teplo pre Priekopu v samostatnej plynovej kotolni. Po ukončení spomínaného projektu budú mať Priekopčania dokonca lacnejšie teplo. Hodnota investície dosiahne približne 70 až 75 miliónov korún a projekt by mal byť dokončený už koncom novembra. Podľa Andreja Hrnčiara zástupcovia mesta, Martinskej teplárenskej a Martica podpísali memorandum preto, aby boli spokojné všetky tri zúčastnené strany. Mesto už podľa primátora Andreja Hrnčiara nebude podporovať odpájanie sa bytoviek od centrálneho zdroja tepla. Martico zásobuje teplom 42 tisíc Martinčanov a prostredníctvom 380 zmluvných partnerov aj mnoho nebytových priestorov v meste. Z celkového množstva tepla dodaného odberateľom prostredníctvom Martica tvorí 15 percent vlastná výroba tepla a zvyšných 85 percent tvorí distribúcia tepla od spoločnosti Martinská teplárenská, a.s. Spomínaný projekt nebude mať žiadny dopad na zisk Martica. Koneční spotrebitelia tepla by si mali uvedomiť, že palivovou zložkou je pre Martico buď plyn, alebo teplo z martinskej teplárne a od ich cien sa budú odvíjať aj možnosti úspor na cenovo výhodnejšom zdroji tepelnej energie. Distribučnú sieť na dodávanie tepla, či už primárnu, alebo sekundárnu, s piatimi centrálnymi výmenníkovými stanicami vlastní v Priekope Martico čiže teplo z martinskej teplárne sa dá najjednoduchšie dodať do domov v Priekope prostredníctvom tejto spoločnosti. Preto má spolupráca Martica s Martinskou teplárenskou veľký význam.
Akciová spoločnosť Martinská teplárenská vznikla ako jeden z nástupcov zrušeného štátneho podniku SSE Žilina 1. januára 2002. Jej hlavnou činnosťou je výroba a rozvod tepla a elektrickej energie. Tepláreň pracuje na princípe kombinovanej výroby tepelnej a elektrickej energie. Martinská teplárenská vyprodukuje v súčasnosti ročne približne milión gigajoulov (GJ) tepla. V súvislosti s podpisom memoranda sme položili niekoľko otázok aj zástupcovi Martinskej teplárenskej Jaroslavovi Mihálovi – generálnemu riaditeľovi a predsedovi jej predstavenstva
Občanov určite zaujíma hlavne to, ako sa táto investícia prejaví v cene tepla. Nezdražie?
– Myslím, že obavy z nárastu cien nie sú v tomto prípade na mieste. Objem tepla pre časť Priekopa predstavuje 90 – 100 tisíc GJ tepla čo pre nás znamená asi desatinu našej ročnej dodávky tepla konečným spotrebiteľom. Pripojením Priekopy sa celkové fixné náklady síce zvýšia o odpisy z investície horúcovodného napájača, ale prírastok objemu tepla eliminuje tento nárast a jednotkové fixné náklady na 1 GJ sa znížia . To znamená, že dosiahneme zníženie ceny tepla v Priekope a zastabilizujeme cenu tepla v Martine.
Kadiaľ povedie trasa primárneho napájača a aký bude časový harmonogram prác?
Napájač spojí horúcovod v Košútoch pri benzínovej stanici Shell s horúcovodom v Priekope pri hoteli Luna. Trasa pôjde pri potoku a križuje štátnu cestu na Sučany a železničnú trať. Prechádzať bude Lipovou, Kratinovou a Medňanského ulicou. Podľa časového harmonogramu by sme do 26. marca 2007 mali vybrať dodávateľa projekčných prác, do 31. mája 2007 by sme mali mať schválený projekt pre územné konanie, do 31. júla 2007 projekt pre stavebné povolenie, do 31. augusta 2007 stavebné povolenie, výber dodávateľa a do
30. novembra tohto roku ukončiť práce a začať so skúšobnou prevádzkou priekopského horúcovodu.
Aký je momentálne vplyv Martinskej teplárenskej na životné prostredie v Turci?
– Martinská teplárenská je veľkým zdrojom tepla, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené limity na vypúšťanie emisií. Na kotloch je inštalované kontinuálne meranie emisií s prepojením na obvodný úrad životného prostredia. Tieto zariadenia každoročne skúšame. Zregulovať a kontrolovať vypúšťanie emisií v centrálnom zdroji je jednoduchšie ako v malých lokálnych zdrojoch, kde je to prakticky nemožné. Rozptylové podmienky z centrálneho zdroja pri výške komína 165 m sú určite lepšie ako z malých zdrojov a emisie sa nedostávajú do vrstvy ovzdušia, ktorú dýcha obyvateľstvo Turca. Hodnoty ročných emisií a popolových kalov samozrejme závisia od objemu výroby. Na odkaliská vyvážame ročne 10 - 15 tisíc ton pevných častíc (vo forme kalu s vodou) obsah emisného popolčeka je rádovo 15 ton a do ovzdušia unikne z teplárenských spalín 820 ton oxidu síričitého, 290 ton oxidov dusíka a okrem toho 14 ton oxidu uhoľnatého (hodnoty pre rok 2006).
Aké je využitie existujúcich kapacít teplárne ?
– Keďže kapacity teplárne boli projektované na vyššie potreby priemyslu, než aká je súčasná realita, tepláreň má dostatočnú výkonovú rezervu na zásobovanie teplom Priekopy, Vrútok a ďalších perspektívnych odberateľov tepla. Určite pociťujeme stratu ZŤS-ky a Martinského pivovaru, ale verím, že postupne pribudnú nové firmy a nové možnosti.
Aký vývoj cien na trhu s energiami možno očakávať v budúcnosti a ako sa novým environmentálnym podmienkam prispôsobí Martinská teplárenská ?
– Vlaňajší vývoj cien palív a energií prekvapil mnohých - aj najodvážnejších analytikov. Naplno sa prejavuje aj vplyv počasia . Myslím, že z poslednej zimy bude viacerým teplárňam behať mráz po chrbte, ale aspoň vidíte, v akom prostredí podnikáme, a to sme ešte regulovaný subjekt. Ceny plynu, ktoré avizuje Gasprom určite porastú aj vplyvom poklesu kurzu amerického dolára – pretože ceny plynu sú kótované v tejto mene a samozrejme
dopytom po tejto surovine. Už v súčasnosti sa ale dá s istotou povedať, že len samotné spaľovanie plynu bez kogenerácie – pridruženej výroby elektriny je veľkým luxusom. Ambíciou EU je zvýšiť podiel alternatívnych palív a zároveň ekologizovať výrobné procesy. Toto budú do budúcnosti pre nás kľúčové momenty, na základe ktorých sa budeme musieť prispôsobiť novým trendom. Čo sa týka vývoja cien uhlia, tiež sú pohyblivé, lebo trh s ním je turbulentný. Blízka budúcnosť ukáže, ako sa budú vyvíjať technológie, pomocou ktorých budeme schopní spáliť uhlie čo najefektívnejšie spôsobom a s najnižším obsahom emisií, pretože fosílne palivá sú najväčším zdrojom skleníkových plynov (aspoň podľa niektorých teórií ). Samozrejme na to všetko nadväzuje prerozdeľovanie emisných kvót podľa národných alokačných plánov, laicky povedané, vieme, koľko ton oxidu uhličitého budú môcť jednotliví producenti tepla a elektrickej energie vypustiť do ovzdušia. Kto prekročí limit, je nútený prekročené množstvo emisií kúpiť na burze za aktuálnu cenu a naopak – ak ho nevyčerpá môže ho predať. Na záver by som rád dodal ešte jednu dôležitú skutočnosť, a tou je príprava energetickej koncepcie mesta, v rámci ktorej spoločne so zástupcami mesta a spoločnosti Martico pripravujeme optimalizáciu centrálnej siete zásobovania teplom. Keď som sa už zmienil o ekologizácií prostredia, tak toto je jedným z dôležitých momentov, ako k nej môžeme prispieť, pretože nekontrolovateľné odpájanie vyvoláva dominový efekt so zvyšujúcimi sa prenesenými stratami na ostatných užívateľov a narušovanie rovnovážnych podmienok v sústave.
Braňo Gregor
