ktorí chceli vidieť majstrov žeravého remesla v akcii. Vydaril sa aj sprievodný program, v ktorom sa podarilo skĺbiť výstavy s vystúpeniami spevákov a hudobníkov. Stovky ľudí videlo aj večerný koncert vynikajúceho folkového gitaristu Vladimíra Mertu Zpívání do tmy. V nočnom divadelnom vystúpení divadla malých javiskových foriem Allegra production nazvanom Fúzatá Love Story nechýbal humor a zlatou bodkou programu za dátumom 7. 7. 2007 so symbolikou sedmičky aj poradí ročníkov podujatia, bola tanečno-ohňovo-hudobná šou skupiny Mauna Kea. Ohňové efekty v neskorých nočných hodinách sa podobali burácaniu havajskej sopky a diváci, ktorí zostali na tomto vystúpení, neoľutovali.
Sokoliari sv. Bavona zabávali v sobotu i v nedeľu najmä detskú časť publika. Dravé vtáky presne podľa pokynov sokoliarov preleteli aj tesne ponad hlavami divákov, alebo aj pomedzi nohy dobrovoľníkov, alebo chytali vyhodené kúsky mäsa vo vzduchu. Okrem nich na pódiu pri liečebnom dome Veľká Fatra vystupovali v sobotu členovia tirolskej folklórnej skupiny Schuhplattler Gruppe, ktorú v nedeľu nahradil miestny folklórny súbor Lúčik.
Samozrejme, mnohí návštevníci prišli do kúpeľného mesta aj kvôli vystaveným exponátom. Unikátna bola ale aj výstava gravírovaných nožov a chladných zbraní Ladislava Laskyho Šántu, Vladimíra Puliša a Júliusa Mojžiša, ktoré dopĺňali nádherné reliéfy Jána Kondača a plastiky ďalších umeleckých kováčov. V parku vystavovali svoje diela študenti kremnickej Školy úžitkového výtvarníctva a účastníci podujatia. Oheň vyhní rozžeravil chladné železo na živú tvárnu hmotu, ktorá priamo pred očami divákov pod údermi kladív alebo pri ohýbaní kliešťami nadobúdala najrôznejšie tvary. Ako nám povedal hlavný organizátor Kováčskych dni František Mičuda, v porovnaní s minulými rokmi sa zlepšil vzhľad výstavných priestorov vo vestibule úradu. Žiaľ, umeleckí kováči museli pracovať v provizórnych priestoroch pri fontáne v kúpeľnom parku. Zaregistrovalo sa ich približne päťdesiat. Väčšinou to boli slovenskí umeleckí kováči, ale prišli aj majstri žeravého remesla z Ukrajiny, Nemecka a Česka. Podľa Františka Mičudu pomohla kritika umeleckých kováčov z vlastných radov a oveľa aktívnejšie pristupovali k práci. Napriek tomu, že nemali pre tvorbu ideálne podmienky, pracovali až do samého záveru podujatia a divákov mali neúrekom.(gg)
