Janko sa s heligónkou prvýkrát stretol na terchovských slávnostiach a hneď sa rozhodol, že sa na ňu naučí hrať. Jeho sen sa začal napĺňať hneď po tom, ako mu mamin bratranec daroval svoju heligónku. Od toho šťastného dňa Janko na tomto niekoľkokilogramovom nástroji sám cvičí a učí sa hrať. Dnes tvrdí, že heligónka je jeho najobľúbenejší hudobný nástroj.
Nezvyčajnosť Jankovej záľuby je jedinečná aj preto, že všetko, čo dnes na heligónke vie zahrať, sa naučil sám. Nenavštevoval žiadne krúžky ani umeleckú školu. Dnes už má v repertoári úctyhodných 10 či 11 skladieb - prevažne folklórnych piesní.
Svoju zručnosť si skúša počas školského roka na krúžku v cirkevnej škole a doma cvičí asi dve hodiny týždenne - vždy, keď má náladu. Janko v júni ukončil šiesty ročník základnej školy, kde ho v jeho záľube podporujú spolužiaci i kamaráti. Má už za sebou niekoľko vystúpení v Blatnici a Martine a na otázku, čo chce v hudbe s heligónkou dosiahnuť, neskromne odpovedá: „Chcem byť slávny!“ A prečo aj nie?! Tak veľa šťastia!
Filip Struhárik
