Uniformy? Preo nie?
„Bolo by to pekné. Aj by som reprezentovala svoju školu.“ Rovnako stará Mirka by bola tiež za: „Keďže sme baby, nemali by sme problém, čo si ráno obliecť.“
Dominika (16) ale vníma nosenie uniformy skôr ako potláčanie individuality. „Človek by sa mal obliekať podľa toho, ako sa cíti, nie ako to niekto vyžaduje.“ Ľudí podľa oblečenia neposudzuje a nosí to, na čo má. Zuzane (17) sa uniforma tiež nepozdáva. Hovorí však, že zo začiatku by bola zábava, keby každý chodil rovnako. Silvia (18) si nemyslí, že by bola na svoju školu hrdá viac, keby nosila s ostatnými rovnaké oblečenie. Je na ňu hrdá už teraz.
Miroslava (18) dáva uniformám zelenú, pretože by bola rovnosť a nevyvyšoval by sa jeden nad druhého. Považuje ich tiež za estetickejšie a krajšie.
Návrh ideálnej školskej uniformy podľa budúcich učiteliek vyzerá nasledovne: „Dievčatá by mohli mať podkolienky, sukne nad kolená, blúzku s krátkym rukávom, na to vestičku.“ I keď sa po tejto dievčenskej škole veľa chlapcov nepreháňa, pre tých pár vymysleli kombináciu s nohavicami, košeľou, vestou a kravatou. Športovo založené študentky presadzujú zasa tričká. Mnohé si tiež vedia predstaviť, že by na sebe nosili logo školy.
A čo si dievčatá myslia o financovaní takejto uniformy? Miroslava (18) sa bojí, že by si ju nemohol každý dovoliť. Rovesníčka Iveta dodáva, že polovicu peňazí na povinné oblečenie môže prípadne študentom zaplatiť aj samotná škola.
Budúce uiteky a mladí ekonómovia sa zhodujú...
Študenti obchodnej akadémie (OA), s ktorou sa o spoločné priestory i riaditeľa delí PaSA, vnímajú nosenie uniforiem podobne. Ľubica (16) si myslí, že by neboli medzi študentmi rozdiely, ktorí tiež často nosia výstredné oblečenie. O rok staršia Zuzana (17) sa bojí, že by boli nemoderné, nepohodlné a nie každému sedeli. Peter (19) nevidí v nosení školských uniforiem žiadne pozitíva a vraj učiteľom by sa tiež ťažko zapamätávali žiaci. Tomáš (19) naopak tvrdí, že potom sa medzi ľuďmi lepšie rozpoznajú študenti, ktorí chodia poza školu.
V tom, ako by prípadná uniforma vyzerala, popustili uzdu fantázie viac ako dievčatá z pedagogickej školy. Tretiak Peter navrhuje počas leta nosiť tričko a nohavice a dievčatá by mohli nosiť krátke sukne. Cez zimu by to boli rifle a mikina. Niektorí sú za typickú skladanú sukňu, blúzku a kravatu. Štvrták Tomáš by chcel mať sivo-modrú uniformu s logom školy.
Podľa študentov OA by sa takáto rovnošata mohla stať nákladnou pre niektoré rodiny. A to vtedy, ak by ju študenti museli hradiť sami.
Zástupkyňa riaditeľa PaSA a OA Tatiana Nátherová považuje nosenie školských uniforiem za dobrú myšlienku. Tá si ale vyžaduje vytvorenie podmienok pre ich nosenie, lebo na mnohých školách je zima. Uniformy by rozlíšila podľa typu školy a charakteru vyučovacích hodín. Myslí tým aj učebnú prax študentiek učiteľstva pre materské školy. „Neviem, či by pred deťmi boli tieto uniformy vhodné,“ obáva sa.
Určite ale nestačí jedna uniforma. Nedá sa predsa nosiť po celý týždeň. Školstvo by tým pádom zrejme nemohlo financovať pre každého študenta dve sady oblečenia. Je teda možné, že by sa objavil negatívny ohlas zo strany rodičov. Tatiana Nátherová tiež uznáva, že sociálne rozdiely by sa jednoznačne zmazali.
Myslia si gymnazisti to isté?
Zaujímalo nás tiež, čo si myslia o nosení školskej uniformy študenti Gymnázia Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Dušan (17) hovorí, že uniforma predstavuje pre neho istý druh poriadku, a preto ani nebadá nejaké jej záporné stránky. „Ja by som uniformu radšej nechcel,“ priznáva jeho rovesník Michal. Páči sa mu, ako chodia jeho spolužiaci oblečení teraz. Ani Iveta (18) uniformu nosiť nechce a sociálne rozdiely sú podľa nej problémom skôr na základnej škole. Andrea (18) uvažuje, že nosenie uniforiem môže chápať ako obmedzenie v práve nosiť, čo chce.
A ako dopadli gymnazisti v navrhovaní školskej rovnošaty? Dušan (17) si predstavuje uniformu dosť formálne - klasická košeľa, pre chalanov spoločenské nohavice, pre dievčatá dlhšia sukňa. Iveta (18) by chcela navrhnúť vkusnú a peknú uniformu. „Toho by som sa ujala veľmi rada,“ potešila ju táto predstava. Pre dievčatá vymyslela podkolienky, sukňu a blúzku. Chlapcom nohavice a košeľu.
A vraj mať logo školy na uniforme je veľmi dobrý nápad.
Ľubica Menichová, zástupkyňa riaditeľky Gymnázia Mikuláša Galandu, nevie povedať uniformám jednoznačné áno alebo nie. „Myslím si, že pozitívum uniforiem by mohlo byť v tom, že zakryje nerovnosti medzi rodinami žiakov. No je to obmedzovanie práva človeka obliecť si to, čo mu vyhovuje. Oblečením sa prezentácia školy nerobí, ale vystupovaním voči iným ľuďom,“ rozmýšľa Ľubica Menichová, podľa ktorej by sa uniforma mala využívať skôr pri reprezentačných podujatiach.
Čo na uniformu hovoria uitelia?
Učiteľka Gymnázia Mikuláša Galandu si myslí, že uniformy sú pre študentov lepšie. „Hlavne
v letných mesiacoch, keď je teplo. Dievčence chodia absolútne neprimerane oblečené.“ Nosia vraj veľké výstrihy a krátke tričká. „Študenti by si určite mysleli, že je to potláčanie ich osobnej slobody,“ dopĺňa s úsmevom.
Učiteľka PaSA hovorí, že nosenie uniforiem má veľa dobrých stránok. „Žiakov nerozlišujeme podľa solventnosti rodičov. Nosenie uniforiem je praktické a dáva pocit spolupatričnosti ku svojej škole.“ Jej kolegyňa súhlasí so zavedením uniforiem za určitých podmienok. Nemali by obmedzovať osobnú slobodu študentov a treba dbať aj na zdravotné hľadisko. Nakoniec vtipne dodáva: „Stálo by za úvahu zavedenie rovnošiat pre profesorov. Nemusela by som ráno rozmýšľať, čo si oblečiem!“
Chceli sme však vedieť, čo si o nápade nosiť na školách spoločné oblečenie myslí vyučujúca psychológie na PaSA Tatiana Krelová. „Psychika je veľmi individuálna a čo jednému život uľahčí, keď nemusí rozmýšľať, čo si obliecť, druhý môže vnímať ako zasahovanie do vlastnej individuality. Uniforma môže sčasti zakryť prehlbujúce sa sociálne rozdiely, ktoré možno vidieť aj vo výbere a možnostiach obliekania. Jednoznačne ale mladým vnucujeme svoju predstavu, ako sa obliekať. Skôr by sme ich mali viesť k formovaniu vkusu a primeranosti v obliekaní. Ja sama som proti uniformovanosti, pretože oblečenie má vyjadrovať moju osobnosť, niekedy náladu, životný postoj.“
Veronika Klusková
