Ročne zistia hygienici v Turci približne desať takýchto prípadov, ale toto číslo je skreslené, pretože v oveľa väčšom rozsahu sa azbestové výrobky likvidujú nelegálne. Informoval nás o tom Tibor Záborský, vedúci oddelenia preventívneho pracovného lekárstva Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Martine.
Odpad s obsahom azbestu sa často nekončí na skládkach, ktoré majú na jeho uloženie povolenie. V Turci takáto skládka neexistuje. Azbestovocemenetovú krytinu (eternit) môžeme v súčasnosti vidieť aj v Turci na mnohých strechách a pergolách. Vďaka vysokej odolnosti voči ohňu, teplu, vlhkosti (v kombinácii s asfaltom), kyselinám a pre pružnosť, stálosť a v kombinácii s asfaltom, sa azbest používal vo viac než 3000 výrobkoch. Okrem strešných krytín to boli vodovodné, kanalizačné a komínové rúry a stavebné priečky. V potravinárskej výrobe slúžil azbest ako filtračný materiál.
Podľa súčasnej legislatívy akákoľvek manipulácia s azbestom nie je možná bez rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a jeho regionálneho úradu. „Materiály a výrobky obsahujúce azbest, pokiaľ s nimi nikto nemanipuluje a sú celistvé, neohrozujú a nepoškodzujú zdravie. Nebezpečné vlákna sa z týchto výrobkov (eternit, dymovodné rúry, podložky pod elektrospotrebiče...) dostávajú do ovzdušia len pri porušení povrchu a štruktúry, ktoré môže nastať pri akejkoľvek manipulácii, napríklad pri vŕtaní, sekaní, rezaní, lámaní a likvidácii. Na nátery azbestocementových materiálov v interiéri existujú špeciálne hmoty, ktoré podľa doteraz dostupných odborných informácií zaručia stopercentnú bezpečnosť. Občan, živnostník, právnická osoba, stavebný úrad môže problémy súvisiace s manipuláciou s azbestom riešiť výlučne prostredníctvom firmy, ktorá má na to oprávnenie. Rozhodnutie príslušného obvodného úradu životného prostredia na sanáciu a likvidáciu azbestocementových výrobkov zďaleka nepostačuje. Práve naopak, toto rozhodnutie je v rozpore s platnou legislatívou v oblasti verejného zdravotníctva a ochrany a podpory zdravia,“ vysvetľuje Tibor Záborský. Pri manipulácii s materiálom obsahujúcim azbest musí špecializovaná firma zabezpečiť merania azbestových vlákien v prostredí pred stavebnou úpravou a po nej. Monitorovanie výskytu prachu z azbestu a vyhodnotenie spomínaných meraní zabezpečuje RÚVZ v Nitre – Národné referenčné centrum pre vláknité prachy.
Na Slovensku sa výrobky obsahujúce azbest prestali vyrábať v roku 2000. V súčasnosti sa nesmú používať v exteriéri ani v interiéri. Platí to nielen pre novostavby, ale aj pre rekonštrukcie rôznych objektov. Všetky druhy azbestu sú podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) a
v legislatíve SR zaradené do skupiny dokázaných karcinogénov prvej kategórie. Nebezpečné je najmä vdychovanie pevného aerosólu s obsahom azbestových vlákien, ktoré sa môže prejaviť poškodením pľúcneho tkaniva a rakovinou pľúc. Expozícia azbestom nebolí, nedokáže včas varovať - prejaví sa neskoro, približne o 20 a viac rokov po nej.
„Počet pracovníkov, ktorí sú vystavení vplyvu azbestu, sa v posledných rokoch na Slovensku podstatne znížil. Stavební robotníci sú však pri asanačných a rekonštrukčných prácach v budovách, v ktorých sa používali azbestové materiály, mnohokrát nekontrolovane vystavení vplyvu vlákien tejto látky. Podľa posledných odborných štúdií je u silných fajčiarov, ktorí sú vystavení vplyvu azbestových vlákien, riziko vzniku pľúcnej rakoviny v porovnaní s nefajčiarmi, ktorí neprichádzajú do kontaktu s touto látkou, 50 až 90 krát vyššie. Nie je isté, čo je vo vzťahu fajčenia a vystavenia vplyvu azbestových vlákien hlavnou príčinou a čo spolupôsobiaci faktor,“ dodal Tibor Záborský.
Braňo Gregor
Snímka: archív NŽT
