e líšiť. Každá generácia prežíva detstvo rozdielne a svojsky. Čo si myslia učitelia v škole o detstve svojich žiakov, ktoré sa im odvíja priamo pred očami? Zdá sa im šťastnejšie a krajšie, ako bolo to ich? Na to sme sa spýtali pedagógov zo ZŠ v Beniciach.
Viera Mlynková:
Nemyslím si to. Podľa mňa sú jednosmerne, komerčne zamerané. Ich život je o televízii, hudbe. My sme prežívali detstvo hrami v prírode. Ak máme na to čas a priestor, vedieme k tomu aj našich žiakov. Na prekvapenie – majú o to záujem. Potrebujú len niekoho, kto by ich usmernil.
Anna Záborská:
To je ťažká otázka. Každý svoje detstvo vidí pekne, ale zdá sa mi, že detstvo dnešných detí také ani nie je. O pekné pocity a zážitky ich okráda technika. Sú ukrátené o veľa vecí. V tomto sme mali krajšie detstvo my – staršia generácia, lebo sme sa vedeli zabaviť a tráviť čas v prírode.
Jaroslav Brada:
Dnešné deti majú rozhodne krajšie a šťastnejšie detstvo. Žijú slobodne, nič ich netrápi, majú dobré materiálne a informačné podmienky. Ale nezávidím im ho. I keď my sme mali detstvo ukrátené o možnosť vyjadriť sa slobodne.
Ján Šulek:
Som so svojím detstvom spokojný. Ale či majú ten pocit aj tieto deti, neviem. Každý z nás má detstvo také, ako si ho zariadi a ako mu ho zariadia rodičia. Keď som bol malý, mal som trochu iné záujmy ako teraz. Svet je pre deti pretechnizovaný, trávia čas zatvorené doma, nechodia do prírody, nešportujú.
Miroslava Chmelářová:
Tieto deti si detstvo ani neuvedomujú, chcú ho rýchlo preskočiť, zabúdajú ho prežívať. Túžia byť rýchlo dospelí. Na svedomí to majú informácie a vnemy, ktoré ich obklopujú. Už sa vidia niekde ďaleko v budúcnosti a chcú to čo najskôr aj dosiahnuť.
Anna Dobošová:
Myslím, že ani nie. Niektorí majú síce lepšie podmienky, ale väčšina detí je odkázaná sama na seba. A to preto, že sa im rodičia málo venujú. Niektorí majú aj dve zamestnania a deti ostávajú od rána v škole, potom v školskom klube. Máme tu teraz súkromný školský klub, v ktorom pre nich pripravujú množstvo aktivít, ale rodičov im nenahradí. Mali by ten čas tráviť s rodičmi.
Jana Hagarová:
Nie, krajšie sme ho mali my. Naše detstvo bolo plnšie o zážitky s rodičmi, ktorí sa nám viac venovali. Chodili s nami na výlety, často sme sa stretávali. Keď sa spýtam našich žiakov, kde boli cez prázdniny s rodičmi, tak povedia, že sedeli doma. Rodičia ich neučia ani ručné práce, sú odkázané samy na seba, na televíziu, na počítač.
Tatiana Šipulová:
Ale áno. Je okolo nich dosť podnetov pre šťastie a radosť. Je ich viac, ako sme mali my. Nemali sme toľko možností kam ísť, čo navštíviť. Len v porovnaní s nami sa im rodičia menej venujú. Medzi mojím detstvom a detstvom mojich žiakov je určite veľký rozdiel.
(md)
